Vyjednava

Dobry den. Nas 3 rocny syn neposlucha. Ked ho zavolame, aby si prisiel umyt zuby tak zvycajne pride az po "vydierani", ze inak nebude jest cokoladu. Ak ho ziadame, aby nieco spravil, tak si vzdy najde nejake "ale", preco to spravit nemoze. Ak sa uz dostaneme k splneniu ulohy, tak standardne zacne mrncat a skriekat. Vtedy to riesime tak, ze ho zavrieme v danej izbe a nech sa ozve, ked sa vyplace a bude chciet ulohu splnit.

Mam taky pocit, ze skoro cely den uz musim so synom vyjednavat, vyhrazat sa mu a nie som si ista, ci nase sposoby riesenia su spravne? Nechcem, aby sa naucil posluchat len pod hrozbou trestu. Moji rodicia mi vycitaju, ze sme prislis na syna prisni a kladieme na neho vysoke naroky v danom veku.

Zaroven Vas chcem este poprosit o radu, ako syna "skludnit". Stale je v pohybe, doslova nevydrzi minutu stat kludne bez toho, aby neskakal, nemykal sa, netancoval a pod., nie je trpezlivy pri hre. Pohybu na cerstvom vzduchu ma dost, ale ani to ho neunavi a neskludni. Smejeme sa, ze nevie ani kracat. Bud bezi, ale sa zabudne na jednom mieste, kde nieco jednoducho "spekuluje".

Moj syn ma 4 roky, este nenavstevuje matersku skolu,ale pri stretnuti s rovesnikmi vonku, na navsteve ...ich bije. Nepomaha dohavaranie a ja uz neviem ako mam tento problem riesit.Poradte mi prosim ako na to. Dakujem. Prajem pekny den.

Dobrý večer,
Pani doktorka chcem sa Vás spytat mam 3,5 ročneho syna do školky nechodi kedže som na materskej ale v poslednu dobu je zúrivy hlavne ked sa mu niečo nechce dat dovolit hodi sa o zem vrieska proste dostane amok zurivosti. Prve razy som to riešila bitkou čo samozrejme neuspelo teraz to riešim tak že ked dostane takyto amok pošlem ho do jeho izby a ked sa ukludni idem za nim a porozpravame sa a snažim sa mu vysvetlit že toto čo robi že to nieje pekne ani dobre a že musi proste akceptovat ked samu niečo odoprie a povie sa nie.V druhom rade s čim sa naozaj neviem pomoct je to že každemu nadava do hlupakou najhoršie je ked to povie niekomu cudziemu v meste a ked mu dam facku za to tak sa ma opyta že prečo som to urobila sadne si na zem a oduje sa a nechce pokračovat v ceste. Vobec neviem ako mam na toto reagovat najhoršie je na tom že to povie hocikomu pritom mi s manželom sa hentak vobec nerozpravame vobec neviem kde na to slovičko prišiel. Len raz som počula ked tu bola moja babka že ona mu povedala že je hlupak a že je buran čo som samozrejme sa jej hned na to pytala že prečo mu to povedala ale nepovedala mi nič na to, len mi povedala že mam nezvladnutelne dieta a pritom nikdy sa nikdo na neho nestažoval prave naopak každy povie aky je zlaty že sa pekne prehra že ani nevedia že ho maju tak ja už potom neviem kde je problem. Už som aj rozmyšlala že zajdem na nejakou detskou psychologičkou poradit sa lebo naozaj už neviem ako mam na toto všetko reagovat.
Ďakujem za odpoved

dobrý deň, mám 3,5ročného syna, stále mu rozprávam ako sa má správať na ihrisku a k detičkám aj celkovo, on mi na to samozrejme odpovie že bude sa pekne správať, ale pride čo k čomu a ako keby som mu ani nič nepovedala,alebo pred spaním mi stale opakuje už budem posluchať, už budem - v škôlke s ním nie je žiaden problem, pekne sa hrá, všetko spapa spí úplne že je užasný, ale ako s ním idem von ked prídem z práce, tak je uplne vymenený, nie že by robil zle ale stále on chce a chce a chce a začne si vypyštiavať. Nikdy sme ho k tomu neviedli, vždy sme mu vysvetlili, že nemôže mať všetko čo majú druhí, tak to chapal do tých 3rokov, no ale odvtedy ako je v škôlke tak sa otočil o 360stupnov, a už si s ním vôbec neviem rady.Aj večer pred kúpaním - vždy si pozrie nejakú rozprávku a potom sa ide okupať, a ešte po okúpaní može 10min.pozerať - super chapal to no ale teraz stále vyjednáva že on ešte chvíľu bude pozerať a až potom sa pojde okupať, a skončí to vzdy tak ze chytí záchvat ked mu to už vypnem ked ma nepočúva a ide sa okupať s plačom a zaspava s plačom - lebo nebolo podľa neho

Dobrý deň
Mám 4 ročného syna ,je to v celku milé dieťa a veľmi rozumné:Doposial sme s ním nemali nejaké problémy avšak po dovršení 4. rokov sa to nedá vydržať:Má všetko chodíme každý rok na dovolenku ,snažíme sa mu robiť program a venovať sa mu.Avšak do hračiek,ktoré má kope a hadže ich ,ak nemá našu pozornosť tak hociktorú rozbije a s kľudom angličana vyhodí do koša,lebo vraj je už stará.Neprejaví pri tom žiadnu ľútosť.V školke je dobrý nikto sa nanho nesťažuje ,avšak doma a hlavne so mnou je veľmi vzdorovitý.Ráno,keď sa oblieka do školky vyjednáva toto tričko nechcem toto mi nedávaj ja chcem iné:V minulosti som mu vyhovela avšak začala som trvať na svojom,lebo zistila som,že ma zneužíva.Sedí na gauči chce hračku ,ktorá je pol metra od neho a on ma zavolá podaj mi ju.Vždy nie je niečo dobré ak ide papať a máme rožky chce chlieb ak je chlieb chce rožky začne mi rozkazovačne kričať ako to,že som nekúpila ,že som mala a pod.Ak ideme vonku a ja zabudnem jeho vodu začne kritizovať ako to,že som ju zabudla ,že som mala zobrať.Ak ideme autom a ja idem parkovať tak ak sa mu nepáči,kde zaparkujem začne vystrájať ,že som mala inde ,začne kopať do sedadla to sú jeho prejavy.Keď sme na ihrisku tak ku cudzím deťom nepojde ,sedí pri nás ,ale aj keď ho deti volajú nechce ísť.Pritom posobí dosť sebavedomo.Mám pocit,že si neváži nič ,čo preňho robíme.Máme dosť pokojnú domácnosť ,ale neviem ako naňho.Naozaj pevné nervy treba mať .Keď začnem kričať,alebo hoci aj babka tak sa urazí začne veľmi ľutostivo plakať ,po zadku sem tam tiež vystrelí,ale málo a to tiež asi nie je dobré.Inak je bystý a šikovný.Nikdy sa mi nehodil o zem ani v obchode .Prosím pani doktorku o radu ako reagovať na takéto jeho správanie.Mám pocit,že ma často provokuje naschvál.Ďakujem.

Dobrý deň pani doktorka,zas sme nútení obrátiť sa na Vás s prosbou o radu.
Dvojičky -chlapček a dievčatko-28 mesiacov .Každý mi hovoril,ako je mi dobre,budú sa spolu hrať.Nielenže sa nehrajú spolu,oni sa nehrajú vôbec.Keď som Vám písala takto pred rokom,že som zúfalá z toho,že sa nehrajú ,povedala ste mi,že to vyžaduje čas,že sa musia naučiť vlastne hrať sa.Odvtedy sa vlastne nič nezmenilo.Majú "slabé chvíľky "kedy sa na 5-10 minút zahrajú-aj to s tým,že vyhádžu hrnce,rozhádžu noviny,prípadne prádlo zo šuflíka....ale hračky ich nebavia.Mám pocit,že ich všetko strašne rýchlo omrzí.teraz sme začalli chodiť na ihriská. ´V našom meste je ich novopostavených asi 5,pomaly sme prešli všetky a posledné razy ako sme na nich boli,už z nich utekali-už ich to nezaujíma.Mám strach,že to takto dopadne aj so škôlkou-pomaly ich to prestane baviť a nebudú chcieť do škôlky chodiť...ako a čím ich mám zabaviť ? zaujať ?vyzerá to tak,že sa hrajú len vtedy,keď sa s nimi hrám ja,alebo manžel,ale to je strašne časovo náročné,pretože tak potom cez celý deň nič neurobím,pretože sa musím venovať len im.Akonáhle si začnem niečo robiť ja,začnú vyvádzať,biť sa o hračky - a to je druhá vec ,s ktorou potrebujem poradiť - dievčatko je strašný bitkár.Hocikedy príde a vylepí bráškovi po tváričke.On sa niekedy nedá a pacne jej tiež a je z toho bitka.Neviem prečo to robia,kde to odkukali,keď prídem,poviem nesmieš,bolí to bračeka,na 5 min.je kľud,potom zas ho buchne a tak je to dookola.Nepomôže ani keď jej pacnem po ručičke.Najčastejšie tieto hádky bývajú,keď chcú obaja nejakú hračku.Vtedy neviem ako to riešiť,keď sa nedá dohodnúť ,hračku zoberiem obidvom a odložím.potom nasleduje hádzanie sa o zem-dievčatko,alebo chlapček si búcha hlavu o zem.Som z toho zúfalá,neviem ako riešiť tieto ich súboje.
Poradíte mi prosím ?
ďakujem