Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
Prečo si bucha moj ročný syn hlavičku o zem alebo aj o vseličo iné?Prosím Vás moc o radu lebo mi to už nepríde normálne a neviem čo mám robiť aby si takto neubližoval.Niekedy si ju až tak silno udiera že má červené fľaky na hlavičke..
Môže to robiť z rôznych dôvodov - môže byť napätý, hnevať sa, mať málo podnetov, ktoré by ho uaujímali...
Pokúste sa vziať ho vtedy do náručia a pestovať ho (aj po sediačky, nemusíte s ním chodiť), jemne do masírovať alebo len tak kolísať, kým sa neupokojí, nestíši (ak je rozrušený). Prípadne si sadnite na fitloptu a jemne sa pohupujte s ním v náručí ( pozor na bezpečnosť, aby ste na nezranili pádom z lopty).
aj moj 13 mesacny syn si bucha hlavu o zem, o stenu...robi to zakazdym, ak je nervozny, podrazdeny, ak mu nieco nedovolim.. objimam ho, vysvetlujem mu, ze sa to nema, ze som sklamana, ale nic nezabera....stale sa to opakuje....prosim vas, ako ho to mam odnaucit??? alebo to len potrebuje cas, aby z toho vyrastol?...len aby nebolo neskoro...
Zhruba v tomto veku sa u detí objavujú takéto prejavy. Vysvetľovanie a vzbudzovanie výčitiek svedomia nie je namieste, pretože to je ešte mimo detského chápania. Najlepšie je zobrať dieťa na ruky a upokojovať ho takou formou. Postupne by mali tieto prejavy meniť svoju frekveciu aj intenzitu, t.j. mali by sa vytrácať.
Dobrý večer pani doktorka,potrebujeme Vašu radu.
Máme 20 mesačné dvojičky, a máme tieto problémy:
1/ stále sa nevieme hrať samostatne -aj sa zahráme ale len na chvíľočku,potom nás to začne nudiť a otravujeme maminu.Keď sa nám venujú všetci,tak je dobre,keď nie,tak hneváme- ničíme všetko dookola.
Je možné,že sa ešte nevedia zahrať samostatne ?
2/Neradi stolujeme-Od začiatku ich neviem naučiť sedieť v stoličkách na jedenie-cítia sa akoby spútaní,zviazaní,rozčuľuje ich to.Radšej pobehujú po byte pri jedení,lezú po stole,hrajú sa,a ja behám s lyžičkou za nimi.Nepáči sa mi to,ale neviem ako docieliť aby sedeli v stoličkách a jedli.Pokúšala som sa ich posadiť na "veľké-naše stoličky",ale odtiaľ hneď zlezú a zas behajú.sú strašne živí,neposední.
3/Strašne radi sa bijeme navzájom-udierame sa hlavičkami-ak mi braček -sestrička nechce dať to,čo práve chcem ja.- Pravdaže ako väčšina detí aj oni si berú navzájom to,čo chce ten druhý.Ak to nedostanú ,tak sa bijú ako dvaja barani navzájom -čelom,alebo ten druhý zoberie kocku a trieska ju o hlavu druhého.Je to normálne ? ako reagovať ?
4/Ak niečo nedostaneme ,čo chceme,alebo ak sa nám nestane po vôli,tak sa hodíme o zem, a búchame si hlavu o zem,prípadne kopeme nohami.
Ako mám reagovať,ak dieťaťu nedám ,čo chce a zrazu mi malou rúčkou doslova vylepí facku ?
Pani doktorka asi som Vás zavalila otázkami,ale toto sa nám v poslednej dobe " objavilo" a potrebujeme vedieť ,čo s tým.
Vopred ďakujeme za Vašu odpoveď.
Spoločná hra sa u detí začína ojavovať až okolo tretieho roku veku. Dovtedy sa môžu hrač blízko seba alebo to aj môže vyzerať, že sa hrajú spolu, no nie je to naozaj spoločná hra. Často tiež deti v tomto veku potrebujú v blízkosti maminu alebo svojich blízkych.
Kŕmiť by ste ich mohli skúsiť naopak - vy seďte na mieste a nech oni pobehujú a chodia si dať vźdy ďalšie a ďalšie sústo.
Baranie zápasy nie sú tiež celkom výnimočné, dajte im na hlavy hrubé čapice akože prilby (alebo ich postupne, aby si čiapky nasadili samé) alebo ak máte cyklistické prilby, nech používajú tie. Naučia sa tak postupne oddialiľ na chvíľu ten prvá agresívny nápor, naučia sa chrániť seba aj druhého pri spoločnom zápase, naučia sa včímať si signály svojho hnevu. A to je v živote veľmo dôležité.
A ak vám dá facku, dajte mu po ruke - nie s celej sily, to rozhodne nie, no symbolicky môžete. Prípadne mu chyťte ruku, ktorou vás udrelo a veľmi jednoznačne a priamo do očí mu povedzte, že si to neželáte, že sa vám to nepáči, že toto nie!
