bije sa

Dobry den, prosim o radu lebo uz neviem co mam s dcerou robit ,ma 2.8 roka a aj ked deti ma rada tak ich hocikedy z nicoho nic zacne bit bud ich ustipne alebo capne alebo zadrapi do tvari neviem s kade to ma a robi to aj babke . Uz sme jej dohovarali vysvetlovali aj po zadku dostala a ona nic. Dalej par mesiacov ked k nam moja mama pride tak jej vravi ze nemozes tu byt atd doteraz kim sa nam nenarodila druha dcerka bola na nu naviazana a teraz je zas na mna a druhych odsuva, este je drza nepocuva ja uz neviem co s nou par krat uz zautocila aj na malu dcerku a robi naschval veci co nemoze . poradte co s nou ona je na druhejstrane aj zlata a pocuvna no uz malo kedy myslim ze je dost inteligentna a vnimava na svoj vek tak neviem co to jej spravanie ma znamenat.

Dobry den!
Nás syncek bude mat v juli 3 roky.Od narodenia bol velmi dobry chlapcek.Od dvoch mesiacov uz nám prespal celu noc,v 11om mesiaci zacal chodit a rozprávat.Je velmi zivy chlapcek,ani na sekundu sa nezastavi.Má velmi rád knizky,rozprávky a kreslenie...to priam zboznuje.este pred pár mesiacmi ked sme mu povedali,ze si má sadnut napr.na postel,lebo nieco zlé vyviedol...on tam zostal dovtedy,kym sa neospravedlnil a nepustili sme ho odtial dole.Problémy sa nastali zhruba pred 2 mesiacmi,ked sa dostal do obdobia vzdoru.Z nicoho nic,ho to chyti....strasne reve,krici,bije sám seba aj ostatnych okolo seba a dostáva sa do uplného amoku.Je to u neho kazdodenné a trvá to minimálne 1 hodinu.potom ako by sa nic nestalo,zasmeje sa a hrá sa dalej.Skusali sme uz vela veci(nechali sme ho na posteli,nech sa ukludni,vrucne objatie,krikom,studenou sprchou,vypnutim rozprávky...atd)ale nic nezabralo.Uz si nevieme rady,co máme robit.Hlavne ja.Som snim doma,nakolko do skolky pojde len od septembra.Ani sa od neho pohnut neviem.Manzel chodi do práce,a stary rodicia tiez.Psychicky to uz dlho nebudem zvládat takto.Pred tyzdnom sme ho zobrali k detskej lekárke poprosit ju o radu,ze ako dalej,alebo co mozeme s tym robit.Ona sa len zasmiala,a povedala ze je to normálne,blizia sa jeho 3ie narodeniny.Poradila nám,aby sme mu dávali sirup NOVO PASSIT,ale ani to nezaberá.Plienky uz skoro rok nemá,ale zhruba tak asi tyzden sa dostáva do takého hystorického amoku,ze sa pri tom aj pociká.Naozaj je to normálne a prejde to??Dokedy máme cakat???

Pekny dnik.
Mam otazocku ohladom nasej netere, ktora ma 3 roky a jej spravanie je zo dna na den horsie.Okrem klasicke vzdorovania je doslova protivna az zla a preto sa bojime o nasho 5 mesacneho syna. Ak spinka chodi ho budit hlasnym krikom, ak jej to zakazeme krici este viac. Ked sa hra s hrkalkami, tak mu ich berie. Okrem toho na neho ziarli, ak sa moji rodicia alebo rodicia mojho muza s nim hraju je nahnevana a krici, nech idu prec. Rovnako sa sprava aj k svojmu bratovi, ktory ma 1,5 roka. Toho dokonca bije a ak nieco papa chce to papat aj ona. Ked sa jej nespravi po voli krici, hadze sa o zem, bije samu seba aj ludi okolo seba. Niekedy nas udiera len tak, ide okolo cloveka a zacne ho bit. Najhorsie na tom vsetko je , ze svagrina s tym nechce nic robit, tvrdi, ze to prejde samo, ak aj povie nejaky zakaz nedodrzi ho. Ked malej dohovara niekto iny z rodiny svagrina mu dohovara, ze sa nesprava pekne k jej dcere a dcera ho nema rada a jej spravanie je dosledok nasho spravania k nej. Musim dodat, ze na jej dceru nekricime ani ju nebijeme. Cela rodina sa casto stretavame na spolocnych rodinnych akciach, ale spravenie jej dcery nas nuti ich znacne obmedzit, pretoze nas syn je z jej dcery potom nervozny a doma je placlivy, preoze je nevyspinkany a nema rad hluk a`stres. Okrem toho sa bojime aj o nasho syna, lebo , co ak zacne bit aj jeho.Nevieme, co dalej, lebo sa jej rodine nemozeme vyhybat cely zivot, alebo pocas celeho obdobia vzdoru.
Dakujeme za radu

Vaz.pani doktorka. Som mamou 22-mesacneho chlapca. Nemame s nim nejake velke problemy. Prave naopak. Je mily, dokonca v kolektive si dobre rozumie aj s inymi detmi. Nebije sa, nehada, neublizuje inym. Taktiez uz krasne hovori, takze ani v komunikacii nemame problemy. Skor ma velmi trapi len jedna vec. Prichadzame do obdobia vzdoru. Sem tam sa stane, ze si syn postavi hlavu a neda sa s nim pohnut. Ale co ma najviac trapi, je skutocnost, ktora sa zvykne udiat tak jeden-dva krat do tyzdna. Ak sa pre nieco velmi nahneva {priklad - ho chcem len prebalit a on nechce} pohryzie sa v takom vrrrrrr amoku do rucicky. Je to velmi rychla situaciu, ktorej nemame sancu zabranit, lebo to pride ako blesk z jasneho neba. Snazime sa mu vysvetlovat, ze sa to nerobi a bude ho boliet rucicka, ale zbytocne. Dokonca mi na raz sam povedal : "maminka boli rucicka, ideme doktorke"... prosim o radu, ako riesit takuto situaciu, kedze predist jej neviem, lebo nikdy to nema nejaky spolocny menovatel, ktory by bol za jeho bleskovy amok zodpovedny... v podstate len akoby zakrici,ci zavrci od nervu, v ramci toho sa kusne do rucicky a potom uz len plac... dakujem velmi pekne