emocie

odkedy dcéra užíva covulex jej správanie sa velmi zhoršilo.neviem si snou rady.dokonca aj mladšia dcéra sa tak začína spravat.bez toho aby jej niekto ubližil plače.ked na nu zvýším hlas tak sa bojí.alebo sa sprava velmi drzo.Na jeseň má ist do školy.V školke hovorili ,že je šikovná. tak neviem či ju odročit alebo nie. vzhladom na jej spravanie a problemy zo zdravím.

Dobrý deň.Chcela by som Vás poprosiť o radu.Náš Jakubko bude mať v auguste tri roky.Zhruba pred 2týždňami sme sa konečne odučili od cumľov.Lenže od vtedy je to hrôza.Vôbec nás nepočúva,v obchode sa kľudne hodí na zem,keď nemá po vôli,už nemá pocit počúvať ani ocina.Je priečny a zánovitý.Mám strach z toho ako to s ním bude vyzerať v skôlke.Už fakt neviem ako mám na neho ísť.Neviete mi,prosím,poradiť čo mám robiť?Ďakujem

Dobrý deň,
máme dvojičky- dievčatká ktoré majú 22 mesiacov. Problém je , že jedna z nich svoju nespokojnosť, alebo negatívnu emóciu prejavuje tak, že si potrebuje udrieť. Zaženie sa na nás ( manžela, mňa, syna, ale aj na svoje dvojča), alebo aj udrie, keď ju vyhreším,alebo aj poviem že ma to bolí, alebo že som smutná aj tak to zopakuje.
Neviem ako mám správne reagovať. Mám ju za to stále karhať ? Potrebuje zo seba ten hnev dostať, ale neviem ako ju nasmerovať.
Ďakujem !

Som mamička troch detí, najstaršia dcéra má 9 rokov,stredná dcéra má 8 a mladší syn má 2roky. Denne niečo riešim so strednou dcérou, ktorá je podla mňa velmi emotívna, to znamená, že navonok veľmi prejavuje emócie. Keď je veselá a šťastná vie to velmi dať najavo, preto bola v detstve velmi oblúbená u dospelých lebo bola velmi prítulná, ale na opačnú stranu vie byť aj nahnevaná a to prejavuje plačom a krikom zároveň. Dokáže sa hodiť na gauč, alebo postel a kopať nohami do vzduchu.Vždy keď sa jej niečo nepodarý tak ako to chcela ona, alebo keď jej niečo prikážem alebo zakážem tak dostane "hysterický amok". Keď sa má učiť a je toho viac, alebo chcem od nej, aby troška zrýchlila tempo, tak začne kričať a plakať a odmieta pokračovať. Alebo niečomu nerozumie, tak povie, že to nevie a ja jej to chcem vysvetliť, tak stále kričí, že to nevie a nemôžem s ňou pohnúť. Snažím sa jej vela vecí rozumne vysvetliť, ponúkam jej rôzne alternatívy, ale niekedy akoby vôbec nepočúvala a stále si hudie svoje.Dokáže ma tak vyhecovať, že začnem aj kryčať. Keď sa začne hnevať a odvediem ju do izby aby sa ukludnila, tak začne trieskať s dverami a to sa bojím aby si neublížila, tak ju dám do kúta, odtial mi uteká a plače s krikom.Už som skúšala aj objatie, ale nezaberá. Stáva sa mi, že nestíha do školy, lebo začne hysterčiť preto, lebo si nechce dať čapicu, alebo nechce konkrétnu bundu, ktorú jej chcem obliecť, ale chce tú ktorá je opraná a ešte je mokrá. Keď má čítať a nevie to, tak sa hnevá že jej to dám zopakovať a zase vyjednáva a kričí s plačom. Strávim pri nej strašne vela času a to sa musím venovať aj staršej dcére,skontrolovať úlohy, vyskúšať z novej látky a o malom synovi ani nehovorím, aj tomu sa treba venovať. Manžel vela pracuje a niekedy keď je doma aj jemu to spraví, ale nie tak často ako mne. Velmi ma to vyčerpáva a som z toho smutná, často krát mi je až do plaču, ale to skrývam. Možno je aj vo mne nejaká chyba, ale so staršou dcérou nemám problémy, len mladší syn, začína mať vzdorovité obdobie a len dúfam,že to neodpozeral od tej strednej. Niektoré situácie ani neviem pomenovať. Dúfam, že mi aspoň trocha poradíte.

Dobrý deň. Možno bola maja reakcia prehnaná,ale žial v situácii v ktorej sa nachádzam sa niet čo čudovať.Verím že ste nemali zlé úmysli s tými otázkami.Ja len som skor čakala nejakú radu.Malý má 2,5 roka a takýto je už rok a fakt je to dosť zlé. vždy ked čítam o deckom vzdore tak čítam že deti to robia všade vydobíjajú hračky v obchodoch ale on nie.Inak je zlatý usmievavý a šikovný. Dokáže sa pekne prehrať ale na druhej strane má strašne vela energie, prestal poobede spávať a ked sa práve nehrá tak pobehuje ako zmysovu zbavený.Nevieme ho naučiť že nemôže mať čo chce práve v tej chvíli musí mať všetko čo jeho brat a hned .Kedže si myslím že je dosť velký na to aby sa mu ustupovalo tak sa jeho zlosť prejavue často. Ked mu poviem aby počkal že on mu to potom požičia tak sa jedujea a ked mu to ten starší sám ustúpy a zoberie si niečo iné tak on musí mať zase to.Potom ked mu to medá tak ho bije. Ked ho zoberiem z izby tak zúri a nechce sa ukludniť.Dalšia vec čo ma trápy je že napriek tomu že je už polroka bez plienok v poslednej dobe periem 5krát denne jeho pokakané slipy akoby to robil naschvál a ked ho dám na nočník trucuje a just sa nevikaká a pokaká sa do dalších ,vlastne ani nevikaká iba ich ušpiní.Nechápem ako sa také malé dieťa môže tak zlostiť za hocičo napríklad že sa jeho brat napil zo svejej šálky mlieka. Má velké zmeny nálad chvílku je zlátá a hrás aj z bratom a o chvílu akoby tam bolo iné dieťa dtoré sa jeduje zlosí a bije. Chápem že deti nedokážu tak ovládať svoje emócie ale ako ho to naučiť? Čo mám napríklad robiť ked začne hádzať autíčka o zem kedže ignorovať ho nemôžem (máme háklivú susedu)ale skúšala som a mal ešte večšie nervy.Ked mu tie autíčka zoberiem tie ktoré hádže je tak začne hádzať všetko čo má poruke dokanca aj prevráti konferenční stolík.Ked ho chcem izolovať aby sa ukludnil tak mi rozmláti dvere, tekže to tiež nefunguje. A ojatie v jeho prípad nezaberá.Iba sa stupnuje jeho agresia.No ked sa ukludní je zase milučký ide sa lúbiť a bratovy ospravedlniť.Inak máme štasné manželstvo a pekný vstah z detmi ale neviem ako zvládať tieto vypeté situácie ,pretože ked cíti že som bezradná je ešte horší a ked plačem ani to ním nepohne smeje sa a dalej robí zle.Dokonca povie že ma nelúbi ale pritom lúbi ked sa ukudní príde sa tuliť, bozkať. Neniem pochopiť ako také malé dieťa môže tak citovo zranovať a usmievať sa ked jeho matka plače?Prosíma ak mi viete nejako konkrétne poradiť budem vám velmi vdačná s pozdravom Martina