hryzenie

Obraciam sa na Vás s otázkou...neviem si poradiť s mojím 8 ročným synom. Od malička každá vec ktorú chytil do ruky, skončila v jeho ústach a to mu zostalo až doteraz .
Už viac rokov ma trápi ten problém, že okrem toho, že všetko dá do úst, ešte to aj pohryzie. Je mu to jedno čo to je. Každú vec čo máme doma máme pohryzenú - napr. podložka pod myš, jeho všetky hračky, naposledy mi pohryzol rúčku na drahom orbitreku, skrátka bojím sa o každú vec, ktorú máme doma, lebo všetko skončí pod jeho zubami. V škole má obhryzené všetky perá, dlhšie ako 2 týždne mu nevydrží ani jedno pero, o ceruzkách ani nehovoriac, taktiež aj gumu na gumovanie zje takmer celú. Obhryzáva si aj nechty. Ináč je veľmi múdry, už ako 4 ročný vedel čítať....a v škole patrí k najlepším žiakom.. Zuby mu rastú nakrivo, ani niet divu, už som mu pohrozila tým, že bude ich mať škaredé. Sľubuje, že to už robiť nebude...ale napriek tomu hryzie ešte viac....Prosím vás o radu, lebo som z toho už naozaj zúfala...ďakujem

Dobrý deň, neviem či budem vedieť môj dotaz formulovať tak ako to myslím, ale pokúsim sa:
Mám 4 ročného syna a dvojročného a máme permamentne problémy s jedením.
So starším synom nebol problém, kým neprišiel do obdobia vzdoru (myslím, že odvtedy sa to datuje). Na každé jedno jedlo povie nechcem nebudem nemám rád.
No a ten mladší, tak to je zase iná kapitola (náročnejšia). Narodil sa s nízkou pôrodnou hmotnosťou v 39. tt. Kojila som ho rok aj 9 mesiacov. Stale je ta vaha nizsia ako jeho rovesnici, ale pediatri aj gastroenterologička vravia, že je to v poriadku, vzhľadom na porodnu hmotnosť. No a kde je problem? Ako sme zacali s prikrmami od 6 mesiaca bojujeme s kazdou lyzickou tuhej stravy. Ma dva roky, zuby na hryzenie v poriadku a akonahle ma v ustach tuhsiu stravu, pohryzie, ale vacsinou vypluje (maso, chlieb, zemiaky,....). Uz som zufala, uz neviem co by som im navarila, ponukla, aby to zjedli. A mladsi, ked vidi, ze starsi odstrci tanier, tak dojedol aj on. Myslim, ze to nie je zdravotny problem, ale psychicky. Netlacim na nich "neodides od stola, kym to nedojes" to som ani nikdy nerobila. Trva to rok a pol a uz si nevieme s manzelom rady. Prosim poradte mi.

Dobrý večer!
Prečítala som si viacero Vašich odpovedí na tému obhrýzania si nechtov u detí. Dcérka bude mať v apríli 4 roky, od sept.navštevuje škôlku, kde spí asi 1*do týždňa.Ostatné dni len leží a "oddychuje".Nemám možnosť brať ju domov doobeda. Nechty si obhrýzala aj predtým, ale nehrešili sme ju zato, skôr sme sa snažili odpútať ju činnosťou. V poslednom čas má však ohryzené nielen nechty na rukách, ale aj palce na nohách a to až do "živého"..čiže robí to najmä počas oddychu v škôlke. V sept sa veľmi ťažko a pomaly adaptovala na škôlku, teraz je to však už v poriadku, chodím tam rada a bez plaču.Chcem sa preto opýtať, či jej môžem dať na hryzenie napr.hryzátko (neviem ako zareagujú ostané deti v škôlke) alebo jej povoliť hračku,príp.vankúšik, ktorú môže "cumlať". Príp. kedy to treba riešiť s psychológom. Inak je to veľmi citlivé a vnímavé dieťa, pravdepodobne si takto ventiluje napätie, len je to už príliš..
ďakujem veľmi pekne za radu!
Iveta

Dobry den pani magistra
poprosila by som vas o radu.Mam 3 a pol rocnu dcerku je velmi mudra sikovna pekne plynule rozprava. Casto sa jej ale stava ze si cvrkne do nohaviciek. Stava sa jej to vzdy len ked sa z niekym hra alebo je inak zaneprazdnena ide az na poslednu chvilku az ked uz je tocha pocurana.Samozrejme jej za to nenadavam len ju upozornujem ze nesmie cakat a ist sa vycikat ked jej je treba.Ona sa niekedy snazi vtedy ju vzdy chvalim ale niekedy jej to je uplne jedo.Dokonca aj ked vidim ako preskakuje z nohy na nohu a posielam ju na zachod aj tak ide az ked si cvrkne. Viem ze to robi len preto ze je v tej chvili pre nu nieco ine dolezitejsie {napr.hra}. Citala som ze to same casom prejde tak neviem ci ju mam nadalej upozornovat pripadne nejak motivovat { hrame sa ze je krasna vila ked ide pekne na zachod }, alebo si to vobec nevsimat. Mam este jeden problem, posledu dobu si mala dost ohryza nechty niekedy az tak ze ju to boli. Od nudy to asi nebude chodi do skolky a myslim si ze tam je tiez vsetko v poriadku. Velmi sa tam tesi dokonca sa rano vystiskaju s kamaradkami. Ja som teraz tehotna za mesiac by som mala porodit.Dcerka sa na babatko tesi ,stale mi hladka a bozkava brusko, rozpravame sa ako mi bude pomahat prebalovat a kupat vyberame spolu vecicky.Moze toto ohryzanie nechtov nejak suvisiet s mojim tehotenstvom?? Nerada by som to nechala tak aby to neprerastlo do zlozvyku. Doma je tiez vsetko v poriadku manzel aj ja sa jej venujeme ,ziadne neprimerane tresty. Velmi pekne Vam dakujem za odpoved.
Silvia

DOBRY DEN.CHCEM VAS POPROSIT O RADU.MAME DVOJICKY KTORE KED MAJU ZLOST TAK SA HRYZU,KED JEDNEMU Z NICH NIECO NIE JE POVOLI TAK UHRYZNE SEBA.TIE RUKY A NOHY VYZERAJU HROZNE A CHRBAT ANI NEVRAVYM.MAJU 20 MESIACOV.UZ NEVIEME CO MAME ROBIT.NEPOMAHA ANI NAPOMENUTIE ANI ODDELENIE NIC JE TO ESTE HORSIE.BIT ICH NECHCEM VED AJ TAK CELY DOHRYZENY.DAKUJEM A TESIM SA ZE NAM POMOZETE

Dobry vecer pani doktorka. Rada citam Vase rady, ktore poskytujete mamickam. Nachadzam tam vela dobrych tipov, ako postupovat pri vychove nasich deticiek a, priznam sa, som fascinovana tym, ako funguje detska psychika - lepsie povedane, rada sa o tom dozvedam co najviac. Ale nie o tom som chcela.. Mamicky maju vacsinou problem s nevhodnym spravanim sa ich deticiek. Ale nenasla som tu otazku podobnu tejto: Mame dve deticky. Tamara bude mat v septembri tri roky a Jonas dva. Tretie babo sa nam ma narodit v novembri. V poslednej dobe som si vsimla, ze nase deti, ked su v spolocnosti cudzich deti (napriklad v deckom kutiku restauracie alebo v klube mamiciek) a hraju sa s hrackami, ktore takpovediac nepatria nikomu a kazdy sa s nimi moze hrat, tak si ich nebrania. Napriklad ak sa moje dieta prevaza na odrazacke a nejake cudzie dieta podobneho veku k nemu pride a vezme mu ju, tak vobec neprotestuje. Poda hracku, postavi sa vedla, trosku sa zahanbi a je smutne. Tamara si vtedy zacne hryzt rucky, co je u nej znakom stresu. Potom si najde nieco ine. Jonas robi to iste az na to hryzenie ruk. Pozera na to cudzie dieta a potom sa poda dalej. Viem, ze ini rodicia by boli radi, keby sa ich dieta takto spravalo, ale nemoze to viest k tomu, ze si nebudu vediet nic vybojovat a stat si za svojim? Alebo je to tym, ze sa doma dennodenne medzi sebou delia o hracky? Ja som dnes prvykrat reagovala na toto spravanie, a to tak, ze som podisla k dcerke a povedala som jej, ze ak chce hracku dat druhemu dietatu, tak nech mu ju da. Ale ak nechce, nemusi, moze mu povedat, ze teraz sa s tym ona hra a pozdejsie mu to da. Takto postupujeme aj vo vychove doma - cize medzi surodencami. Ak chce jeden z nich to, co ma prave ten druhy, moze si to vypytat. A ten druhy ma pravo mu to nedat alebo dat. Je to na nich. Je to spravne? Zmeni sa ich spravanie povedzme ked nastupia do skolky (Tamaru to caka v septembri)? Dakujem za radu.