Odvrávanie

Dobrý deň.Chcem Vás poprosiť o radu.Mám 3,5 ročného synčeka.Je veľmi zlatý,aj neunavný,strašne sa rád háda,ale čo ma najviac trápi,vždy keď sa mu niekto prihovorí,vačšinou cudzí ĺudia,keď napr.cestujeme,alebo sme v obchode,tak im bezdovodne nadáva.Napr.mu povedia:ty si ale krásny chlapec! a on nato zahundre ty ježibaba alebo nie som prestaň,alebo povie daj mi pokoj...Veľmi rád rozpráva,má modré očká,vytočené mihalnice,vždy si ho ľudia všímajú a on nemá rád keď ho chvália.Vždy v tichosti lamentujem aby niekoho neurazil.U nás v rodine sa nadávky vobec nepoužívajú.ďakujem za radu.

Syn ide mať 4 roky, obdobie vzdoru u nás plne funguje, už aj akoby utíchlo sme sa troška potešili, aký je zmenený, ale začalo to znova a horšie. Keď niečo nemá povôli dostane záchvat plaču zlosti ale po novom nám už začal nadávať, ty kaka jedna, ty zlá mama,všeličo možné si vymyslí, hrozí prstom, už ticho už ťa nechcem počúvať, zavrem ťa do basy atď. Keď sa ukludní, porozprávame sa, vie že sa to nemá, niekedy mu zakážem televízor,naslubuje hori doli ,že to už nebude niekedy sa ho opytam čo si zaslúži za tákéto správanie, tak si povie že pojde do kúta a neprejde pár minút, niečo mu nedovolím napr. čokoládu pred obedom a všetko sa opakuje znova. Chcem Vás poprosiť, ako sa chovať pri takýchto stavoch, čo mu na to všetko povedať. Určite sme už urobili veľa chýb vo výchove, lebo neustále ho len upozornovať, zvyšovať ton keď nás ignoruje alebo dávať zákazy.To nie je asi dobré riešenie, ale už nám prerastá cez hlavu. Ďakujem

dobry den, chcela by som poprosit o radu, kedze mame onedlho 4rocneho synceka, a od septembra navstevuje matersku skolku na 4hodiny, zacal nam v poslednom obdobi dost odvravat. Inac doteraz bol celkom mily chlapcek, tiez vystrajal samozrejme, hned neposluchol, ale dal sa zvladnut, no v poslednom case, ked nieco ako keby nebolo po jeho, tak zacne zurit, niekedy do mna buchat, bit a pokusa sa aj hryzt, ked pride niekto do nas, tak sa zavrie v izbicke, a ze nikoho nevpusti dnu, a my si ho potom nevsimame a pride sam. snazim sa mu dohovarat, vysvetlovat, ale niekedy to fakt nejde a vybuchnem a zoparkrat dostane po zadku, ked uz nic nepomaha a aj pokricim,ale ma to mrzi, a neviem ako to zvladnut, ked mam pocit, ze sa mu fakt dost venujem aj vysvetlujem, ale ako keby si tu bitku vyzadoval, ked je potom zrazu uplne mily, najprv nahnevany, ale ako keby si potom uvedomil,ze sa takto spravat nema, aj sa ospravedlni.


No co ma vytocilo najviac, bolo to,ze ked som ho prisla zobrat zo skolky zakrical na mna skarede slovo, no ja som sa nezmohla na nic, iba na to, ze take spravanie sa mi od neho nepaci. vonku som sa ho vypytovala, co sa stalo,ze sa takto sprava a po nejakej chvili, ked sa uz vyzuril, lebo vonku este plakal, mi povedal ,ze to preto, lebo som mu nedala rano mliecko, hoci chcel cajik ,a ze som ho dala do skolky, ked nechcel ist. Bolo mi vsak hrozne, preco tak reagoval, tak som mu dohovorila,ze nabuduce nech sa to viackrat nestane, a ze mi to ma povedat inac, ze je smutny a ze sa sprava tak preto a nie mi skaredo povedat, a povedal,ze ano. ked sme prisli domov, povedala som mu ze ziadny Mikulas k nam nepride, a ma zakazane rozpravky na tyzden. bola som poriadne nahnevana a tak ziaden balicek od mikulasa, som sa zatala. potom trochu potrucoval a od unavy zaspal, no ja som potom bola nanho dost razna, az ma to trapi, a maly pocitil urcitu moju zmenu spravania voci nemu, a bol uz trocha lepsi, ale neviem ci som reagovala spravne na situaciu, a nechcem aby sa to viac opakovalo, to skarede slovo, som si pripadala ako nejaka najhorsia matka. dakujem za odpoved.

Dobrý deň, mám problém so 6 ročnou dcérou, ktorá v poslednom období z maličkosti chytí
záchvat hnevu, aby som Vám to opísali dávam, príklad: V našom okolí je ona sama v svojom veku, a potom sú len staršie deti. Ona je strašne rada medzi deťmi a chce sa im rovnať. Išla sa bicyklovať s dievčatami len s podmienkou že si dá prilbu. Lenže baby nemali prilbu a nechce ju ani ona. Lenže si nedala vysvetliť, že oni sú o 3 až 4 roky staršie od nej. Tak začala skákať ona ju nechce, nechce a nechce. Tak som poslala baby preč, že nejde nikde. Ona sa rozbehla za nimi a utekala asi aj pol kilometra. Keď som išla za ňou, utekala preč a vykrikovala, že ide do sveta hľadať si inú mamu. Vedela som, že vtedy nepomáha nič, tak som sa vrátila domov a ona po 1 hodine prišla ešte odutá. Potom sa ukľudní a je dobre. Inokedy je ako med pomáha aj sestre, ale keď chytí záchvat neviem čo s ňou, nechcem ustupovať, lebo raz som to spravili a potom to robila často. Žiadam o radu ako tomu predísť.Venujem sa jej dosť, povedala by som že aj moc. Chodíme na prechádzky, čítame si knihy aj sa rozprávame ale keď sa jedná o posluch, chce si vydobiť svoje za každú cenu a musí mať posledné slovo.