autizmus

Dobrý den , pani doktorka . Už som vám dávnejsie písala ohladom mojho syna , nechce rozprávať, v septembri bude mať tri roky, začli sme s ním chodit k logopedičke, a jeho slovná zásoba sa trochu rozšírila, vie povedať dokopy asi 10 slov boli to tri mesiaci každodenného civčenia ukladanie zvieratok , zistila som však mnoho veci ktoré som ani netušila, že moje dieta rozoznáva farby . °A som vďačná aspon za tých pár slov ktoré ovláda, problém je však v tom že ich povie len ked on chce ked mu poviem Filipko poved oco, tak nepovie a slovíčko ktoré sa mu podarí povedať napr. Adam povie len raz druhý krát ho nezopakuje. Absolvovali sme už vyšetrenie u neurológa , ušnej (sluch má v poriadku takže hluchý určite neni ako si všetci doktory mysleli) a detskej psychologičky. Zaujíma ma však váš názor. Filipko sa mi zdá dosť odlišný jeho staršieho súrodenca, napr. ked ho poslem po hračku detskej izby ako keby ma vobec nevnímal celkovo nereaguje na moje pokyny, ked niečo od neho chcem napr. obut mu topánky musím za ním sama prísť a chytiti ho zaruku doviesť ho tam kde chcem sám od seba nepríde. Ked chce papať postaví sa pri chladničku a plače, nepovie mi čo chce, ani neukáže prstom čo si prosí jest musím mu ukázať všetko čo máme v chladničke . Nemal žiadne vážne ochorenia ani úrazi aj tehotenstvo bolo normálne. Vadáva zvuky ale skor takú svojsku rec, v posl. dobe začal už napodobnovať zvuky niektorých zvieratiek alebo zvuk váčika, ale len ked on chce. Ked mal asi dva roky často chodil po spičkách ako baletka. Vie sa ale pekne rat s autíčkami pospva ich po cestíčke na koberci , vkladá napr. kocky do nákladiaku , rád parkuje autíčka do garáží. Je však velmi vzdorovity a ked sa mu niečo nepodari niekam nepasuje vie sa velmi rozhnevať , hádže autíčka , kocky. V poslednej dobe je agresivny voci svojmu súrodencovi , ale aj detom s ktorými sa hrá , strká do nich udiera. Ale zas zrkadlovo napodobnuje dieta s kt. sa hrá alebo svojho súrodenca. Presne kopíruje jeho pohyby. Časot si bucha hlavičku o zem alebo si udiera rukami o hlavu najma ked mu niečo nedovolím ale to pripisujem obdobiu vzdoru. Má veľmi dobrú pamať pamatá si cesty napr. ked sme išli pred týždnom na prechádzku tak vie presne kade má isť pritom tade isiel len raz. Má rád zabehané veci , neznáša zmenu, cudzie prostredie a najma hlučné vtedy si zakrýva ušká, ak su v blízkosti cudzie osoby zakrýva si tvár rukami , napr. ked cestujeme autobusom tak má celú cestu zakrytú tvár .Nemá rád ak sa ho dotýka babka alebo teta, niekedy sa na nu dokonca zazenie, ale je velmi naviazany na mna , má rad ked ho pestujem , niekedy sa dokonca napodobnuje ako keby bol babatko musím ho zabalit do deky a pestovat rád sa nosí na rukách a obíjma sa. Vyhýba sa však očnému kontaktu. V minulosti mal obdobia ked som mu mohla obliecť len tmavé oblečenie ziadne biele tričko som na neho nedostala. Velmi ma to trápi, Všetky tieto znaky poukazujú na autizmus. Detská psychologičká nás objednala na psychiatrické vyšetrenie, preto ma zaujíma váš názor, viete mi poradiť . A ešte ma zaujíma, na neurológii nam nerobili Sono hlavičky , myslím že je to EEG, čo som bola prekvapená , mala by som sa na toto vyšetrenie pýtať, čítala som mnoho článkov o detoch ktoré nerozpávali pretože mali zablokované rečové centrum v mozgu. Viete nechcem sa hrat na doktora to v žiadnom prípade, snažím sa len dopártať prečo vlastne moje dieťa neprozpáva, viete si predstaviť že každý deň je pre nás utrpením ked moje dieťa plače hádže sa o zem a ja ani netuším čo chce a neviem mi to povedať ani ukázať. MOžno je to naozaj niaka forma autizmu. Dakujem ze ste si nasli čas a dočítali to dokonca viem je to obsiahla otázka, ale snažila som sa čo najjasnejšie opísať správanie mojho dieťata, aby ste mi vedeli poradť. Dakujem vám za skorú odpoved.

Dobrý deň pani psychologička.Chcela by som vás poprosiť o radu.Podala som už druhý krát o rozvod,muž si našiel známeosť pred narodením syna a trvá to už 3roky a doma zažívam peklo.Žijem sama so synom.Môj syn bude mať o dva mesiace 3roky a chodím s ním už vyše dvoch mesiacov po pedopsychologoch a psychiatroch a boli sme aj na detskej psychiatrii na kramároch a polovica doktorov tvrdí,že je autista a polovica,že niejeMal predpísaný ATARAX,ale na kramároch nám ho zakázali brať.Od narodenia zažíva stres,krik,vyhrážky na moju osobu od muža a dokonca aj ma s ním muž zbil 2x na rukách.Syn nerozpráva,má svoju nezrozumiteľnú reč a krik,s veľkou radosťou ma bije,aj pri hraní ma hocikedy udrie a smeje sa tomu(od kedy to videl u muža),nechce chodiť na nočník.Najhoršie je že od pobytu na kramároch sa začal správať úplne ako autista(odpozoroval to od 5r.autistu)a ja neviem čo mám robiť.Termíny u doktorov dostávame raz za mesiac a myslím si,že je to veľmi dlhá doba,keď vidím ako sa syn mení zo dňa na deň.Prosím vás nepoznáte dobrého pedopsychiatra v mojom okolí,som z Modry,čo by mi zdiagnostikoval syna a konečne poradil ako sa mám správať ku synovi,aby som mu pomohla a nie ublížila?Ešte jedna maličkosť muž si vysúdil do rozvodu syna každú párnu sobotu a syn prežíva peklo,plače,nechce sa ma pustiť,v noci mi potom po návrate domov nespí dobre aj 3dni.Písala som to do odvolania,že nechcem aby syn bol s mužom sám,do teraz mal o neho len minimálny záujem a teraz je to len na podnet svokry,a že zažíva velký stres a nechce byť s ním,ale súd sa tým ani nezaoberal a na kramároch,keď som povedala dr.Balážovej,že tam majú aj vyšetriť správanie sa syna k otcovi,povedala,že oni tam na to niesú!Ďakujem vám veľmi pekne za radu.Už mám pocit,že všade kde sa obrátim o pomoc sa všetci ku mne správajú ako kedy som bola ja blázon alebo zlá matka.Ďakujem Číková

Dobry pani doktorka,moj syn bude mat v januari 4r.Stale este nosi plienky pretoze sa aj niekolko krat na den pokaka.Pouziva malo slov npr.auto koleska alebo auto ma oci.Nerozozna farby.Tiez ma nepocuva aj napriek tomu ked ho niekolko krat upozornim aby to nerobil,ked na neho volam menom tak nereaguje az ked na neho zlostne zavolam.Inak je velmi hravy a spolocensky,aj deti ma rad.Ma urobene aj EEG a vsetko vporiadku.Bojim sa ci nema slabsiu formu autizmu?

Dobrý deň pani doktorka, mám 14 mesačného syna a teda viem, že je asi skoro uvažovať nad takýmto problémom ale nechcem nič zanedbať. Synček sa narodil riadne v termíne, bez komplikácii. Ide o to, že absolútne nereaguje na meno, ani ked ho potiahnem za ručičku a nahlas poviem jeho meno. Ani okom nemihne. Nevyžaduje očný kontakt, ak sa na mňa pozrie tak na pár sekúnd. Ťažko sa učí novým veciam,napr. pápá ho nevieme naučiť ale aký veľký narastieš už vie a to je spolu s tancovanim čo je kolisanie z boka na bok všetko. Radosť vie prejaviť napr. so mňa ked pridem domov ale inak sa velmi málo usmieva len na podnet napr.ked ho pošteklím...veľmi málo rozpráva a zo slov vie povedať mama, ešte ked mal 12 mesiacov tak povedal aj baba buva a tata a to zabudol, resp. už to nezopakuje. Mama vysloví len ked on chce ale nezopakuje.
Hluchý určite nie je lebo na zvuky reaguje otočením hlávky a zaujímavé je, že ked mu začnem spievať tak sa na mňa pozrie...Týmto sa chcem opýtať či je jeho správanie ešte v norme v jeho veku a neživiť v sebe podozrenie na autizmus.
Ďakujem za odpoveď.

Donrý den pani doktorka, velmi rada si čítam vašu poradnu , pretože tu vždy nájdem dobre rady . Teraz ma trápi najma moj mladší syn, v septembri bude mať tri roky a stále nerozpráva, chodíme s ním po doktoroch od neurologa až po ušné, vylúčili u neho hluchotu aj autizmus a nakoniec sa dospelo k diagoze narušená komunikačná schopnosť, chodíme s ním každý druhý týžden k jednej detskej psychologičké ktorá sa venuje takýmto detičkám , chodíme aj k logopedičke a detskej psychiatričke , najnovšie nám predpísali lieky Lucetam 400mg, ale ked som si čítala príbalový leták mala som skor dojem že to je liek pre dospelých ako pre tak malé dieťa, užívať ma jednu tabletu denne, zatial som mu ich nedala, chcem vedieť váš názor. a ešte ma záujímajú dve veci, malý je dosť nervozny a podráždený najma ked mu nerozumiem čo práve chce, hádže sa o zem ked sa knemu priblížim zaženie sa niekedy aj udrie, hryzie aj mna aj súrodenca, ked sa ho snažím ukludniť a podstrčit mu niaku hračku hodí ju o zem. SKúšam už asi týžden terapiu pevným objatím, ale nevidím žiadnu zmenu, nikdy neviem ako dlho ho mám držať a tak a som dosť nerozhodná lebo ked už ho držím tak rozmýšlam či som urobila správne , či som túto situáciu riešila dobre , nikdy neviem kedy ho mám chytit v akej situáciu , napr. dnes ráno už vstal nahnevaný a postavil sa pri skrinu väčšinou už viem že sa chce prezliecť z pyžama ale nevedela som ktoré chce zase začal plakať a hodil sa o zem a nevedela som či ho mám chytit a držať alebo ho nechať tak nech sa vyjeduje.a druhá vec je že je veľlmi plačlivy a to tiež neviem ako sa mám v niektorých situáciách zachovať či ho nechať tak vyplakať ho(neomže dostať pruh na bruško????) som niekedy až zúfala , ked som sa o tom rozprávala s det. psychol. tak mi povedala že pri nej nič také nerobí, Dúfam že mi poradíte.