bitie

Dobrý deň,
mam jeden a pol ročného syna. Svoju zlosť potrebuje ventilovať tak, že buď niečo hodí na zem alebo, a to v poslednom čase robí častejšie, udrie mňa alebo manžela po tvári. Je zaujímavé, že aj keď napr. jeho niekto udrie - myslím iné dieťa, tak mu to nevráti, ale príde a udrie mňa. Trvá to už dlhší čas a my sme mali na to metódu podla Prekopovej - chytili sme mu ruku a dôsledne povedali, že toto sa nám nepáči a nechceme, aby to robil. Potom sme ho požiadali, aby nás pohladil a dal pusinku a miesto pofúkal. V poslednom období však už na toto nereaguje a aj po pohladení a pofúkaní opäť capne. Akoby nič... Rozmýšľame nad tým, že pri takýchto capnutiach, keď je to už len o "skúšaní" hraníc mu povieme, že ešte raz a dostane a ak to urobí tak aj dostane. Ja som však stále trochu zmätená z rôznorodosti názorov na fyzické tresty a vôbec nerozumiem, prečo syn ma udrie aj vtedy, keď sa mu niečo nepodarí, alebo ho udrie iné dieťa. Môžete mi prosím povedať Váš názor? Ďakujem.

Dobrý deň,
Máme 5 ročného syna (5r+4m). Malý bol do veku 4 rokov veľmi dobré kludné dieťa, nevravím že nemal svoje zlé chvilky ale určite nie taketo. Rychlo sa učil,v 2,5 roku vedel všetky základné farby + dalšie ako fialova, ružová, oranžova, šeda a postupne pribudali aj kriklave farby. Začali ho fascinovat autobusy (MHD) keďže sme s nimi neustale chodili, v 4r uz poznal čisla do 15-20. V jeho 4r sa nam narodila dcera a vtedy sa mu správanie začalo zhoršovať + školka, pripisovali sme to aj školke, kde sa naučí aj tie horšie veci + nový člen do rodiny. Bolo to na neho trošku viac a museli sme sa s tým popasovať všetci a zvyknuť si. Snažila som sa mu venovať ako najviac to išlo a nie len ja ale aj moj muž.
Pred jeho 5. narodeninami začal mať spravanie ešte horšie a teraz keď ma 2 mesačné prazdniny tak každým dňom sa desim čo prinesie ten ďalši deň. Znášať keď mu niečo poviem že teraz nie lebo idem na wc, popripade keď prebalim sestričku, dám jej papať tak mu spravim/ pomožem, urobime ... vždy mu to odôvodnim keď náhodou nemôžem a vtedy mi povie že mu nič nedovolíme, poprípade mi začne hovoriť že som zlá, hnusná, škaredá mama ktorú nelúbi a minule ma dokonca udrel, zahaňa sa a začína sa takto spravať aj k môjmu mužovi, pri ktorom mal vždy rešpekt, ale určite to nie je až také ako na mňa.
Vačšinou je takýto poobede, lebo síce dávam ho oddychovať koli malej aby mi ju nebudil ale po 1- 1,5 hodine pridem za nim a keď nespi tak mu poviem že sa može hrať. V tomto je skvelý lebo vie sa pekne prehrať sám keď vidí že niečo robím, Stále ho bavi veľmi kresliť hlavne autobusy, robí si tabulky a píše si tam čísla (už vie všetky čísla a abecedu napísať sám, dokonca vie aj povedať kolko je napriklad 592), odpisuje si text z knižky a veľmi rád si vystrihuje a lepí. Takže vždy prídem ked sa prezlečie z pyžama a keď mi povie že chce robit to a to tak mi povie aby som si išla niečo robiť že on mi zatial nakresli autobus,alebo nejaky obrazok. V tomto je fakt užasný a keď chce aby som pri nom ostala popripade mi nic netreba doma porobit čo pri malej nemôžem tak som s nim a hrame sa/ blaznime ... Poobede keď ideme von tak prvá zástavka je na konečnú kde stoja autobusy a pozerá ake tam prišli autobusy, potom ideme na dvor medzi jeho kamaratov .... on je rad že je s nimi a ja musím behať zase za malou takže tiež sa nenudím :p
K malej chodí, dava jej aj zo svojho jedla, občas ju chová čo sa im obidvom páči keď ma dobrú náladu, večerné zaspavanie bez pusiniek na dobrú noc malej ani nemôže byť
No keď som sa pýtala v školke že aky je tak mi vždy vraveli že je veľmi dobrý, pomáha odkladať hračky, že sa rychlo prezlečie, že ani nevedia že ho tam majú a to isté mi vravela aj moja mamina keď u nej bol.
Ešte som chcela keď mal dni že bol zlý a chcel isť do cirkusu alebo niekde inde tak sme spravili tabulku a ked bol dobry tak si dal sam kružok a keď mal nejaky stanovený počet dobrých bodiek tak sme tam mohli isť. Vtedy mu to vydržalo, ale ako nahle prišiel ďalší deň a on docielil že už v cirkuse bo tak zase začal hlavne mne papulovat, zaháňať sa.
Ešte som chcela že maly je strašne tvrdohlavý a už mi to povedali viacerí (logoped, mamina, svokra ...), keď on sám nechce tak proste môžem urobiť čokolvek. Musí sám chcieť, inak nemame šancu
Ďalším takým mojim je ... že keďže jeho bavia tie čísla, počítanie, autobusy, tak neviem či si mysli že všetkym jeho kamaratov to bavi. Keď im povie že poďme kukať na autobusy ake ide číslo tak oni idú preč a on ostane sám alebo keď sú na dvore z MŠ 2-3 tak sa spolu hrajú, no akonahle maju ďalších kamaratov tak na neho sa "vykašlú" a už ho posielajú preč a minule do neho take baby aj strkali. On je taky bojko, proste zakrije si hlavu a budú do neho buchať, popripade sa zmôže na kričanie a nie branenie.

Je toto len všetko v jeho povahe, alebo je taký zo žiarlivosti, alebo prečo sa takto sprava???

Snáď som vám to napísala zrozumiteľne
ĎAKUJEM za odpoveď

M.

Dobrý deň, chcem sa spýtať, čo mám robiť alebo ako mám reagovať??? Určite máme obdobie vzdoru, mám dva a polročnú dcérku, prejavovala vzdor plačom a hnevaním sa, tak tri krát do týždňa, ale teraz sa jej to stáva skoro každý deň a skoro pri každom zákaze, a najhoršie je, že k tomu pridala kopanie a normálne ma búcha po tvári, kedˇ jej to chcem pekne vysvetliť, potom už mám toho aj ja dosť a zvýšim na ňu hlas, alebo dostane po ritke. No nič nezaberá, nakoniec sa chce mojkať a musím ju utíšiť na rukách. Bacanie sa naučila od druhých detí, lebo to nikdy nerobila, ale ked sme sa začali stretávať s druhými deťmi, kde ju začali biť, ked im zobrala nejakú hračku, tak odvtedy to praktikuje aj na nás ale aj na druhých deťoch. Prosím vás ako nám správne reagovať???
Mám ešte jednu otázku, malá sa už pýta na nočník, ale kakať chce len do plienky, normálne to zadržuje pokiaľ nemá plienku, a až do nej sa vykaká, o nočníku nechce ani počuť. Veľmi pekne dakujem za vaše odpovede.

Dobrý deň! Neviem,čo si mám počat so svojím synom. Má 2 a pol roka je velmi aktivny, stale nieco robi,ked nieco nedostane zuri,pluje nas a bije .niekedy nas bije a pluje bezdovodne, sam od seba.. uz sme skusali vysvetlovat,plakat. Robi to velmi casto a mockrat aj bez priciny. Sme uz z toho zufali. Ani ho netrestame. Ale ak mu niečo nedovolim,alebo zakazem,alebo vezmem. pridu z jeho strany pluvance a bitie.Dakujem vam za radu.

Dobry den,
dlho som vahala, ci mam vobec polozit tuto otazku, ale hovorim si, radsej teraz...
Moj 21 mes. syn je velmi zive dieta, neobsedi ani minutu, nedokaze sa sam zahrat, vsetko ho bavi velmi kratko. uz asi 2 mesiace ma vsak trapi problem, ze vzdy ked niekam prideme (ci na ihrisko, alebo do restauracie...) a je tam viacero deti, Patko bez vahania kazde zacne "bit". Ide sice o lahsie udery rukou po tvari, alebo po chrbate, ale je to velmi neprijemne, kedze ide male deti, ktore sa potom rozplacu.
Stale mu dohovarame, ukazujeme no, uz mu zaciname davat aj po prstoch... ale nic nepomaha. nechcem ist cestou bitiek, pretoze si myslim, ze ak ho budem "bit", tak to bude povazovat za normalne a bude to robit este viac.
Prosim poradte mi ako mam postupovat, ci bitkou, ci len dohovaranim... alebo nejakym zazracnym gestom???
Vdaka. A.R.