Prosba o radu.

Dobrý deň. Potrebovala by som sa poradiť. Máme 2r. a 8 mesačného syna. Doposiaľ veľmi milé dieťa. Vždy sme sa mu snažili venovať, snažili sme sa dobre ho vychovávať ,bez kriku a chránili sme ho od akýchkoľvek stresov a zlých vplyvov či už z okolia, alebo rodiny. Náš syn sa nevie päť minút zahrať sám. Má kopec hračiek, ktoré ležia v koši a ani jedna ho nezaujme. Ak sa mu hračka kúpi baví ho krátko a hodí ju do kúta. Je veľmi bystrý a vnímavý, rýchlo sa učí ba dokonca snaží sa učiť číslice a písmená. My nemôžeme pri ňom uvariť ,upratať proste nič. Ak umývam riady tak ma odstrkuje od drezu. Ak mám inú prácu v domácnosti, ktorú musím urobiť, tak začne rolovať koberce, búcha mi do linky, kreslí po obruse a mám pocit, že robí zákernosti, ktoré vie, že ma vytočia. Jeho nudu sme riešili adaptačným pobytom v škôlke na 4 hodinky. To však skončilo na tretí deň veľkým krikom, hodením sa v škôlke o zem a cirkusom, kedy som ho ani nevedela prezliecť a to len učiteľka mi syna vzala jemne z rúk povedala, že si aj dosť poplakal. Syn bol vždy odvážne dieťa, utekal nám aj v obchode, ničoho sa nebál avšak škôlka je preňho nočnou morou. V noci plače, kričí zo sna bije a kope okolo seba a ak ho chceme objať, tak kope ešte viac až sa bojíme, že si ublíži. Škôlka po 3.dňoch skončila chorobou, takže sme stále doma avšak o škôlke nechce ani počuť. Syn sa znova doma nudí, je na mňa veľmi upätý avšak tak, že ide so mnou aj na WC. Nechce nikde spať, ani u babky, stále chce ísť domov a vôbec sa nechce ísť hrať k deťom. Chce byť sám so mnou. Ak s nim chcem ísť niekam, kde ma kamaráta, tak cirkus je zas na svete. Neviem si s ním poradiť. Začal si všetko presadzovať, začal mi rozkazovať ak mu niečo nedovolím robí veci, ktoré ma vytočia začne sa hocikde vonku vyzúvať aj úplne do bosých nôh aj v zime. Nemôžem nato nereagovať. Ak niekam ideme a on nechce ísť my sa skryjeme za roh on ostane sedieť, povyzúva sa a začne plakať. Sme zas donútení vrátiť sa preňho. Vždy nám povie ľúbim Vás, je zlatý, ale od rána do večera bojovať s ním ma už nebaví. Nechce sa prezliekať ak ho zobliekam chytí rukáv a nepustí. Sem tam capnem po zadku avšak nechceme ho biť a deptať avšak neviem ako s ním mám vyjsť. Mám pokračovať v škôlke po uzdravení aj napriek nočným morám, ktoré má? Alebo si myslíte, že ešte nie je zrelý na škôlku? Myslíte, že náš syn s nami cvičí? Je to vzdor? Ako sa máme k nemu správať a nebiť ho. Ďakujem.