Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
Dobry den,chcela by som sa spytat.Mam trojrocnu neter a vzdy ked pride k nam na navstevu tak sa bucha v gaucovke.nepaci sa mi to.v poslednej dobe pritom zatvara aj oci.uz som sa pytala jej mamy tak povedala ze je to zlozvyk,ale mne to tak nepripada.alebo sa hra na zemi a ked sa nazlosti tak skoci na gauc a silno sa bucha.mozte mi prosim vas poradit co to znamena?
Neviem presne, čo to znamená, ale nejako je to pre vašu neter dôležitá aktivita. Možno sa tým zbavuje napätia, strachu, úzkosti alebo zlosti, či iných rozpoložení, ktoré vníma.
Môžete je povedať, že ju máte rada, no že sa vám to nepáči, keď búcha do gauča; je u vás na návšteve a mala by vedieť, že tam určujete pravidlá vy a že ona by ich mala rešpektovať.
Alebo si ju vtedy zavolajte k sebe, len si ju posaďte do lona, spýtajte sa jej, ako sa má, aká bola cesta k vám, či videla niečo zaujímavé... alebo (ak sa búcha, lebo sa hnevá) čo ju nazlostilo a podobne.
mam 7 mesacne dieta a nic ho nebavi stale len place a je strasne podrazdene uz si neviem dat rady......v kociku sa jej nepaci v pavuku vydrzi 5 minut vsetky hracky porozhadzuje od nervov,jednym slovom ako tiger...neviem ci to mam riesit nejakym vysetrenim u neurologa a ci su nejake lieky na ukludnenie takehoto maleho dietatka......
Samozrejme, že je vhodné poradiť sa s vašou detskou lekárkou/lekárom, najmä vtedy, ak je dieťa nervózne len v tomto období, čiže ak nie je podráždené či nervózne "od prírody". Lekárka potom môže na základe podrobnejších informácií určiť, či je treba vyhľadať neurológa alebo iného odborníka.
Dobry den, chcela by som sa s Vami poradit ohladom ranajkovania mojej 3 rocnej dcery. V jedle nie je prieberciva, zje v podstate vsetko, v poslednej dobe vsak zacala riadne strajkovat s ranajkovanim. Dokaze ranajkovat aj 2 hodiny! A to jej dam len pohar mlieka a maly natrety chlebik. Sedi za stolom a robi a rozprava vsetko mozne ale z jedla odkusne raz za cas. Od septembra ide do skolky, rano sa budeme musiet pomerne rychlo naranajkovat, aby sme vsetko stihali.
Doteraz som na nu skusala ist s tym, ze ked za nejaku dobu ranajky nezje, cely den nebude napr. ani ziadny cukrik (neviem, ci je to spravna metoda) a potom ho ani nedostane (vcelku to chape a akceptuje a ani si cukrik nejako nevynucuje). Dnes som jej po hodine a pol povedala, ze jej davam este chvilu a ked nedoje, nemusi to teda jest a beriem jej to zo stola. Za par minut som jej to teda musela zobrat, vtedy zacala trucovat a hadzat sa o zem, ze ona to chce dopapat ale uz som jej to nedala.
Neviem, aka metoda je ta spravna, aby sme sa vedeli v nejakom normalnom case naranajkovat, prosim poradte mi. Dakujem.
Možno by aj vám dobre padlo len tak si dve hodinky pohovieť pri stole s raňajkami... Možno by ste si to mohli dopriať, napr. cez víkendy alebo v nedeľu... spolu s dcérkou alebo celou rodinou... dlhočizné raňajky, potom ešte na chvíľu šup do postele pozrieť nejakú rozprávku... zdriemnuť...
Skúste sa dohodnúť - raňajkuje sa pol hodinu povedzme, po pol hodine beriem, čo ostalo zo stola, kto zje, zje, kto nie, má smolu, dostane až desiatu... Tú pol hodinu jej môžete ukázať na hodinách - keď sa veľká ručička dostane odtiaľto sem, beriem zvyšky zo stola...
Niekedy stačí, keď poviete, že má ešte 5 minút, aby dojedla a potom beriete, čo ostalo a dieťa rýchlo zje, čo ešte má...
Dobrý den.Potrebujem poradiť,kedže už neviem čo je lepšie pre moju 2 a pol ročnú dcérku.S manželom nám to nevyšlo,problém je z jeho strany,pivo a partie.Asi rok sme sa schádzali a rozchádzali a riešili až kým sme nedošli k záveru že bude lepšie ked spolu nebudeme,pretože je z jeho strany lepšie tráviť čas v krčme ako s rodinou.No problém ešte len začal,mala je nanho velmi naviazaná aj ked jej od narodenia venoval minimum svojho času.Nerozišli sme sa v zlom,nikdy sme sa pred nou nehádali ani v komunikácii nieje problém len neviem čo s malou,strašne jej chýba stále o nom hovoí,stále ho čaká,už máme problém aj so spaním.Pred spaním hovorí o tatikovi,hned ráno ked vstane,ked ideme vonku či už len tak do piesku alebo na nákup.Vidím že sa trápi.Potrebujem poradiť čo bude prenu lepšie.Ked jej bude častejsie volať a takisto za nou chodiť alebo to máme obmedziť na minimum lebo už neviem.Stále jej hovorím,že ocko je v robote,večer je unavený tak išiel spinkať a tak.Ako jej to správne vysvetliť.Dakujem
Vysvetliť jej to treba tak, ako to naozaj je. Napríklad: tatinko s nami nebýva, príde vtedy a vtedy, zavolá vtedy a vtedy (ak je schopný dodržiavať dohovorené termíny). Dcérka si potrebuje na situáciu zvyknúť, potrebuje čas, aby zistila, že tatinko za ňou chodí, že jej volá, no už s ňou nebýva, už to nie je tak často.
A vašou úlohou je to, aby ste jej vyjadrili svoje pochopenie: napr. áno, tatinko ti chýba, áno, chcela by si s ním teraz byť - a podobne.
Dobry den p. doktorka,
moja dcerka ma 3r.8m, od septembra 2010 chodi do skolky, dalo by sa povedat ze bez problemov, malo to taky klasicky priebeh. Prve dva tyzdne bez problemov uplne, potom zacala rano plakavat, vodieva ju manzel, to trvalo tak tyzden a potom uz bez problemov. Aj po vianocnych sviatkoch ci kiahnach isla v klude do skolky. Vzdy som ju vyzdvihla usmiatu, ucitelky ju chvalia, ze je bezproblemove samostatne dievca. Je to nase prve dieta zatial jedine, mame obaja s manzelom velku rodinu, je od malinka velmi zvyknuta na spolocnost, nie je v nicom obzvlast nadana. Mozno iba v tom, ze je nesmierne vnimava, cisto a vela rozprava, je rada stredobodom pozornosti, asi 3 mesiace pretrvava "lakomost" hlavne o tom rozprava ze nikomu nic nepozicia a hracky su iba jej...ale ked je u nas niekto ci dieta ci dospely nakoniec ustupi a pozicia, ide snad iba o uputanie pozornosti takymto sposobom, neriesim to nijako specialne, iba jej vludne vysvetlim, ze take spravanie nie je pekne, precitam/vymyslim/poviem pribeh o detoch ktore sa nechceli podelit o hracky, veci....zda sa mi ze rada vypocuje ale zatial ziadny velky progres, je to dost jej oblubena tema ze nepozicia, ALE toto som popisala len na ilustraciu. Hlavny problem, ktory ma zacal cim dalej tym viac a viac trapit a tak trochu suvisi mozno aj s tym "egoistyckym pristupom" ak sa to vobec da tak nazvat je, ze zacala velmi zle vecer zaspavat a rano odmieta ist do skolky, uz po ceste zo skolky sa ma doslova 100x spyta ci zajtra ide do skolky a ci si pre nu pridem a ci si pre vsetky deti pride niekto, vecer sa toto cele stupnuje,bola zvyknuta zaspavat okolo 8,30 teraz zaspi okolo10,30 aj to splacom narekom a slzami a recami ako jej nikto nepomoze a ona sa nevie v skole "vyznat" toto mi povedala napriklad vcera, ze tam je vela deti a preto sa jej tam nepaci. Spociatku som sa vzdy snazila od toho odputat pozornost akoze to jemne bagatelizovat pred nou, ale pri tom som nenapadnymi otazkami sondovala preco??? alebo coho sa tak boji ODRAZU po 9 mesiacoch chodenia do skolky uz 14 dni prezivame zacyklene otazky typu ci ide, a ci si pre nu pridem do skolky??? Nikdy sa nestalo, ze by som po nu neprisla, mame vo zvyku ze 80% chodievam ja a 20% jedna druha tretia moja neter, alebo synovec su to studenti, prip. babka, tatino...., nikdy nebola na mna obzvlast viazana o skolke rozpravala viac ako ine deti, tesila sa na divadielka, kuzelnika, sportove dni...na vsetko. Odrazu BUM. Stale sa uistuje ci ju lubim, hovori mi ako ona lubi mna, no a do toho tie otazky na skolku. Nic som v mojom spravani nezmenila, nemali sme ziadnu vaznu udalost, s manzelom mame dobry stale rovnaky vztah. Cele to zacalo presne v den, ked som si pre nu prisla na MDD prvy krat do skolky skor, prvy krat tam nespinkala. Nijako to nekomentovala ani nic, ale je to presne od toho dna. To popoludnie nebolo nicim specialne, doma som ju dala spat a potom sme mali naplanovanu navstevu s detmi a pripravene rozne hry. Pre moju dcerku to nebol nicim vynimocny den, lebo sa takto bezne stretavame a mavame orientovane dni na deti, len v tento den sme tam isli skor a mala som volno z prace. Moze byt toto spustac jej spravania? Je to velmi stresujuce najma pre nu a nas oboch rodicov, z casti si niekedy myslim ze to na nas hra"vydiera" nas, ale ja sa pred nou tvarim stale neustupne mame nastolene pravidla, a do skolky riadne chodi.Zda sa mi neuveritelne, zeby dieta "hralo" takuto hru uz dva tyzdne a vidi ze do skolky chodi pravidelne a ze si pre nu pravidelne v ten isty cas. Pytala som sa ucitelky ci na nej nebada nejaku zmenu a ucitelka mi potvrdila, ze sa zmenila ze je utiahnutejsia a panovacna ked sa ma podelit o hracku. To predtym v skolke nebolo. Dufam, ze vsetko chce len cas, a ze tieto kazdodenne zacyklene otazky, place, tazke zaspavanie a ranne vzdorovanie sa pominu. Viete mi poradit prosim Vas? Velmi pekne dakujem.
Nemyslím si, že hrá nejakú hru. Jej správanie je pravdepodobne len vyjadrením toho, že by rada s vami trávila viac času, že byť v škôlke v tomto období nie je pre ňu až také zaujímavé a dôležité ako byť s vami a podobne. To sú celkom normálne potreby dieťaťa v tomto veku.
Je fajn, že držíte štandard a neustupujete jej v tom, že by prestala do škôlky chodiť. No možno by jej dobre padlo, keby vedela, že aj vám dobre padlo byť na MDD spolu už od obeda, že aj vy niekedy chcete byť doma z práce už na obed a tráviť čas s ňou, no nejde to tak často, ako by ste si to želali a podobne. A možno by ste si mohli sem tam naplánovať taký spoločný poldeň navyše častejšie ako len na MDD. Možno raz za pol roka, možno raz za mesiac... to už je vec vašej úvahy, vašich možností, potrieb atď.
A s tým "egoizmom", teda s tým "nepožičiam", by som to nebrala tak vážne - ona potrebuje najprv mať dosť skúseností s nepožičaním, s tým, že o svojich veciach rozhoduje ona sama a má na to plné právo a potom bude schopná aj požičať naozaj, nielen z donútenia alebo len preto, že sa to patrí a musí.
Potrebovala by som poradiť a pomôcť ako sa mám správne venovať svojmu 1,5 ročnému synčekovi, ktorý patrí medzi hyperaktívne deti. Jeho detská lekárka mi vždy povie, že sa mu musím viac venovať a niečim ho zaujať. Lenže ja a manžel sme už v koncoch, lebo venujem sa mu celý deň, hračky ho bavia tak 3 min. aj to je veľa, knihy detto a farbičky sú len na rozhadzovanie. Dávam ho do jasličiek, tam je veľmi vraj veľmi zlatý, upratuje hračky, pekne je a hrá sa. My doma také nepoznáme, jedenie je pre nás nočná mora. On je veľmi šikovný a múdry to na ňom vidieť, lenže ako správne ho máme motivovať a venovať sa mu, keď doma ho nič nebaví. Vonku s ním chodím stále, pokiaľ neprší, ale to viac pobehuje ako sa hojda a šmýka na šmýkalke.
Deti v tomto veku potrebujú hlavne veľa pohybu. Mnohé z aktivít by preto mali byť zamerané na pohyb a zároveň by dieťa pri pohybe malo mať čo najmenej "organizovanosti" a čo najviac možností skúšať a hýbať sa tak, ako je mu to najprirodzenejšie. Je celkom samozrejmé, že by to malo byť v bezpečnom rámci, rodič by mu mal "dávať záchranu", posúdiť, či je to aktivita vhodná pre dieťa v tom veku a s tými schopnosťami atď.
Aktivity cielene zamerané na rozvoj určitých zručností, ktoré súvisia s jemnejšími pohybmi, sú zatiaľ trochu predčasné, no deti ich môžu skúšať; zvyčajne ale pri nich pre ich náročnosť nevydržia dlhšie ako pár minút. Vhodnejšie sú aktivity, ktoré dieťa môže robiť celým telom, alebo takmer celým - maľovanie celými dlaňami, prstami, hrubými štetcami na veľké formáty papierov, trhanie papierov namiesto strihania atď.
