nezvládnutelné dieťa

Dobrý deň. Možno bola maja reakcia prehnaná,ale žial v situácii v ktorej sa nachádzam sa niet čo čudovať.Verím že ste nemali zlé úmysli s tými otázkami.Ja len som skor čakala nejakú radu.Malý má 2,5 roka a takýto je už rok a fakt je to dosť zlé. vždy ked čítam o deckom vzdore tak čítam že deti to robia všade vydobíjajú hračky v obchodoch ale on nie.Inak je zlatý usmievavý a šikovný. Dokáže sa pekne prehrať ale na druhej strane má strašne vela energie, prestal poobede spávať a ked sa práve nehrá tak pobehuje ako zmysovu zbavený.Nevieme ho naučiť že nemôže mať čo chce práve v tej chvíli musí mať všetko čo jeho brat a hned .Kedže si myslím že je dosť velký na to aby sa mu ustupovalo tak sa jeho zlosť prejavue často. Ked mu poviem aby počkal že on mu to potom požičia tak sa jedujea a ked mu to ten starší sám ustúpy a zoberie si niečo iné tak on musí mať zase to.Potom ked mu to medá tak ho bije. Ked ho zoberiem z izby tak zúri a nechce sa ukludniť.Dalšia vec čo ma trápy je že napriek tomu že je už polroka bez plienok v poslednej dobe periem 5krát denne jeho pokakané slipy akoby to robil naschvál a ked ho dám na nočník trucuje a just sa nevikaká a pokaká sa do dalších ,vlastne ani nevikaká iba ich ušpiní.Nechápem ako sa také malé dieťa môže tak zlostiť za hocičo napríklad že sa jeho brat napil zo svejej šálky mlieka. Má velké zmeny nálad chvílku je zlátá a hrás aj z bratom a o chvílu akoby tam bolo iné dieťa dtoré sa jeduje zlosí a bije. Chápem že deti nedokážu tak ovládať svoje emócie ale ako ho to naučiť? Čo mám napríklad robiť ked začne hádzať autíčka o zem kedže ignorovať ho nemôžem (máme háklivú susedu)ale skúšala som a mal ešte večšie nervy.Ked mu tie autíčka zoberiem tie ktoré hádže je tak začne hádzať všetko čo má poruke dokanca aj prevráti konferenční stolík.Ked ho chcem izolovať aby sa ukludnil tak mi rozmláti dvere, tekže to tiež nefunguje. A ojatie v jeho prípad nezaberá.Iba sa stupnuje jeho agresia.No ked sa ukludní je zase milučký ide sa lúbiť a bratovy ospravedlniť.Inak máme štasné manželstvo a pekný vstah z detmi ale neviem ako zvládať tieto vypeté situácie ,pretože ked cíti že som bezradná je ešte horší a ked plačem ani to ním nepohne smeje sa a dalej robí zle.Dokonca povie že ma nelúbi ale pritom lúbi ked sa ukudní príde sa tuliť, bozkať. Neniem pochopiť ako také malé dieťa môže tak citovo zranovať a usmievať sa ked jeho matka plače?Prosíma ak mi viete nejako konkrétne poradiť budem vám velmi vdačná s pozdravom Martina

Takku to vám pekne dakujem,ale ste my pomohly. je lahké obvinovať rodičov.Ked sa na vás obraciame o radu tak ju asi očakávame a nie obvynovanie .Tieto otázky si kladieme dookola a keby sme poznali odpoved tak sa na vás neobraciame.Som vašou odpovedou sklamaná.Ale ak je to všeko čo k tomu viete povedať tak dakujem