Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
DOBRY DEN.CHCEM VAS POPROSIT O RADU.MAME DVOJICKY KTORE KED MAJU ZLOST TAK SA HRYZU,KED JEDNEMU Z NICH NIECO NIE JE POVOLI TAK UHRYZNE SEBA.TIE RUKY A NOHY VYZERAJU HROZNE A CHRBAT ANI NEVRAVYM.MAJU 20 MESIACOV.UZ NEVIEME CO MAME ROBIT.NEPOMAHA ANI NAPOMENUTIE ANI ODDELENIE NIC JE TO ESTE HORSIE.BIT ICH NECHCEM VED AJ TAK CELY DOHRYZENY.DAKUJEM A TESIM SA ZE NAM POMOZETE
Ústa a zuby sú pre deti dôležitou súčasťou poznávania sveta a komunikácie s ním. Nie som si istá, či existuje niečo, čím by ste zabránili tomu, že sa deti hryzú navzájom alebo hryzú seba. Čo ale môžete skúšať je, že im budete v situáciách, kedy útočia zubami (na seba alebo súrodenca), ponúkať iné veci na hryzenie (nejaké hryzátko, ktoré sa používa, keď deťom rastú zuby) alebo iné veci na vyjadrenie zlosti či iných emócií. Môžete im ponúkať, aby hádzali plyšovými hračkami a viedli "plyšákové bitky" alebo aby päsťami alebo nejakou palicou udierali do niečoho mäkkého a podobne. Jasné, že treba dávať na nich pozor, aby nezranili seba alebo niekoho naokolo, no aby mali možnosť "dať von", čo potrebujú.
Ak v takej "hryzacej" situácii neútočia na vás, môžete si ich zobrať do náručia - každý jedno dieťa a držať ich v náručí, zakiaľ im budete podávať hryzátko...
Dobry den, rada by som vas poziadala o radu. Mam syna, ktory mal 2 roky a narodili sa nam dvojicky. Bojujeme so ziarlivostou starsieho dietata. Uz v tehotenstve sme ho pripravovali na prichod babatiek, velmi sa tesil, ked prisli, neustale ich pusinkoval a mal ich velmi rad. No teraz, dva mesiace po porode zacal za kazdu drobnost plakat a vynucovat si pozornost. No a co je horsie, zacal sa znovu pocikavat a pokakavat do plienky, i ked v decembri mu to uz pekne islo s zacal nam hovorit o svojich potrebach. Mam pocit, ze sme nabrali spätny chod vo vyvoji. Neviem ako sa mam k nemu chovat, nepomahaju ani kriky, ani trpezlive vysvetlovanie. Mam z toho obavy aj kvoli tomu, ze sme ho chceli zapisat do skolky. Este by som rada podotkla, ze sa snazim zapajat ho napr. do kojenia, ale stretavam sa u neho s neochotou. Prosim, ak mate nejake dobre rady, dajte mi vediet. Dakujem.
Spätný chod vo vývine, ako ste to pekne nazvali, je možnou reakciou dieťaťa na príchod súrodencov. Samozrejme, že to je prechodná záležitosť a zvyčajne po kratšom čase dôjde k pozitívnej zmene, k zmene k lepšiemu. Váš syn zrejme ešte dokázal tie dva mesiace čeliť frustrácii, ktorú priniesli so sebou dvojčatá, resp. zmena, ktorá nastala ich narodením, no po dvoch mesiacoch mu mohli dôjsť jeho vnútorné zdroje a začala sa prejavovať jeho reakcia. Je nevhodné dieťa za takéto prejavy trestať, kričať na neho a podobne, pretože je to nevedomá reakcia, navyše pochopiteľná, pretože záťaž dieťaťa pri príchode súrodencov je veľká.
Dieťa môžete zapájať do starostlivosti o súrodencov, no citlivo a hlavne do takých vecí, ktoré zvládne. Je to tiež jedna z ciest, ako staršie dieťa môže nadobudnúť stratenú pozíciu v rodine, ak vyzdvihneme jeho dôležitosť voči mladším deťom, no primerane a citlivo, aby nemalo dojem, že sa od neho očakáva neviem-aká zodpovednosť. Zodpovednosť je na rodičoch, no drobná pomoc najstaršieho môže významne pomáhať matke či rodičom pri starostlivosti o mladšie deti.
dobry vecer, chcela by som vas poprosit o nazor na odlucenie 9 mesacnych deti od matky. Idemv decembri na laparosk.operaciu pruhu, a o moje dvojicky sa postara svokra, chce si ich zobrat na 10 dni k sebe domov (110 km daleko) a chce, aby sme pricestovali az na vianoce. Bojim sa, ze deti toto odlucenie mozu zle znasat, bojim sa aby na mna "nezabudli" a nenaviazalli sa velmi na babku. Ja osobne toto odlucenie znasam zle. Este sa obavam, ze sa im narusi denny rezim a ze ich stari rodicia rozmaaznaju, ved oni budu na nich dvaja, ale ja som doma len jedna.
Chápem, že vás trápi, ako to deti budú znášať, no možno by ste si mohli dopriať trochu toho luxusu, ak sa to tak vôbec dá nazvať a starať sa aspoň tých pár dní o seba a svoje zdravie. Keď sa vrátite, budete riešiť, čo riešiť bude treba. A možno zistíte, že to prežili v relatívne dobrom zdraví. Môže sa stať, že deti budú trošku odťažité, no je veľmi pravdepodobné, že sa rýchlo vrátia do normálu. Obzvlášť ak sú dve - už si môžu trošku pomôcť svojou prítomnosťou. A ak u babky nie sú prvý raz, zvládnu to najlepšie, ako sa len bude dať.
Dobrý deň. Mám 20mesačné dievčatko, ktoré je veľmi naviazané na mňa. Som s ňou doma a celý deň sme spolu. Nám ešte staršie 9ročné dvojičky chlapcov. Cez deň sa len obzerá za mnou, nechce sa hrať sama buď so mnou alebo s dvojčatáma a manželom. Keď idem z domu je pri manželovi tak on si robí svoje a ona sa niekedy vie aj pekne zahrať sama. No keď je pri nej starká tak už len plače "kde mama". Len ju ťahá z izby do izby. Dá sa to s ňou vydržať len keď sú dvojčatá doma. No keď som s ňou doma sama tak nemôžem ani navariť lebo má len ťahá za nohu a plače. A v noci je to niečo hrozné. Keď cez deň veľmi plačé tak aj celú noc. Prehadzuje sa plačé a všetko v spánku. Ja keď niečo potrebujem tak ju všade beriem zo sebou. A tým sa asi naviazala na mna a nevie byť bezomňa. Poradte mi prosím ako ju mám naučiť hrať sa sama, aby som ja nemusela sedieť pri nej a hrať sa s ňou. A neviem ako vyriešiť ten večerný spánok. Cez deň spí aj 3hodiny, spánok je kľudný vtedy neplače. Spí aj v noci vo svojej postelke s nami v spálni. Zaspáva tak že ona spí v postielke a ja alebo manžel na posteli počkáme kým zaspí. Ďakujem za radu.
Naviazanosť na matku je prirodzená a viac alebo menej výrazné prejavy sa objavujú u každého dieťaťa. Na druhej strane je náročné, ak dieťa každú minútku trávi s matkou a je nespokojné, ak to tak nie je. Pokúste sa dcérku nejako zapojiť do činností, ktoré musíte urobiť počas dňa - robte ich spolu. Práca vám síce nepôjde tak od ruky, no možno sa aj zabavíte a zasmejete. Deti zvyknú byť vďačné, ak môžu "variť" alebo upratovať spolu s mamou, alebo triedia prádlo, podávajú štipce a podobne.
Nepokojný nočný spánok môže mať rôzne príčiny - od prílišného tepla v izbe, kde dieťa spí až po tráviace ťažkosti či príliš veľa podnetov a zážitkov počas dňa. Pokúste sa odsledovať, aké dni dieťa prežilo pred uplakanými nocami, či sa počas tých dní vyskytovali, opakovali nejaké konkrétne udalosti či okolnosti a tým sa potom trošku snažte vyvarovať. Prípadne si tiež zmapujte tie dni, kedy dcérka potom pokojne spí celú noc a snažte sa ďalšie dni organizovať podobným spôsobom.
Dobrý deň,
máme 6ročných chlapcov/dvojičky/. Sú augustový a tak sme im dali odklad. Chceli by sme sa poradiť či ich zapísať spolu do jednej triedy, alebo každého do inej. Ďakujem Katarína
Vaša otázka znie jednoducho, no odpoveď nemusí byť až taká jednoduchá.
Pri hľadaní "najsprávnejšieho" riešenia by ste mali zvážiť vaše ciele, ktoré by malo rozdelenie detí splniť. To znamená, čo vás vedie k tomu, že uvažujete o tom, aby deti chodili oddelene do školy, teda každé do inej triedy? (Možno očakávate, že tak budú samostatnejšie, nebudú na seba naviazané a nájdu si každý svojho kamaráta atď.) Aké to má výhody a nevýhody pre deti, čo im to prinesie a o čo prídu? Čo to prinesie vám ako rodičom - aké výhody a nevýhody?
Rovnako zvážte aj možnosť, že by deti chodili do jednej triedy - aké by mali z toho výhody a nevýhody, čo by pre ne bolo ľahšie a čo ťažšie atď.? A čo by to znamenalo pre vás ako rodičov?
Spísať si všetky pre a proti pre deti a zvlášť pre a proti pre vás pri každej z oboch možností vám pomôže sa zorientovať.
V zásade nemusí byť ani jedna možnosť "zlá". Ak by ste chceli podrobnejšiu odpoveď, mali by ste sa poradiť osobne s psychologičkou v centre pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie alebo u školskej psychologičky, ktorá na základe podrobnejších údajoch o deťoch, vašom režime, pracovných povinnostiach atď. spolu s vami nájde prijateľné riešenie.
Dobrý deň pani doktorka,
moje dvojičky, narodené v 34.t.t. majú dva roky s diagnozou DMO - spastická diparéza, spastická kvadruparéza. Naša neurologička nás oboznámila s tým, že v 3.roku by sme mali absolvovať psychologické vyšetrenie, preto sa chcem opýtať, čo nás zhruba čaká. Problém bude aj v tom, že dievčatá každú kontrolu u lekára / a tých kontrol už bolo nespočetne/ preplačú. Ďakujem za odpoveď.
Predpokladám, že psychologické vyšetrenie bude zisťovať úroveň psychomotorického vývinu, rôznych psychických funkcií a podobne. Predpokladom vyšetrenia je ale vždy spolupráca vyšetrovanej osoby. Ak deti preplačú stretnutie, bude možno treba viac stretnutí, aby sa trošku adaptovali na prostredie a psychológa, no je možné, že toto vyšetrenie bude len orientačné a v neskoršom veku bude zamerané na hlbšie a podrobnejšie zistenia ohľadom vývinu psychických funkci.
Možno vám pomôže, ak sa o vyšetrení vopred informujete v zariadení, kde budú deti vyšetrovať.
