skryvanie sa

Zdá sa, že váš syn si hľadá spôsob, ako sa vysporiadať s hnevom na seba samého, lepšie povedané si našiel svoj spôsob, ako to urobiť. Je to pravdepodobne prechodné obdobie a jeho spôsoby sa budú meniť a vyvíjať spolu s ním.
Mimochodom, je zaujímavé, že vás to trápi. Trái vás, že sa hnevá na seba? Zdá sa vám, že je na seba moc prísny? Alebo je to také časté, že trávi pod posteľou veľa času?
Možno by ste mohli skúšať priblížiť sa k nemu hrovou formou - napríklad prísť k posteli, keď je pod ňou schovaný a spýtať sa "domče, domček, kto v tebe býva?" a ak sa chlapec chytí a odpovie, môžete pokračovať v akoby rozprávkovom rozhovore. Ak nebude chcieť komunikovať, len mu povedzte, kde vás môže nájsť ("budem v kuchyni, keby si chcel neskôr za mnou prísť"...).
Prípadne, keď výjde zo svojej skrýše, len sa ho spýtajte, ako sa má, že ste si všimli, že bol pod posteľou, či ho niečo nahnevalo a či sa chce o tom porozprávať a len ho nechajte, nech urobí, čo potrebuje.