hnev

Dobry den,
mam dvojrocneho syna, ktory sa asi mesiac dozadu zacal velmi zlostit/jedovat.On je podla mna dost temperamentny.Aj predtym sa vedel najedovat ale nie tak ako tomu zacalo teraz.Castokrat je to kvoli drobnosti, ked nieco nie je po jeho voli.Niekedy to podchytime tym ze odputame pozornost, no niekedy to prepukne do takeho stavu,ze sa hadze,udiera sa, chce aby som ho vzala na ruky, no ked ho vezmem tak sa po mne zahana.Naposledy ma celu doskriabal po tvari.Ako keby bol az v takom amoku a nie je schopny ziadnej reakcie.Ukazuje mi kam mam s nim ist,ked tam idem,zacne zase ukazovat na iny smer.Uz som sa snazila aj o to ze som odisla z izby,no bolo to este horsie.Vtedy na mna vykrikuje a musim tam byt i ked sa po mne zahana.Velmi sa bojim aby si neublizil. Vzdy je potom z toho placu unaveny.Inak je velmi sikovny,bystry,vnimavy,pekne rozprava na svoj vek,opakuje basnicky,pyta sa cikat.Niekedy som zufala a neviem ako reagovat.V tejto situacii totiz nepomaha ani lupnutie na zadok a ani krik. Poradte mi co s nim robit aby prestal plakat, ako ho ukludnit.Ja som potom z tejto situacie nestastna.Dakujem

Dobry den,
dcera ma 2r a jej otec ju doteraz este nevidel, teda vsetko doteraz bolo len na mne. nastavila som vychovu, rezim a vsetko ostatne a tak nam to obom vyhovuje a mam pozitivnu spatnu vazbu, ako to sama zvladam. nikto sa mi nemiesa do vychovy, respektuju to, o co sa snazim, aby z mojej dcery vyrastol - samostatny, rozumny clovek, nerozmaznany, nesebecky a pod.
Ked prisiel den prveho spolocneho stretnutia aj s jej otcom, vzal ju do narucia, objal - dcera ostala sokovana, plakala - ved je to pre nu cudzi clovek. Sprava sa, ako keby tie 2r neboli. On si riesi vychovu po svojom, kupuje jej veci a hracky, prezentuje svoju vychovu, co je proti tej mojej. ked mu nieco poviem, aby to respektoval, tak odpovie, ze on si moze robit co chce. je s nim tazka komunikacia, aj to bol dovod rozchodu, vsetko len podla neho je spravne. Podla mna na to nepriamo doplaca dcera a pre mna to tiez nie je jednoduche. Docitala som sa, ze take skusenosti pre dieta mozu viest k vzniku roznych psychoz a neuroz - v batolivom veku. Poradte mi prosim, co mam robit? nemyslim si, ze je to dobre pre dceru a tiez pre mna. No on sa teraz chce prezentovat ako ten naj otec.

Dobry den,chcela by som sa spytat.Mam trojrocnu neter a vzdy ked pride k nam na navstevu tak sa bucha v gaucovke.nepaci sa mi to.v poslednej dobe pritom zatvara aj oci.uz som sa pytala jej mamy tak povedala ze je to zlozvyk,ale mne to tak nepripada.alebo sa hra na zemi a ked sa nazlosti tak skoci na gauc a silno sa bucha.mozte mi prosim vas poradit co to znamena?

Dobrý deň, prosila by som o radu, moja dcéra Sarah (5,5roka) je veľmi vnímavé, šikovné a pomerne poslušné dieťa (sme zásadoví rodičia) ale je neskutočné motovidlo. Už sa mi na to sťažovali aj učiteľky v škôlke. Už mi dochádza inšpirácia. Všetko jej treba pripomenúť, Sarah poď, obleč sa, jedz už.....Stále je akoby zasnívaná, ale pritom je dosť živá, pri jedle sa vkuse vrtí, no namiesto toho aby sa šikovne najedla (obliekla) diriguje mladšiu sestru, pozerá sa von oknom, alebo len tak do vetra, hrá sa, spieva si, či len tak robí obrovské množstvo zbytočných pohybov - napr. kým sa obuje tak prejde aj tri-štyrikrát po predsieni. Už som skúšala nevšímať si to, ale to sa potom zabudla úplne, motivácia hračkou, výletom, tanečnou tiež nezabrala a tak žiaľ v poslednom čase už veľa kričím. Tak až keď ju poriadne zhučím, tak sa zobudí a fičí jak hodinky. Ja som bola ako dieťa tiež taká a žiaľ ani moji rodičia, hoci mama je učiteľka si s tým akosi neporadili. Ale "vyrástla" som z toho. No mám ich pred očami, ako ich to hnevalo a ako to mne samej vadilo, keď sa s tým pokúšali niečo urobiť. Poraďte mi prosím, som z toho zúfalá a len sa to zhoršuje. Najhoršie je to s jedlom. je schopná stráviť nad ním aj pol hodinu aj viac, keby som ju nechala. pritom zje máličko a je chudučká - no je zdravá a plná energie a my sme tiež chudí, takže toto už rieši u nás len babka :) Ďakujem, Martina

Dobrý deň, moja dcérka má 20 mesiacov. Približne od 7. mesiaca sme zaregistrovali neskutočné dlhé sa pučanie s prekríženými nôžkami, ktoré často vyústilo až do úplného spotenia sa. Väčšinou to robila keď išla spinkať. Keď začala chodiť na pár mesiacov na to zabudla a všetci sme si vydýchli. A však objavila to opäť a my všetci sme zúfalí. Robí to už nielen pred spaním, ale hocikedy počas dňa keď sa jej náhodou nevenujem, asi keď sa nudí, lebo sama sa nehrá. Prevalí sa cez vankúš a pučí sa a tlačí do chodidiel, ktoré má prekrížené a taktiež má zovreté päste. Keď jej chceme tie nožičky rozhrčkať, strašne sa hnevá a začne veľmi plakať. Pýtali sme sa na to našej pani pediatričky a tá nám na to neporadila nič. Vraj je to spôsob upokojenia sa. Lenže ona to robí aj keď je v úplnej pohode. Poraďte mi prosím či to treba nejak riešiť alebo čakať a dúfať, že raz ju to omrzí. Ďakujem veľmi pekne za odpoveď

Dobrý deň, mám 15mesačnú dcérku... neviem ako začať maličká je od mala také uplakané dieťa. Stále plakala mala problém zaspávať vždy ký sa nevyplakala tak nezaspala. Keď s ňou chodím k lekárovi strašne plače až sa ide zájsť, ešte len sme v čakárni a už plače. Neviem si s ňou poradiť. Ako to máme prekonať ten strach u lekára? Ďalší problém, je strašne závislá na mne vždy ju musím zobrať na ruky ak ju nezoberiem plače. Keď si potrebujem navariť stojí pri mne a buchá ma po nohe. Alebo keď jej strihám nechtiky to je niečo strašné tá sa ide až zájsť od plaču. Teraz najnovšie plače aj keď jej prebaľujem plienku strašne škrieka. Keď zaspáva potrebuje sa hrať s mojimi vlasmi. Viem že to nieje dobré, lebo si zvykne na mňa.Proste ona pri všetkom stršne vreští. Ak sa s ňou hrám s kockami alebo niečo čítame tak vtedy nie .Zatiaľ nič nerozpráva iba tak ma...ta.ba..Za radu ďakujem