neposlušnosť

Dobrý deň pani doktorka. Ja som už písala, ale ste mi neodpovedali. Mám problémy už skoro so 4 ročným synčekom. Je dosť živý a neposlušný. Keď mu poviem aby sa prezliekol tak vôbec nereaguje, nakoniec ho musím vyzliekať sama, keď mu poviem aby si obul papučky tak nepočúvne, vonku mi uteká keď mu poviem aby ma čakal tak nečaká. Mám aj 11mesačnú dcérku a bojím sa ísť do mesta spolu aj s malým. Nechce mi dať ruku a keď mu ju zoberiem tak trochu ide pekne alebo začne trucovať a zvalí sa na zem a musím ho len ťahať. Ja vtedy počkám, ale on vydrží dlho válať sa po zemi, ľudia sa na nás pozerajú tak ho pustím ale hocikedy za ním musím bežať. Som už z toho unavená. Malý chodí do škôlky, tam mi povedali že je kľudný občas vytrčí rožky ale že s ním nemajú problémy. Keď príde domov tak sa mu venujem/malú vačšinou pestuje potom starká/ ideme do centra, na šmýkalky aj tak veľmi žiarli na sestričku a veľakrát sa na ňu zaženie. Aj v centre som si všimla že sa správa hlučne, dosť agresívne voči deťom čo ma mrzí. Mám kamarátku, ktorá má tiež takú dcérku a oni dvaja keď sa stretnú tak sa len podpichujú, štípu, robia si napriek, bijú sa o hračky no proste nevedia sa pekne hrať. Malý aj za všetko plače a niekedy tak rozťahuje slová - mazne sa. Bývame u mojich rodičov, manžel pracuje v zahraničí /stále mu kupuje nejaké autíčka, čo sa mi nepáči a povedala som mu ale on si nedá povedať, nevie si vážiť hračky rozhadzuje ich, búcha/, naši sú už z neho nervózny a občas dostane aj paličkou po riti. Aj ja som dosť nervózna a dosť kričím aj ho capnem. Neviem aké tresty, zákazy používať aké dôsledky za jeho neprimerané správanie a neposlušnosť. keď mu niečo neurobím po vôli alebo mu nedám tak sa na mňa obháňa rukou. Má problémy aj so zaspávaním a hocikedy ho uspávam aj vyše hodiny. Čítam mu rozprávky. A vyžaduje si ešte jednu a ešte jednu....až kým nepoviem dosť a vtedy chce aby som bola pri ňom.Prosím poradťe mi.

Dobrý deň, chcela by som poprosiť o radu. Môj syn má o mesiac 5 rokov a chcela by som pochopiť, či sa jedná o nejakú poruchu správania alebo je to len normálna vývinová fáza. Momentálne je situácia v rodine taká: žili sme v zahraničí, a minulý rok som sa presťahovala so synom na SK, kde som dostala dobrú pracovnú ponuku. Daná zmena bola aj plánovaná, kedže sme chceli aby syn chodil do školy na Slovensku. Jeho otec je stále v zahraničí (nie je Slovák, a aj iná farba pleti, takže malý je mix). Na Sk sme cca. 10 mesiacov, a približne posledné 3 mesiace, máme dosť silnú fázu vzdoru, alebo neviem čo to je. S otcom sa vidíme cca. 6-8 týždňov, a stále mu je vysvetľované že ocko príde (co je aj pravda). Moje zázemie je teraz také, že bývam u mamy. Syn začal navštevovať MS, a tam sa zacali problémy. Napr. že nespáva cez obed, a pod.
Stále ho riešia ze nie je ako priemerne decko, ktoré len sedi, a nic nepovie. Áno on je živší, ale srdcom velmi dobrý chlapček, a ked s ním človek vie tak posluchne, syn je aj dost silná osobnosť.
Chcela som sa opýtať na radu, ako to riešiť dalej. Osobne si myslím, že MS edukacia je dosť na slabej úrovni, a on tam nie je spokojný, ale kedže všetky MS sú štátne na okoli na výber veľmi nemám. Dosť času trávi s mojou mamou, kedže pracujem dlho, a on ju velmi nechce poslúchať. Skor by som povedala, že ju az kontroluje. Ja chodim z prace cca. o 17:00. Poprosím o radu ako postupovať ďalej. Pekný deň

Dobrý deň prajem,

Prosím vás o radu a vaš názor na vec.
Moj syn ma 38 mesiacov teda 3 roky. Mame niekolko problemov.
1.bije svoju mamku tatika babku dedka a bližšie osoby. Vopred musím povedať, že som ho nikdy netrestala bitkou ani vychovnou po zadku ako to rodičia zvyknu. Je však nespratnik a neposlušník a občas je problem mu dohovoriť či donutiť ho aby vykonal čo sa od neho momentalne žiada,..robí rád naschváli alebo je neustupčivý alebo si proste robí ďalej po svojom. Slová vždy nestačia a niekedy ho musim fyzicky donutit urobyť čo treba( vyjsť po schodoch, isť do kupelne umyť sa, držať ho pevne za ruku ked mi vonku uteká, pripadne nepustit ho od stola kým nepovie pekne,že dojedol a neprosí si papať..a pod.) Stalo sa par krat, že starý rodičia mu dali par krat po zadku akože teda tak aby ho to nebolelo a detko vtipne poznamenal "dostaneš na dupu ručne stručne- pochopil si?"a naš Silvík pravdaže zareagoval s usmevom a potom si ešte vypytal ďalšiu - mal z toho zábavu a tak je to proste z bitkou. Ked čokolvek zle spravim hoc aj nehodou nechtiac ( zhodim hračku na zem, rozlejem čaj, banality ktore sa ho často netíkajú) alebo mu nesplnim čo si vymyslel alebo mu znemožním niečo čo si zaumienil prave v momente urobyt povie mi, že ma za to pobije pripadne niekedy povie " ja ťa za to pobijem ručne stručne na ...".Pred touto háškou zvraští čelo, zaručí (ako jeho tatik ked sa pri niečom zlostí) a povie "ja sa na teba hnevám". No mám pocit, že je to viacmenej len taka čudná hra lebo nie vždy ma dôvod sa skutočne hnevať. Ono je pravda,že keď niečo vykona čo nemal dávam mu najavo moj nesuhlas a ak sa hnevam poviem mu o tom "hnevám sa na teba" - "nepáči sa mi, že ma kmásaš za vlasy" - "nerob to"-"prestaň mi to robyť"....vysvetľujem mu ,že ma to bolí,že mi ubližuje, vysvetľujem mu, že ľudia sa nesmú biť, že ak sa bude biť nebudu sa s ním detičky chcieť hrať..atď.. Skusila som aj to čo som nikdy nechcela : vrátila som mu facku či podupe či potahanie za vlasy takou silou ako on mne. Reakcia bola taká, že buď sa zľakol a začal silno plakať alebo ma ďalej bil a smial sa pri tom...raz si dokonca vyhrnul tričko a z usmevom mi zahlasil mami tu ma pobi po brušku....teda tato metoda je tiež neúčinná. Skusila som to ako pokus kedže slovne dohovaranie nefunguje a tiež rodina stale na mna tlačila s tým, že on to musí pocítiť na vlastnej koži že bitka bolí a že sa neoplatí biť druhých. No nepríde mi to správne pretože dospelí niesu rovnocenný superi a ak sa má poučiť tak v kolektíve detí kde mu to vrátia. Len aby sa nestal bitkárom ktorý nemá kamarátou a svoju autoritu v kolektíve si vynucuje negatívou pozornosťou. Teda neviem ako ho odučiť od týchto prejavov. V septembri nastupuje do škôlky. V juni sa mu narodi surodenec načo ho pozitívne pripravujeme počas tehotenstva a zdá sa, že sa naň teší a rád počúva o bábetkách o tom ake su čo vedia ako rastu a učia sa...teda on vie,že to nebude hned partia preňho no mám aj obavy či nebude naň velmi žiarliť a nedojde aj k tomu,že bratčeka bude chcieť "pobiť"...
2. Nesustredenosť a hravosť. Problem je v to,že hľadám spôsoby ako ho prijmeť aby robil to čo si daná situácia vyžaduje.
Napr. keď je má jesť a nie hrať sa s hračkami naťahovať sa za vecami na stole zhadzovať noviny odbehovať od stola liezť pod stoličku otačať sa na stoličke pripadne si vymýšľať,že chce sedieť na inej stoličke či postojačky pričom poľa nálady odíde od stola a uteká preč (upozornujem podľa nalady si zmyslí že on sa ide hrať ale vobec sa neriadi pocitom nasýtenosti) - krmim ho stále ja to je kapitola sama o sebe, ...
Napr.Keď si čistíme zuby on robí všetko iné len si nečistí zuby - teda vyberá kefky a chce čistiť odpad v umyvadle. S kefkou si chce holiť bradu. Prve čo urobí - zje z kefky zubnu pastu. Keď sa snažím čistiť mu zuby hríže mi silne do kefky a nechce pustiť a to aj niekolko krát zasebou. Ak sa chití sám čistenia zubou tak si ich čistí "tak strašne silno" až frká vodu na zrkadlo. Teda zuby mu čistím ja.
Napr. Ak chcem aby si umyval ručky sám tak on tlieska pod tečúcou vodou a mydlo rovno zmyje do umyvadla pričom ho učím ako sa umývaju ruky načo je mydlo ale on sa predovšetkým zabáva a neposlúcha. Teda ruky mu umyvam ja.
Napr. keď sa má obliekať hraje sa tak, že hrá divadlo ako mu to nejde ako on nevie a vypytuje sa ma kde ma strčiť nožku a či do teplačkou idu nožky alebo ručky, inokedy tvrdí,že má rúčky na dovolenke a schová ich za chrbát, pripadne začne tvrdiť,že je bábetko a on sa sám nevie a on potrebuje pomoc. Vie sa samozrejme velmi rýchlo zobliecť aj obliecť o čo nás párkrát presvedčil.
Napr.upratovanie hračiek. Každý večer musí upratať hračky vo svojej izbe. Neustále ho napominam a citim sa ako policajt ktorý gezuje za každý prešľap. Totiž on ked ukladá auta na policu tak každé jedno chce parkovať a proste hraje sa pri tom ako odkladá a zabuda sa pri hre, neustale ho napominam "odlož " "nehraj sa, odkladaj" "zober do ruky toto autičko a odnes ho na policu"alebo začne hračkami hadzať a ukladať ich kam nepatria. Ak neposlúcha moje príkazi ani po tretí raz zatvorím ho sameho do izby na 2-3 min. a vrátim sa - opýtam sa ho či už bude pekne odkladať hračky, upozorním ho,že je čas odkladať hračky a už sa hrať nemôže. Väčšinou to zaberie na 1. alebo 2.krát. Je to takzvaná metóda timeout. Ked ho zatvorím sameho tak velmi plače alebo sa zlostí ale nechcem tuto metodu používať pri každej jeho neposlušnosti. To by som ho celé dni len zatvárala do izby a obavam sa,že by z toho mal traumu. Trvá nám aj 30 min. kým poupratujeme izbu pritom povyberať hračky vie rýchlo.
Napr. prideme z vonka a poviem mu aby sa vyzul a zobliekol. On vzdoruje tak,že si ľahne a odmieta sa sám zobuť, žiada aby ho niekto zobul. Ked ho nik nezobúva začne akože plakať. To však nepomáha. Ja mu len zopakujem čo má robyť a vysvetlím mu že je velký a šikovný chlapček a že to dokáže bez pomoci a odídem vedľa do izby. Ak sa nič nedeje prídem za ním za 2 minuty a opýtam sa ho či sa už zobul, zopakujem mu čo má robyť a ak nič nerobí znovu opakujem postup až kým sa nezačne zobuvať a zobliekať. Zaberá to ale trvá to dlho aj 10-15 minút.
3. hra hranie
kreslenie: vie nakresliť krasne kruh uzavretý keď sa snaží, vie nakresliť krátku čiaru, snaží sa nakresliť obluk. Kresliť chce iba autička no ked sa mu nedarí nepáči sa mu čo nakreslil začmáre kresbu a skuša znovu. Pokúsi sa asi 5x a potom povie aby som ja nakreslila lebo on to nevie. Ked nakreslím tak mi ho začmáre. Kresliť vydrží len krátko, rýchlo sa vzdáva a odchádza.
staviame dom z kociek: on sam stavať nechce, chce aby som ja postavila. Skor ako stihnem dostavať zburami to akože je auto buldozer a takto sa chce hrať.Sam ale odmieta stavať. Skušala som mu navrhnuť že teraz nech postaví on domček a ja ho budem burať a že ma nebaví ked iba ja staviam a nepáči sa mi,že mi to stale zbura. Teda nepokuša sa tvoriť.
Stavam parkovisko s autami a o mi ho príde s autičkom rozbúrať.
Skušame stavať s lega auta ale väčšinou sa hneď vzdá a povie aby som mu postavila ja. Postavim autičko z lega a on ho rýchlo rozoberie aby ho zničil. Lego nakoniec končí ako terén pre autička prípadne ho ho rozburdá s autami po celej izbe.ked bol menší 2,5 ročný už si vedel pekne postavať jednoduche auto a vyslovene ho bavilo spájať tie kocky dokopi - krasne sa sústredil.
Vie krasne skladať jednoduché puzzle 15 dielne. Samostatne postavi celý obrázok aj bez pomoci. Dokonca dva celkom nove postavil na 1. pokus sam! Teraz o ne už stratil zaujem.
Auta su jeho najobludenejšie hračky. Baví ho burať s autami, rozoberať ich a ničiť, stavať z nich vrakoviská a vyrábať vraky ktoré sa potom pokuša opäť zložiť. Nevieme mu vysvetliť že nemôže ničiť auta, že sa nedajú znovu opraviť. Tiež ho baví jazdiť s autami po posteli dookola. tam a späť.
Ked sa s niekym hraje neustale mu ukazuje to nie tak sa hraj to musiš takto. Ničí každú snahu o kolektívnu hru pripadne pokus niečo ho naučiť. Pritom chce aby sa s nim niekto hral.Ako ho motivovať aby získal ochotu učiť sa a túžbu tvoriť.

Je toho veľa a je to dlhé ale su to naše problémi. Čo mi viete poradiť, pripadne mi ozrejmiť pričiny jeho správania. Mam obavy ako budem zvládať jeho výchovu ked sa nám narodí druhé dieťa. Nebudem mať tolko času sa mu takto zdlhavo venovať. Na výchovu som sama, manžel nemá tolko času ani trpezlivosti sa mu takto venovať. Ako riešiť tieto problémi. Je to veľmi múdre dieťa, veľa argumentuje a presvieča, veľa si pamätá, vie sa dosť dobre vyjadrovať a formulovať svoje myšlienky, vymyšľa si príbehy,pozna farby, abecedu,čísla, vie počítať do 3-4roch, je všímaví voči okoliu, vie sa vonku dobre orientovať (vie kadiaľ sa ide do obchodu, kde sa odbočuje na zahradu na sidlisko- pozna a pamätá si miesta, zážitky spred mesiacov-maličkosti). Vyhľadáva detský kolektív no ked je v ňom zaujíma sa prevažne o ich hračky a nie o nich.Dievčatká má veľmi rád, chlapci ho nezaujímajú. S dievčatkami sa chce obymať, pomáhať im, o chlapcou nemá záujem iba o ich hračky.

Ďakujem za Váš čas.

Dobrý deň pani doktorka,chcem vás poprosiť o radu.Mám 3,5 ročnú dcéru Kristínku z prvého manželstva,rozviedla som sa pre manželove neustále nevery!Teraz som šťastne druhý krát vydatá,manžel je veľmi dobrý,láskavý a miluje aj moju dcéru a aj ona jeho.Bývalí manžel sa o dcérku tiež príkladne stará,ľúbi ju,aj ona jeho,otec je veľmi dobrý,čomu som úprimne rada.S manželom máme 10mes.synčeka Adamka.Krístínku sme na neho pripravovali,vysvetľovali sme jej ako to bude....Kristínka Adamka ľúbi,len posledné týždne mu začala ubližovať a to vtedy,keď jej Adamko berie hračky.Hovorí sa,že v tomto veku dieťa prežíva obdobie vzdoru.Kristínka na seba upozorňuje,kričí,za všetko piští,odvráva...My sa jej snažíme dohovoriť,vysvetľujeme jej,ubezpečujeme ju,že ju veľmi ľúbime.AK niečo vyvedie a my jej dohovárame,začne robiť scény,je drzá,tak ju pošleme do svojej izbičky a keď sa upokojí,môže sa vrátiť.To fungovalo ale teraz keď začala ubližovať Adamkovi,máme pocit že je to pre dcéru skôr odmena,v izbe sa hrá a nič ju nezaujíma.Zašlo to až tak ďaleko,že keď ubila naposledy Adamka,dala som jej facku!Som z toho nešťastná,strašne ma to mrzí,plakala som,nikdy by som jej nechcela ublížiť ale keď som videla Adamka ako plače a na líčku mal otlačok jej ruky,spanikárila som a zbila som ju.Pani doktorka prosím vás,poradte nám ako sa v takejto situácii máme chovať,ako vyriešiť jej neposlušnosť,trestať,či netrestať a ak ako.Všetci ju veľmi ľúbime,aj starý rodičia,zapájame ju,snažíme sa!Veľmi pekne ďakujem!JARKA.

Dobrý deň, mám problém so 6 ročnou dcérou, ktorá v poslednom období z maličkosti chytí
záchvat hnevu, aby som Vám to opísali dávam, príklad: V našom okolí je ona sama v svojom veku, a potom sú len staršie deti. Ona je strašne rada medzi deťmi a chce sa im rovnať. Išla sa bicyklovať s dievčatami len s podmienkou že si dá prilbu. Lenže baby nemali prilbu a nechce ju ani ona. Lenže si nedala vysvetliť, že oni sú o 3 až 4 roky staršie od nej. Tak začala skákať ona ju nechce, nechce a nechce. Tak som poslala baby preč, že nejde nikde. Ona sa rozbehla za nimi a utekala asi aj pol kilometra. Keď som išla za ňou, utekala preč a vykrikovala, že ide do sveta hľadať si inú mamu. Vedela som, že vtedy nepomáha nič, tak som sa vrátila domov a ona po 1 hodine prišla ešte odutá. Potom sa ukľudní a je dobre. Inokedy je ako med pomáha aj sestre, ale keď chytí záchvat neviem čo s ňou, nechcem ustupovať, lebo raz som to spravili a potom to robila často. Žiadam o radu ako tomu predísť.Venujem sa jej dosť, povedala by som že aj moc. Chodíme na prechádzky, čítame si knihy aj sa rozprávame ale keď sa jedná o posluch, chce si vydobiť svoje za každú cenu a musí mať posledné slovo.