Jana

Dobrý deň.
Mám 11 ročného syna. Je trochu citlivejšej povahy. V auguste bol na ľahkej operácii na chir. oddelení 5 dní. Cez deň sme tam boli s ním , len v noci býval sám. Len čo sme odišli už vyvoláal kedy prídeme, mal strach, že ho tam necháme. Od toho času sa stále dačoho bojí. Začala som chodiť poMD do práce na dve zmeny.Plakáva mi, lebo si nemôže zvyknúť na to že som neni doma keď príde zo školy. Vôbec nechce bývať sám doma ani hodinu.Bojím sa , aby nemal dáku traumu. Vravel, že vškole mu nikto nič nerobí a pomoc od triednej nemám, nakoľko je to mladá slečna 26r. , ktorá nemá moc vzťah k riešeniu problémov. Ako mu mám povedať, nech a nebojí, že ho máme radi a stále je niekto doma, aj mobil máva v škole?Mám isť k psychlogovi? Ďakujem

Dobry den,
dcerka bude mat v auguste 3 roky a v septembri nastupi do skolky. Mam obavy, ako to zvladne. Nema rada kontakt s cudzimi ludmi a detmi. O skolke jej vela rozpravame, vzdy pozitivne. Teraz sa tesi, no aka bude realita? Byvame pri malom meste, kde MC funguje iba ces sk. rok. No nechodime tam.
Byvame na dedine, kde na detske ihrisko vela deti nechodi. Pod panelakom u starkych su deti uz zohrate. Nema rada, ak sa k nej deti prilis hrnu a chcu sa s nou silou mocou hrat. Hra sa len, ked chce ona sama. Radsej sa na ne pozera. Ak sa medzi nimi hra, musi tam byt nablizku niekto, u koho citi istotu.
Co robit a ako jej pomoct.