Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
Dobrý deň.
Náš 3-mesačný synček už od víkendu nechce spať v kočíku. Keď ho do neho uložíme a chceme ho uspať, tak začne veľmi plakať. Doteraz to problémy nerobilo. Uspávame ho preto dnu vo vaničke od kočíka a potom ho vynesieme. Od víkendu sa nám zdá, že je aj dosť zlostný. Je možné, že má len také prechodné obdobie?
Je to možné, že sa jedná len o prechodné obdobie. No je aj možné, že si začína viac uvedomovať svoje okolie a seba a kočík mu jednoducho nevyhovuje. Nie je to nič neobvyklé.
mam 7 mesacne dieta a nic ho nebavi stale len place a je strasne podrazdene uz si neviem dat rady......v kociku sa jej nepaci v pavuku vydrzi 5 minut vsetky hracky porozhadzuje od nervov,jednym slovom ako tiger...neviem ci to mam riesit nejakym vysetrenim u neurologa a ci su nejake lieky na ukludnenie takehoto maleho dietatka......
Samozrejme, že je vhodné poradiť sa s vašou detskou lekárkou/lekárom, najmä vtedy, ak je dieťa nervózne len v tomto období, čiže ak nie je podráždené či nervózne "od prírody". Lekárka potom môže na základe podrobnejších informácií určiť, či je treba vyhľadať neurológa alebo iného odborníka.
moja 4 mesačná dcérka chce byť len na rukách. Vôbec s ňou nemôžem vyjsť von, lebo v kočiariku spustí neuveriteľný rev. AKo dlho ju môžem nechať plakať? neublíži si nejako keď tak strašne plače. Chcela som ju nechať sa vyplakať, ale plač neustával ani po 20-tich minútach. Aký máte na to názor?
Môj názor je, že plač dieťaťa treba rozlišovať a ak len pomrnkáva, nemusí to byť nič hrozné nechať ho tak, aby sa upokojilo samo alebo sa mu len prihovoriť, aby počulo váš hlas. No ak plače, lebo má strach alebo mu je niečo nepríjemné a plač neutícha ani po minúte dvoch, skôr sa stupňuje, potom je lepšie dieťa upokojiť a položiť do kočíka a ak začne znova, tak zase upokojiť a položiť do kočíka... No ak to nezačne lepšie fungovať ani po troch dňoch či týždni nácviku (aspoň malé zlepšenie), je fajn hľadať iné riešenia - nosiť dieťa v hopsande, plachtičke... Niektoré deti sa rady vozia v kočíku až keď začnú sedieť a majú výhľad.
Dobrý deň!
Mam 2 deti 1.Sofinecka 3 roky a Philip Maxim 7mesiacov a na ceste je tretie(8 tt).Kedze som iba v 8 tt brusko iba malinko vykuka.No ale Sofinecka vobec neziarlila ked som cakala Philipka radovala sa dokonca stale kocikuje a vo vsetkom pomaha este by aj kojila proste pohodove a vzorne dieta.A zrazu ked som jej povedala ze cakam dalsie babätko a ze prileti bocian zacala plakat a kopat ma do brucha,capala mi po bruchu a zacala sa hadzat o zem buchala si hlavu o postel a pritulila si Philipka a nieco si zamrmlala.Manzel len pozeral tak je symbolicky dal po zadku kedze je v tomto stadiu plod velmi citlivy. V piatok som isla gynekologovi a manzel so Sofineckou a Philipkom cakal v cakarni a ked som tam aj ja cakala tak stale ma buchala po bruchu a po prsnikoch.Co je to s nou?Ako to mam riesit?ako sa tak rychlo mohla zmenit?
Je možné, že sa veľmi snažila vysporiadať sa s narodením bratčeka a nejako sa jej to darí. No ďalší súrodenec je pre ňu už asi príliš veľké sústo. Môže to brať ako vašu zradu voči nim dvom, akoby vám oni dvaja nestačili a potrebujete ešte ďalšie dieťa (votrelca), akoby oni dvaja neboli pre vás dosť dobrí... Len si chráni to, čo potrebuje, vymedzuje si "svoje územie".
Dajte jej čas, chráňte si brucho a prsia a vždy jej povedzte, že chápete, že sa jej to nepáči, ale je to tak a má prestať s útokmi na vaše telo. A že to má povedať, ako sa hnevá alebo má dupať alebo kričať, keď to potrebuje, no nesmie vás udrieť.
Dobry den pani doktorka.Mam problem s mojim desat mesacnym syncekom.Strasne zle mi spava,budi sa kazdu chvilu.Aj pooobede sa zobudi po 10-30 minutach spanku,ale vzdy sa zobudi s placom a strasne dlho zaspava.Teraz za posledne tri dni,ked sa mu nieco nepaci,tak sa mi zacina hadzat do zaklonu,ale dost zurivo.Co si vy o tomto myslite,neviem co mam robit.???
Otázka je, či je to už dlho tak alebo sa jeho spánok takto "pokazil" nedávno. Ak je to nová vec, je možné, že je to záležitosť rastu zubov, prípadne nejakého prechladnutia či tráviacich ťažkostí. Tomu by mohol nasvedčovať aj plač, s ktorým sa budí. Niekedy to je ale skrátka len o tom, že dieťa nemá potrebu spať počas dňa a potom dlho zaspáva a ak si pospí cez deň, hoci len trochu, nevie zaspať ani večer.
Hádzanie sa do záklonu je taká špecialitka v tomto veku, deti to robievajú aj pri prebaľovaní, vypínajú sa ako luk a je to len prejav ich nesúhlasu, nepohody.
Niekedy deťom pri dlhodobejších ťažkostiach so spánkom pomáha cez deň spánok vonku, v kočíku, hlavne teraz v zime si zvyknú vonku dobre pospať. V noci tiež treba skontrolovať, či izba nie je prehriata, či je dostatočne vetraná a je tam teda dostatok kyslíka, ak dieťa spí samo v izbe, niekedy je lepšie presunúť mu postieľku do spálne rodičov atď.
Dobry den,
chcel by som sa informovat o problematike strachu u deti nizkeho veku... Nasa mala dcerka ma 22 mesiacov. Chapem ze deti sa boja doktorov, neznamych ludi a roznych veci, ale u nej sa jedna o uplne panicky strach, zadusavy plac az do nepricetnosti. Problem kvoli ktoremu pisem uz zacina byt vaznejsi, najnovsie kricime, chrcime a slzy a sopliky nam tecu uz aj pri navsteve obchodu (manzelka nemoze cez den ani nakupovat) a podobnych situaciach. A od soboty 19.12.09 ked nam napadol prvy sniezik nemozu ani chodit na vychadzky, sceny strachu zo snehu su nezvladnutelne, pritom boli na jedno dieta vzdy pritomny 2 az 3 dospeli, nepomohli prakticke ukazky hier v snehu, spievanie sniezik sa nam chumeli a podobne. Problem je ze dieta musi chodit von, manzelka musi este zvladat vychovu druheho dietata, 6 mesacnej dcerky ktora zas zaspi len vonku. Starsia uz v kociku sediet nechce, chodila na peso, teraz nastala patova situacia, ktoru treba urgentne riesit. Mozno to prejde samo, ale taketo panicke strachy napr. z doktorky ci pradedka uz trvaju snad aj rok. Dakujem vopred za radu.
PS: Este pre doplnenie uvediem ze bezne to nie je bojazlive dieta, naopak, je to sidielko, ma rada ludi a najme deti, prva nadvazuje kontakty, je vnimava, minulu zimu behala po snehu bez problemov.
Takéto realcie sa u niektorých detí vyskytujú, no zvyčajne po určitom období odoznejú. Týkajú sa najmä nejakých nových situácií alebo ľudí či vecí, prípadne nie až tak dobre známych. Často postupne strach odozneje, ak je dieťa opakovane vystavené tej situácii či podentu, ktorého sa bojí, no je v náručí niekoho, kto je pre neho dôležitý - teda mamy, otca alebo niekoho, komu dôveruje. Neznamená to ale, že dieťa bude ticho a nebude prejavovať reakciu strachu, no bude schopné čeliť tej situácii či neznámej osobe.
Samozrejme, že netreba byť hodinu vonku v snehu, aby si malá naň zvykla na jeden šup, skôr treba postupne predlžovať čas, kedy je dieťa v tej nepríjemnej situácii - najprv len pár minút, potom dva razy toľko atd.
V rpípade potreby sa poraďte s vašou detskou lekárkou alebo navštívte detskú psychoterapeutku.
