Dobrý deň, neviem či budem vedieť môj dotaz formulovať tak ako to myslím, ale pokúsim sa: Mám 4 ročného syna a dvojročného a máme permamentne problémy s jedením. So starším synom nebol problém, kým neprišiel do obdobia vzdoru (myslím, že odvtedy sa to datuje). Na každé jedno jedlo povie nechcem nebudem nemám rád. No a ten mladší, tak to je zase iná kapitola (náročnejšia). Narodil sa s nízkou pôrodnou hmotnosťou v 39. tt. Kojila som ho rok aj 9 mesiacov. Stale je ta vaha nizsia ako jeho rovesnici, ale pediatri aj gastroenterologička vravia, že je to v poriadku, vzhľadom na porodnu hmotnosť. No a kde je problem? Ako sme zacali s prikrmami od 6 mesiaca bojujeme s kazdou lyzickou tuhej stravy. Ma dva roky, zuby na hryzenie v poriadku a akonahle ma v ustach tuhsiu stravu, pohryzie, ale vacsinou vypluje (maso, chlieb, zemiaky,....). Uz som zufala, uz neviem co by som im navarila, ponukla, aby to zjedli. A mladsi, ked vidi, ze starsi odstrci tanier, tak dojedol aj on. Myslim, ze to nie je zdravotny problem, ale psychicky. Netlacim na nich "neodides od stola, kym to nedojes" to som ani nikdy nerobila. Trva to rok a pol a uz si nevieme s manzelom rady. Prosim poradte mi.

Nie všetci sme rovnakí jedáci. Niekedy sa veľmi líši predstava rodičov od toho, koľko v skutočnosti ich dieťa potrebuje jesť. Samozrejme, že rodičom alebo matkám záleží na tom, aby ich dieťa dobre jedlo, aby prospievalo a zdravo sa vyvíjalo. No niekedy sa z jedla stane akýsi predmet mocenského boja; dieťa sa prostredníctvom jedla začne voči rodičom vymedzovať, prejavovať svoju nezávislosť (prípadne môže ísť aj o niečo iné). Bolo by zrejme vhodné, keby ste si stanovili relatívne pevný stravovací režim a dávali deťom jesť len v určité hodiny. Koľko zjedia, toľko zjedia. Po uplynutí 15-25 minút (približne) im jedlo vezmite, prípadne obed či iné jedlo skončite, keď odmietnu jesť ďalej. Ďalšie jedlo im dajte až v stanovenom čase. Rozhodne celkom vyraďte z jedálnička sladkosti, keksy, čipsy, chrumky, krekry, pukance... A nápoje tiež ponúkajte len nesladené alebo len veľmi mierne sladený čaj, prípadne vodou riedený džús. Ak ani po nejakej dobe nezačnete badať, že by sa boj okolo jedenia začal zmierňovať, vyhľadajte osobnú konzultáciu so psychológom.

Problémy s jedením | Iné | Poradňa detského psychológa | Poradne

Poradňa detského psychológa

pocikavanie a jedenie

03. 03. 2009 (12:05) , Autor: Registrovaný používateľ

Dobrý deň, moju takmer 3-ročnú dcérku chceme dať od apríla do školky, ked mala cca. dva a pol, odučila sa od plienok takmer zo dňa na deň, nepocikávala sa ani vonku, hoci som jej davala navon plienku, ani v noci. Pred dvomi mesiacmi sa to zvrtlo a zacala sa znovu pocikavat, obcas aj pokakavat. Nechavala som to tak, aj ked nie vzdy sa mi podarilo, aby tak reagovalo aj okolie. Neskor som skusala aj rozne motivacie, ale nezabera nic - vacsinou sa uz vypyta, ale az ked je pocikana. Ak ju vsak chceme dat do skolky, pocikavat sa nesmie. Okrem toho mame problemy s jedenim, je strasne malo druhov jedal, ktore zje a druhe jedlo - prilohy, maso, zeleninu -vobec, len polievky, jogurty, ovocie a pecivo. Dakujem.

Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

Deti sa niekedy vrátia o kúsok späť, to znamená, že akoby zabudnú, čo už vedeli a niektoré ich prejavy zodpovedajú obdobiu, ktoré už majú za sebou. Niekedy sa dajú vystopovať príčiny (presťahovanie, silný zážitok, úraz, narodenie súrodenca, rôzne zmeny v živote rodiny...), ktoré túto situáciu vyvolali, no niekedy sa nedá na nič poukázať ako na príčinu.
Dieťa však svojím tzv. regresom naznačuje, že potrebuje, aby s ním bolo zaobchádzané ako s menším dieťaťom, pýtajú si viac pozornosti, menšie nároky a podobne.
Ak budete na dieťa naliehať, aby splnilo vaše očakávania, keďže má nastúpiť do škôlky, nijako situácii nepomôžete.
čo sa týka jedenia, do polievok sa dá prepašovať takmer všetko - zelenina, mäso, zemiaky, ryža... - samozrejme nie naraz :), takže si nerobte starosti a trošku experimentujte. Ak malej nechutí mäso, no zje ho pomixované v polievke alebo jedáva syry, jogurty a iné zdroje bielkovín, netreba si robiť starosti. Ak navyše dobre prospieva a je zdravá, malo by to byť v poriadku. Ak si nebudete istá, či jej strava je náležite pestrá, píšte si dva týždne zoznam, čo zje a potom si dohovorte konzultáciu u vašej detskej lekárky, nech vám povie, či to je primerané alebo nie.