Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
Moja 2ročná dcéra mi v poslednej dobe robí stale naprieč,keď je s inými detmi tak ich bije,hryzie,ale keď je sama je celkom kľudná.V poslednej dobe sa naučila aj často odvrávať.chce mi tým naznačiť,že sa jej málo venujem?
Chce vám tým naznačiť, že sa stáva samostatnou bytosťou, čo je síce dlhý proces, no už sa začal. Tešte sa, lebo to je znak, že sa vaše dieťa vyvíja primerane, ide dobrým smerom. My rodičia zvyčajne tieto prejavy berieme dosť osobne, no je to hlavne prejav dôvery - dieťa si s nami alebo na nás trénuje to, čo bude neskôr v živote potrebovať a robí to preto, lebo nám dôveruje, vie, že si to môže dovoliť, že ho natoľko ľúbime, že to ustojíme.
dobrý den,chcela by som Vás poprosiť o radu,ako dalej...moja dcéra má 19 mesiacov. Je veľmi šikovná a zlatá. Ale už sa s nou bojím chodiť medzi deti,pretože všetky bije. Ked prídeme na ihrisko,okamžite musí capnúť každému,kto tam je. Som už z toho zúfalá. Skúšala som jej to vysvetliť,ale neviem,či mi rozumie. Dostala po plienke,po ruke...
Možno sa to zdá ako banalita pre niekoho,ale ja som už z toho vyčerpaná. Mám ustavične stiahnutý žalúdok,ked sme medzi deťmi,stojím vkuse pri nej,aby som jej v tom zabránila. A potom večer,ked spí,si uvedomím,že som na nu zase len kričala a dala jej po rukách a je mi to ľúto.
Ako to mám riešiť? Dakujem
Nekričte, kašlite na kŕče v žalúdku (alebo aj nekašlite), no len ju strážte. Ona si tým vymedzuje svoje územie, svoj rajón, dáva najavo, kto je tu pánom, teda paňou a to je celkom normálne a prirodzené. Nevie sa zatiaľ vymedziť inak a tak robí, čo vie. Neznamená to, že je nevychovaná alebo bitkára, znamená to len to, že vie čo chce a že si to presadzuje, ako vie. A to je do života dobrá výbava, či...?
Buďte jej nablízku, odtiahnite alebo zachyťte jej ruku, keď sa zaženie, povedzte len niečo krátke ako "nono", "to nesmieš" a hotovo. Postupne sa jej vyjasní a prestane to robiť.
dobry den.
moja dcera bude mat v marci 3roky. od dvoch rokov som si vsimla ze zrejme jej zacina obldobie vzdoru. je to cim dalej tym horsie a ja uz som vyskusala snad vsetky rady co mi dali zname aj z fora kde si piseme zeny co mame rovnako stare deti. a uz som uplne bezradna a unavena z jej vecneho hadzania sa o zem a revania.
mam pocit ze je strasne tvrdohlava a od mala to bolo dieta ktore sa hned na vsetkom nervacilo. ked si predstavim minulu jesen zimu ako sa krasne vyhrala a teraz ju nic nebavi. pohra sa iba chvilu. je typ ktory nebavia knizky a hry pri ktorych musi sediet. musi byt stale v pohybe.
kazdy den je to o tom istom. vecny boj s obliekanim. to mi vecne uteka a skryva sa a nechce sa ist obliect. skusala som nech si sama vyberie co si chce obliect, alebo nech sa sama oblieka. ona sa proste obliect nechce a hotovo. pocas celeho obliekania sa hadze a jaci, akonahle ju obleciem uz je dobre.
ked robi daco zle akonahle ju upozornim robi to just. skusala som jej hovorit nie prikazom alebo zakazom. alebo jej vysvetlovat, alebo ju proste zobrat do inej izby, alebo jej ukazat daco ine zmenit temu. ona proste zisti co nas stve co nesmie a nic ine nerobi. skusali sme si ju nevsimat. ja uz fakt neviem co mam robit. neda sa jej dohovorit. pritom robi veci, pri ktorych si moze ublizit ako vyliezanie na skleny stolik (ma 17kg).
najnovsie robi veci ako napr. ze si polozi nejaku hracku na sedacku a zacne sa hadzat o zem ze nemoze si tam sadnut. je to pre mna uz nevysvetlitelne preco to robi. akoby si hladala dovody aby sa mohla hadzat o zem a nervacit.
napada ma este jedna vec, ze sa doma uz proste nudi a potrebuje kolektiv. tak to je pre mna uz jedina sanca ze sa trosku ukludni. od januara nastupi do skolky. velmi dufam, ze sa to zlepsi. je mi to hrozne luto. snazim sa zachovat vzdy klud a chladnu hlavu ale nie vzdy sa mi to podari. velakrat mi prasknu nervy a uz po nej aj kricim :-( to ze dostane po riti nic nevyriesi. je jej to jedno, doreve a spravi znova to iste. takze to uz davno takto neriesime.
Chcela by som poradit co mam vyskusat, lebo uz fakt neviem. Pretoze aj ked chceme ist von to je zase boj lebo sa musi obliect, potom zase nechce ist dnu zase dalsie nervacenie. mam pocit ze robi opak vsetkeho co jej poviem. v lete cakame druhe babatko a velmi sa obavam ze bude takato a co to potom bude, ci nebude este horsia. trapi ma to velmi.
partner bol sice velmi plane dieta ale o zem sa nehadzal. v jeho rodine je vela nervakov takze asi to bude mat mala v povahe.ja som bola velmi kludne a vraj vzorne dieta a v mojej rodine su tiez kludni ludia.
velmi ma trapi ze je taka a este ked mi partnerova stara mat vyhadzuje na oci ze vraj je to kvoli mne lebo jej zakazujeme vsetko. pritom na vela veci som sa uz vykaslala chcem ju naucit len zakladne veci ktore bude musiet v spolocnosti vediet, ako sa chovat. zakazujem jej iba veci pri ktorych si moze ublizit alebo nieco znicit. velmi ma trapi take obvinenie lebo sa naozaj snazim ale neviem si dat uz rady.
dakujem vam za radu alebo nazor a prajem pekne sviaky.
Niektoré deti sú naozaj veľmi temperamentné a v tomto veku akoby stále s niečím, proti niekomu alebo niečomu bojovali, zápasili... A to môže byť náročné pre okolie, najmä pre tú osobu, ktorá sa o dieťa najviac stará.
Niekedy pomáha, ak dieťaťu hovoríme opak toho, čo chceme, aby urobilo - nesmieš sa sama obliecť...
Dobry den! moja dcera bude mat 3 roky a prave pred mesiacom zacala navstevovat skolske zariadenie. Zijeme v zahranici a v skolach niesu postielky, takze nemozu mat poobedny spanok. Okrem toho, ze tam musi byt od 9 rana do 17 hod bez spanku, rozprava po slovensky, takze v skole toho moc nerozumie, zatial. Moj problem spociva v tom, ze odkedy chodi do skoly, ma neznesitelne spravanie a nepomahaju ziadne tresty. Robí naschvali a uz si neviem rady. Vsetko odmieta a provokuje. Snazime sa jej venovat maximum, co jej slubime, tak dodrzime, ale tiez nenechame, aby rozkazovala ona. Nechceme to riesit krikom a bitkou, lebo to nikam nevedie. Chcela by som vediet, ci tato zmena spravana suvisi s nastupom do skoly, alebo sme niekde urobili chybu. Vobec nas neposlucha a caka, kedy a ako ju potrestame, najviac ju ale vynervuje, ked ju uz po vsetkom ignorujeme. Chcem, aby bol doma klud a tu chvilu, co s nou stravim, chcem, aby sme si to uzili obe. Poradte mi prosim...
Pravdepodobne to súvisí so škôlkou a týmto spôsobom si pýta vašu zvýšenú pozornosť. Pre dieťa je to veľká zmena, najmä ak nerozumie a nemá tam ešte vybudované svoje podporné vzťahy. Navyše odlúčenie od vás a možno aj nedostatok spánku robia svoje.
Tresty asi nebudú tým pravým riešením. Možno by ste sa jej mohli priamo spýtať, či chce pokračovať v takom správaní alebo sa idete spolu hrať alebo vyvetrať na ihrisko... Venujte sa jej veľa aj čo sa týka dotykov - viac si ju túľte, hladkajte...
moja dcera má 7 rokov, je prváčka ak nemá niečo po vôli tak na nás - rodičov vrieska. snažíme sa všetko s nou prebrat v klude ale niekedy sa to jednoducho neda. prosim o radu dakujem
Vrieskanie je spôsob, ako dať najavo to čo chcem, s veľkým dôrazom, silou. V podstate na tom nie je nič zlé, lebo dieťa je tiež silné, no zvyčajne nie je silnejšie ako rodičia.
Nie je úplne vhodné, aby ste ju za vrieskanie trestali, lebo ju naučíte, že sa nesmie ozývať, kď niečo chce, potrebuje alebo keď sa jej niečo nepáči. Vhodnejšie e povedať jej, že počujete, ako hlasno hovorí, že viete, že jej na tom niečom záleží, ale váš názor je taký a že ho bohužiaľ nezmeníte.
Dobrý deň, rada by som Vás poprosila o radu. Mám 3 a pol ročnú dcéru a momentálne sme asi týždeň na nože. Asi pred mesiacom bola dosť chorá mala vysoké teploty, tak bola celý deň s ockom doma. Ja musím chodiť do práce, takže som s ňou trávila iba večery. Myslím, že na otca sa veľmi upäla, lebo teraz len sa ťahá nk tatinovi, on je v našom manželstve ten dobrý, všetko dvolí, nekričí nebije, nezakazuje, ale ja som zase zlý policajt. Kričím, keď si zaslúži tak dám na zadok, ale to len vo výnimočných prípadoch, skôr nakričím, vysvetľzje ked niečo sprvý zle. A teraz celý týždeň to pozorujem, že mňa jakeby odstrkovala na druhú koľaj. Bola cez výkend u babky, keď som chcela isť domov tak chcela aby som ju dala spať ja, tak som ju uložila a odišla až keď zaspala. Keď ráno vstala mala potrebu ísť za tatikom, aj sa obula a možno by aj bola odišla keby ju babka nezastavila. Keď jej dohovarala a vysvetľovala že tatik je v práci, a že zavolajú mamku, tak ona na to povedala, že chce tatika lebo jeho ľúby, ale mamku nechce lebo mňa neľúbi. Takto reagovala celý týždeň, mne je veľmi smutno, neviem či robím chybu ja, že so m prísna, alebo to mám pripisovať tomu obdobiu vzdoru. Do škôlky začala chodiť v troch rokoch od februára, bola vpohode, tešila sa nemala problém z ničím, až teraz tento táždeň to bolo neznesiteľné, vôbec nechcela ráno vstávať, musela som na nu kričať, lebo ja som isšla do práce a dcéru som brala do škôlky, ona ako naschvál robila všetko pomaly, tatik reagoval kľudne, mojkal ju, tuľkal sa s nou a ja som ich len naháňala. Prosím poradte mi ako to mám zvládať, nie je mi jedno čo bude, hlavne ma mrzí že moja dcéra mihovorí že ma neľúby. Ďakujem, pekne mamička Jana.
Je možné, že sa na vás trochu hnevá, že ste s ňou netrávili dosť času. A možno si len uvedomila, že je tatinkova princeznička a takto vás mieni aspoň vo svojej hlavičke postaviť na druhú koľaj hlavne pred ním. Podvedome teda možno trošku s vami začala bojovať o ockovu priazeň. A to je všetko "normálne" a vývinu primerané. Netreba to brať až tak osobne a vážne.
Rána by ste ale mali prebrať s mužom - len vy dvaja, vy a muž, by ste sa mali porozprávať o tom, že očakávate, že vám ráno s dcérou pomôže a podobne. No niekedy sa ockovia "zaľúbia" do svojich malých princezničiek a chcú byť pre ne len dobrým a milovaným ocinkom, chcú byť zbožňovaní a tak trochu zabúdajú na svoje pravé miesto, na výchovu a nepopulárne časti výchovy nechávajú na matky.
