tvrdohlavá

Som mamička troch detí, najstaršia dcéra má 9 rokov,stredná dcéra má 8 a mladší syn má 2roky. Denne niečo riešim so strednou dcérou, ktorá je podla mňa velmi emotívna, to znamená, že navonok veľmi prejavuje emócie. Keď je veselá a šťastná vie to velmi dať najavo, preto bola v detstve velmi oblúbená u dospelých lebo bola velmi prítulná, ale na opačnú stranu vie byť aj nahnevaná a to prejavuje plačom a krikom zároveň. Dokáže sa hodiť na gauč, alebo postel a kopať nohami do vzduchu.Vždy keď sa jej niečo nepodarý tak ako to chcela ona, alebo keď jej niečo prikážem alebo zakážem tak dostane "hysterický amok". Keď sa má učiť a je toho viac, alebo chcem od nej, aby troška zrýchlila tempo, tak začne kričať a plakať a odmieta pokračovať. Alebo niečomu nerozumie, tak povie, že to nevie a ja jej to chcem vysvetliť, tak stále kričí, že to nevie a nemôžem s ňou pohnúť. Snažím sa jej vela vecí rozumne vysvetliť, ponúkam jej rôzne alternatívy, ale niekedy akoby vôbec nepočúvala a stále si hudie svoje.Dokáže ma tak vyhecovať, že začnem aj kryčať. Keď sa začne hnevať a odvediem ju do izby aby sa ukludnila, tak začne trieskať s dverami a to sa bojím aby si neublížila, tak ju dám do kúta, odtial mi uteká a plače s krikom.Už som skúšala aj objatie, ale nezaberá. Stáva sa mi, že nestíha do školy, lebo začne hysterčiť preto, lebo si nechce dať čapicu, alebo nechce konkrétnu bundu, ktorú jej chcem obliecť, ale chce tú ktorá je opraná a ešte je mokrá. Keď má čítať a nevie to, tak sa hnevá že jej to dám zopakovať a zase vyjednáva a kričí s plačom. Strávim pri nej strašne vela času a to sa musím venovať aj staršej dcére,skontrolovať úlohy, vyskúšať z novej látky a o malom synovi ani nehovorím, aj tomu sa treba venovať. Manžel vela pracuje a niekedy keď je doma aj jemu to spraví, ale nie tak často ako mne. Velmi ma to vyčerpáva a som z toho smutná, často krát mi je až do plaču, ale to skrývam. Možno je aj vo mne nejaká chyba, ale so staršou dcérou nemám problémy, len mladší syn, začína mať vzdorovité obdobie a len dúfam,že to neodpozeral od tej strednej. Niektoré situácie ani neviem pomenovať. Dúfam, že mi aspoň trocha poradíte.

Dobry den, mam 4,5 rocnu dceru a velmi sa hambi a ma strach a zhovarat sa dospelymi a niekedy aj detmi. Nepozdravi nikoho, neodpovie, len stoji ako "partizan". Tento stav sa neprejavuje len u cudzich ludi ale aj v rodine, ked sa babka alebo dedko nieco opytaju, neodpovie, nepozdravi ich. Jej odpoved, ktoru povie iba mne je: "moj jazycek nechcel hovorit, ale to bol moj ja zyk a nie ja". Ked sa s nou o tom rozpravam, tak to pochopi, ze to nie je pekne, ze komunikovat s ludmi co pozname sa patri. Ale ked pride k danej udalosti, tak scena sa opakuje, ci nepovie len sa hambi, nepohne sa z miesta. Podla vsetkeho ma strach z pozornosti.
Neviem ci som nieco zanedba pri vychove, ale neviem ako dalej, buduci rok bude predskolacka a potom skola. Moja dcera je dost tvrdohlava a ked sa zatne tak trva hodnu chvilu kym zas zacne so mnou rozpravat.
Prosim poradte mi ako jej vysvetlit, ze ludi sa nemusi bat a ze pozornost nie je nieco zle.
Dakujem

Dobry den. Prosim o radu. Mam dceru , ma 11 rokov. chodi do 5 triedy. Nedavno sa jej stalo, ze sa s nou prestali kamaratit kamaratky. Kym bola chora, asi 2 tyzdne. Ked prisla do skoly bol problem. Nechcu sa s nou kamaratit. trvalo to asi 2 mesiace. Bolo to pre nu velmi tazke, nakolko velmi rada chodila do skoly. Uci sa vyborne. Ked sa problem ako tak vyriesil, tak sa ukludnila. Avsak stale pozorujem na nej ze sa boji ist do skoly. Povedala mi ze ma strach ist do skoly ze sa to zopakuje.
Viete ona je velmi citliva, place skoro pre vsetko. Nakonic sa rozhodla ze pojde od 6 triedy na 8 rocne gymn.
My byvame v dedinke, kde taketo problemy pomaha riesit aj pani ucitelka. Obavam sa vsak ze ak pojde na gymn. do mesta , tam uz taketo problemy riesit ucitelky spolu s rodicmi nebudu.
Neviem ci jej to viac neublizi, niektore deti su krute. Ona je citliva, avsak cielavedoma, a ked riesia skkupinovu ulohu , chce to riadit ona. Mozno aj tvrdohlava.

Sme objednani na sedenie ku psychologicke. Neviem ci robim dobre, chcem jej pomoct, chcem aby sa opat tesila do skoly ako minule 4 roky. Som z toho zufala a velmi ma to trapi. Dakujem za kazdu radu. S pozdravom Janka S.