Dobrý deň!

Prosim o radu,dcerka ma 14 mesiacov, je velmi bystra, sikovna, jej slovna zasoba je cca 60 slov, medzi nimi aj citoslovce, ktore deti bezne pouzivaju. Rozumie vsetko co jej poviem. Co si ma doniest, odlozit,vela citame, spievame, hrame sa.
No v poslednej dobe sa mi zda velmi nervozna, cele dni mi dokaze kricat. Ked nieco chce podat, napriklad jej padne hracka, nepovie mi daj, ale jaci ako o zivot. Zacinam byt z toho podrazdena uz aj ja. Alebo ked jej poviem, ze nieco nesmie, niekedy bez problemov pochopi a ideme sa hrat alebo nejako sa zabavit, no niekedy tak silno place, ale viem, ze su to jedy.
Preco vam pisem je ale hlavny dovod a to ten, ze asi tyzden v kuse sa rano zobudi a vykrikuje tan-tan. Takze jej musime pustit dvd s detickami ktore tancuju a spievaju. Ked nie, nezaujima ju nic, bije ma, sticuje, krici. Ale podla mna nemoze sediet cele dni pri dvd. Chcem, aby bola stastna, vesela, usmiata, a aby santila, aby vsade bola, nie sedela pri pc, alebo tv a pozerala dvd. A ked jej skoncia pesnicky opat nastane huronsky rev, namiesto toho aby zavolala mama. Alebo pod, alebo daj alebo hoci co, len nie krik.
Mozno to je normalne, ale ja uz som psychicky unavena, snazim sa nereagovat ked krici vzdy jej poviem, laurinka povedz daj, ona to aj povie, ale ten rev okolo toho.... Som unavena z nej. Mozno to beriem prilis vazne, ale nechcem mat doma krikluna co nevie normalne poziadat o nieco.
Dakujem za radu, budem si ju velmi vazit.

Dobry den!
Nás syncek bude mat v juli 3 roky.Od narodenia bol velmi dobry chlapcek.Od dvoch mesiacov uz nám prespal celu noc,v 11om mesiaci zacal chodit a rozprávat.Je velmi zivy chlapcek,ani na sekundu sa nezastavi.Má velmi rád knizky,rozprávky a kreslenie...to priam zboznuje.este pred pár mesiacmi ked sme mu povedali,ze si má sadnut napr.na postel,lebo nieco zlé vyviedol...on tam zostal dovtedy,kym sa neospravedlnil a nepustili sme ho odtial dole.Problémy sa nastali zhruba pred 2 mesiacmi,ked sa dostal do obdobia vzdoru.Z nicoho nic,ho to chyti....strasne reve,krici,bije sám seba aj ostatnych okolo seba a dostáva sa do uplného amoku.Je to u neho kazdodenné a trvá to minimálne 1 hodinu.potom ako by sa nic nestalo,zasmeje sa a hrá sa dalej.Skusali sme uz vela veci(nechali sme ho na posteli,nech sa ukludni,vrucne objatie,krikom,studenou sprchou,vypnutim rozprávky...atd)ale nic nezabralo.Uz si nevieme rady,co máme robit.Hlavne ja.Som snim doma,nakolko do skolky pojde len od septembra.Ani sa od neho pohnut neviem.Manzel chodi do práce,a stary rodicia tiez.Psychicky to uz dlho nebudem zvládat takto.Pred tyzdnom sme ho zobrali k detskej lekárke poprosit ju o radu,ze ako dalej,alebo co mozeme s tym robit.Ona sa len zasmiala,a povedala ze je to normálne,blizia sa jeho 3ie narodeniny.Poradila nám,aby sme mu dávali sirup NOVO PASSIT,ale ani to nezaberá.Plienky uz skoro rok nemá,ale zhruba tak asi tyzden sa dostáva do takého hystorického amoku,ze sa pri tom aj pociká.Naozaj je to normálne a prejde to??Dokedy máme cakat???

Dobry den! moja dcera bude mat 3 roky a prave pred mesiacom zacala navstevovat skolske zariadenie. Zijeme v zahranici a v skolach niesu postielky, takze nemozu mat poobedny spanok. Okrem toho, ze tam musi byt od 9 rana do 17 hod bez spanku, rozprava po slovensky, takze v skole toho moc nerozumie, zatial. Moj problem spociva v tom, ze odkedy chodi do skoly, ma neznesitelne spravanie a nepomahaju ziadne tresty. Robí naschvali a uz si neviem rady. Vsetko odmieta a provokuje. Snazime sa jej venovat maximum, co jej slubime, tak dodrzime, ale tiez nenechame, aby rozkazovala ona. Nechceme to riesit krikom a bitkou, lebo to nikam nevedie. Chcela by som vediet, ci tato zmena spravana suvisi s nastupom do skoly, alebo sme niekde urobili chybu. Vobec nas neposlucha a caka, kedy a ako ju potrestame, najviac ju ale vynervuje, ked ju uz po vsetkom ignorujeme. Chcem, aby bol doma klud a tu chvilu, co s nou stravim, chcem, aby sme si to uzili obe. Poradte mi prosim...

Dobry den! obraciam sa na Vás s problemom, ktory sme si vsimli na nasom dvojrocnom syncekovi asi pred dvomi tyzdnami. Co sa tyka jedenia, mam taky pocit, ze vzdy bol trosku priebercivejsi, ale koniec-koncov, vzdy sa napapal a je tiez zdravy. No prednedavnom zacal pri jedeni robit poriadny cirkus, a sice zacne normalne jest, zje niekolko lyziciek, niekedy takmer celu pripravenu porciu, ale potom si nieco zmysli a to dalsie susto nechce prehltnut, ani ho vyplut, ani si ho dat vybrat von, ani sa napit, jednoducho nepomaha nic. Spusti asi polhodinovy plac, vacsinou mu nedokazem ani upriamit pozornost na nic ine, nepomahaju najoblubenejsie hracky, rozpravky,...jedine, co do istej miery zabera, je, ze mu urobime (neradi, ale nasilu) vyplach ust, problem ale je pri jedlach typu sojova tycinka a pod., ktore sa prilepia na jazyk a vsetko este skomplikuju...niekedy je uz akoze po vsetkom a este 15 minut chodi s vyplazenym jazyckom, popri tom sa uz aj smejeme, ale stale sa mi tym snazi akoby nieco ukazat, ze nieco nie je v poriadku...Ked sa to zacalo, boli sme prave na dovolenke v zahranici , okrem toho je teraz v takom obdobi, ze som si nie ista, ci takymto sposobom nezacina prejavovat vzdor (doteraz sme obcasne vzdorove navaly celkom zvladali...), neviem teda, ci niektore z tychto okolnosti mozu cely problem ovplyvnovat...
Vopred Vam dakujem velmi za radu!

Dobrý deň! Neviem,čo si mám počat so svojím synom. Má 2 a pol roka je velmi aktivny, stale nieco robi,ked nieco nedostane zuri,pluje nas a bije .niekedy nas bije a pluje bezdovodne, sam od seba.. uz sme skusali vysvetlovat,plakat. Robi to velmi casto a mockrat aj bez priciny. Sme uz z toho zufali. Ani ho netrestame. Ale ak mu niečo nedovolim,alebo zakazem,alebo vezmem. pridu z jeho strany pluvance a bitie.Dakujem vam za radu.

Dobrý deň!Máme doma jedno živé 20 mesačné dievčatko,s ktorým si užívame veľa zábavy.Je veľmi šikovná,bystrá a neposedná.Ale s jedným problémom si už pol roka nevieme rady.Je totiž bitkárka.Bije starkú,starkého,kamarátov/malých aj veľkých/aj nášho psa.Ale bije len tých,ktorých pozná,na cudzích si to zatiaľ nedovolí.Neviem,ako jej to máme vysvetliť,už sme vyskúšali snáď všetky prostriedky.Dohovárali sme jej,že keď niekoho udrie,tak ho to bolí,alebo sme ihneď odišli z miesta činu,obmedzila som jej stretavanie sa s kamatkami,ak sa to stalo napr. u nás doma ,tak som ju okamžite odniesla do inej miestnosti.Dokonca teraz sa už začala svojím bitkárstvom aj chváliť,napr.rozpráva druhým ľuďom:Nati bila..Skúšali sme to aj ignorovať,ale rozpráva to dovtedy,kým nemá istotu,že sme ju počuli.A ona sa potom z toho smeje.Alebo idem s ňou von a keď uvidí kamarátku,hneď začne hovoriť:SOFI BIŤ...a nezostane len pri slovách, ale jej aj jednu uštedrí.Naozaj sa už s týmto problémom pasujeme dlho a veľmi ma mrzí,že zatiaľ neúspešne.Práve skúšame cukríkovú metódu:vždy,keď sa sniekým stretneme a správa sa milo a nikoho neudrie,dáme jej cukrík.Ale zatiaľ ani toto nie je úspešné.Prosíme Vás o radu.Dakujeme