vztahy

Zvýšiť hlas je len jedna z možností. Iné možnosti sú, že váš hlas bude prísny, chladný, hlbšie položený, úsečný a slová, ktoré budete vyberať, budú jednoduché, zrozumiteľné a jednoznačné.
To znamená: Prestaň skákať! Zastav! Zostaň stáť! Pusti/polož tú žehličku! Choď preč od televízora!
Niekedy sa oplatí chodiť na pravidelné konzultácie k psychológovi, ktorý na základe podrobnejších informácií matky alebo oboch rodičov môže pomôcť nájsť taký výchovný prístup a postupy, ktoré sú efektívnejšie a účinnejšie.

Ak sa dobre pamätám, vaše dieťa sa narodilo predčasne. To znamená, že trošku potrebuje dobehnúť ten čas vývinu, ktorý sa neuskutočnil v maternici. Jedná sa najmä o vyzretie nervovej sústavy - predčasne narodené detičky môžu byť nejaký čas dráždivejšie, čo sa môže prejavovať napríklad tým, že spia menej, ťažšie zaspávajú, potrebujú takmer neustálu pozornosť. Postupne sa ale situácia bude vylepšovať, najmä keď začne samostatne sedieť, loziť, chodiť.

Dieťa rozpoznáva jednotlivé osoby, najmä matku a otca alebo osobu, ktorá je často v okolí matky, s matkou už v maternici. Po narodení sa k rozlišovaniu podľa hlasu (teda zvuku) začína rozlišovať podľa vône - najvýraznejšie si pamätá matku, najmä ak je po pôrode s matkou. Ak je v inkubátore, môže byť nadviazanie kontaktu, jeho intenzita a blízkosť pomalšie nadviazateľná.
Dieťa ale tiež cíti, ako sa iné osoby majú, vnímajú atmosféru. Možno sa babke darí byť viac v pohode, má predsa len viac skúseností a nie je z dieťaťa taká vystresovaná, ako ste možno vy. Je zrejme aj sebaistejšia v kontakte s dieťaťom, ako sa cítite vy. No to všetko patrí k životu a neznamená to, že je to zlé a že sa to nikdy nezmení. Vzťahy sa stále vyvíjajú, najmä ak im dáme šancu, aby sa vyvíjali a menili.

Častejšie navštevujte starých rodičov :))) Dieťa bude pokojnejšie a vy tiež, prípadne si budete môcť trochu pospať a oddýchnuť, kým dieťatko bude so starými rodičmi. To môže mať pre vás priaznivý efekt aj do budúcnosti, keď bude pre dieťa ľahšie zostať u starých rodičov, keď vy budete potrebovať niečo vybaviť, zariadiť alebo len ísť relaxovať či pestovať priateľské vzťahy či svoj partnerský vzťah.
Váš synček potrebuje spoločnosť. Nie všetky deti sa vedia zahrať samé už v tomto veku. Zvyčajne potrebujú veľa telesného kontaktu a nosenie im slúži okrem telesného kontaktu aj na lepší výhľad na okolitý svet. Môžu tak pozorovať z bezpečnej náruče matky to, čo je okolo a poznávať svet. No je tiež vhodné dieťa psychicky trošku otužovať - nechať ho pár minút ležať, hoci sa mu to až tak nepáči a vtedy sa mu len prihovárať - samozrejme, ak nenarieka na plné kolo. Vtedy ho treba zobrať a venovať sa mu, aspoň kým sa neutíši.

Pýtate sa na separačnú úzkosť. Tá sa u detí objavuje zhruba po šiestom mesiaci, pretože vtedy sa začína vytvárať jedinečné puto a vzťah k matke (alebo osobe, ktorá sa o dieťa stará) a vzniká prvý naozajstný vzťah v živote dieťaťa. To ale neznamená, že sa matka od dieťaťa nesmie ani pohnúť. Znamená to, že by dieťa bez matky malo zostať s niekým, ku komu sa cíti naozaj blízko, napr. s otcom alebo starými rodičmi, ak majú intenzívne vzťahy. Výraznú separačnú úzkosť dieťa prežíva najmä v situáciách, kedy je v neznámom prostredí alebo v prostredí, kde sa ono cíti ako v neznámom prostredí.
Samozrejme, že dieťa od narodenia potrebuje dostatok telesného kontaktu, podnetov zo strany rodičov či ľudí, ktorí sa oň starajú, potrebujú primeranú starostlivosť. A každé dieťa je jedinečné a taký jedinečný je aj jeho spánkový režim, jeho zmeny, doba, počas ktorej sa ešte spánkový režim mení a vyvíja ustaľuje sa atď. A jedinečná je aj potreba kontaktu s matkou alebo rodičom počas noci.
Možno by ste mohli hľadať spôsoby, ako sa vyspať a zároveň ako by bolo postarané o syna. Napríklad by ste mohli čas od času spať v inej miestnosti a muž by vám syna doniesol len na kŕmenie (nie na uspatie dieťaťa pri prsníku) alebo by sa snažili vystačiť si len s fľašou buď s vaším mliekom alebo s trochou vody či čaju... Alebo spite viac cez deň, keď je doma muž a podobne.

Separačná úzkosť je prirodzenou súčasťou detského vývinu a je v tomto veku primeranou reakciou dieťaťa. S postupujúcim vývinom sa dieťa postupne stáva schopným "prežiť" aj bez prítomnosti matky či niekoho podobne blízkeho a dôveryhodného. A vlastne nástupom do škôlky by dieťa mohlo túto situáciu už zvládať, no nezriedka až pred nástupom do školy sa dieťa od matky dostatočne odpúta a je schopné byť bez nej niekoľko hodín.
5ažkosti so spánkom sú zrejme len prechodného charakteru v tom zmysle, že spánkový režim dieťaťa sa do troch rokov môže pomerne výrazne meniť a majú na tom zásluhu rôzne vplyvy - vyzrievanie nervovej sústavy, spôsob života, vzťahy, rast zubov, bežné akútne ochorenia, chronické ochorenia, rodinné zázemie a pomery, vrodená a získaná "výbava" dieťaťa - jeho temperament, "povaha" atď. Ak vaše dieťa síce horšie spí, no je ráno a cez deň odpočinuté, dobre prospieva atď., skôr je to problém pre vás, lebo vy sa nevyspíte možno dosť na to, aby ste boli odpočinutí, obávate sa, či je všetko v poriadku a podobne, žijete teda v určitom zvýšenom strese. Ak teda dieťa inak dobre prospieva, skúste to brať ako odchýlku, ni ako poruchu a snažte sa riešiť situáciu tak, aby ste sa aj vy na striedačku alebo raz za čas dobre vyspali (striedajte sa obnoc pri malej, zavolajte babku, dedka a spite cez deň atď.)

Teraz budem zase chvíľu v roli sociálnej aktivistky: Myslím, že je dobre, keď chlap pracuje a stará sa o finančné zabezpečenie rodiny. No jeho povinnosťou je aj podieľať sa na starostlivosti o dieťa alebo deti. Ak by sme to zobrali tak, že obaja rodičia pracujú povedzme do piatej (otec v práci a matka sa stará o dieťa a čiastočne o domácnosť), čas po piatej by si mali rozdeliť medzi sebou tak, aby sa postarali o to, čo treba, postarali sa o dieťa, o domácnosť, o vzťahy... a o svoje zdroje. Ak sa teda staráte celý deň o dieťa vy, po práci by vám mal muž s dieťaťom výdatne pomôcť - či už bude s dieťaťom ležať na posteli a venovať sa mu, alebo s ním pôjde von alebo ho bude masírovať... skrátka prevezme za neho aspoň na podvečer zodpovednosť, aby ste si vy mohli zacvičiť a spevniť svoje brušné a chrbtové svalstvo, aby ste vládali ďalší deň čičíkať a opatrovať synátora alebo aby ste si mohli oddýchnuť alebo porobiť doma, čo treba. Asi sa to nedá so železnou pravidelnosťou, no treba si vypýtať primeranú pomoc. Materstvo je náročné a najmä u detí, ktoré potrebujú zvýšené množstvo pozornosti, telesného kontaktu, blízkosti matky či otca.
Rovnako aj víkendy využite aj na regeneráciu, striedajte sa s chlapom v starostlivosti o dieťa a v robení aktivít, ktoré vás občerstvia, nabijú energiou, pomôžu vám vypnúť...
Skúšajte aj vy s dieťaťom ležať, masírovať ho, pokladajte si ho na brucho... skúšajte sa baviť tak, aby vás z toho nebolel celý človek. Aj keď si takto možno poplače, keď budete pri ňom a budete ho hladiť, maasírovať, prihovárať sa mu, čítať alebo rozprávať rozprávku či spievať, aspoň trochu si oddýchnete - teda chrbát a telo.
Nauspávanie by mohla byť fajn aj tzv. hamaka alebo hojdacia sieť, ktorá ale musí byť bezpečne pripevnená, aby vás spolu s dieťaťom v náručí dobre udržala a potrebujete, aby vám muž alebo niekto iný pomáhal sadnúť si do nej alebo vstať.