tiky

Dobry den prajem,

nas 5 r. syn je sikovne a vnimave dieta, ale od min. roka, od nastupu do skolky, zacal mavat take svojske zlozvyky-tiky, ktore tu uz boli raz rozoberane, myslim, ze od Tatiany (tiky?) z 30.3. Syn ma velmi podobne tiky, vytieranie ruky, otvaranie ust, zdvihanie obocia, mikanie plecom...Velmi casto si ich obmiena. Doma mame standardnu domacnost, ziadne stresy, nervaky. Vacsinou to robieva ked je uz unaveny, alebo vystaveny urcitemu stresu, ale aj z velkej radosti. Dost casto to robieva v skolke, kde je predsa viac "napnuty". Na internete som nasla jeden volnopredajny liek, vraj sa dost osvedcil aj na tiky, je vhodny od 3 rokov, vola sa Magnesatabs. I ked je volnopredajny bojim sa ho podat bez konzultacie lekara. Obsahuje magnezium (87,5mg), B3 (4,5mg), B6 (0,55mg), B1 (0,35mg) v jednej tablete. Mozem vyskusat tento preparat, alebo co by ste odporucila vy pri detskych tikoch? Mozem mu obcas podat sumive magneziu 200mg, na pribal. letaku pisu od 5 rokov, je vraj aj na celkove uvolnenie svalov. A este nieco, moze sa jednat o Tourettov syndrom? Za Vase odpovede vopred dakujem a prajem Vam vsetko dobre.

dobry den, chcela by som sa poradit, lebo uz neviem ako dalej s dcerkou. Ma 3 roky, v septembri zacala chodit do skolky. Adaptovala sa dobre, je ticha, pokojna, ucitelky ju velmi chvalia. Posledne 2 tyzdne zacala robit sceny, na ake som nebola u nej zvyknuta. Vzdy ked nie je nieco podla nej dostane hystericky zachvat, neskutocne place, niekedy sa z toho aj povracia... je jedno kde sme, v satni v skolke, na ulici. Do skolky chodim pre nu so strachom, aku scenu zase predvedie, napriklad naposledy chcela ist na aute so susedom zo skolky, ale ten ju nezobral, lebo isiel na nakup - hystericky kvoli tomu revala este hodinu, prosim poradte, ako sa mam pri takychto scenach zachovat. Najradsej by som jej vtedy natrieskala po zadku, ale nikto ju nebije :( dakujem

Dobrý deň,chcela by som sa poradiť ako mám jednať so svojím synom.Syn má 9 rokov,pokiaľ mu nezadávam nejaké poninnosti všetko je v poriadku.Problém nastáva,keď mu pripomeniem ,že sa má ísť učiť,alebo mu zadám nejakú malú úlohu v domácnosti.Sám od seba nechytí knihu do ruky.Vtedy reaguje velmi nezvyčajne na svoj vek,kríčí,plače,nadáva,papuľuje,ubližuje svojej mladšej sestre.Jedná veľmi impulzívne,robí hlúposti,napr,si doma v zime pustil nejaku malu pyrotechniku nepremýšľa čo sposobí,na hlavu si da olej ktorý je určený do aroma lampy,atď.Neučí sa zle, je výrečný,problém mu robí obsedieť na stoličke,alebo dávať pozor.Zabúda si zanznačovať úlohy,školske pomocky mu kupujem uz skoro týždenne.Pred vyše 2 rokmi prišiel o ocka pri tragicekej nehode.Zle sa chová i k dedovi,papuľuje nadáva-keď mu len povie aby sa prezliekol zo školy.Neuznáva autoritu.Som zamestnaná žena,poliaľ sa mu venujem 100 percentne je všetko v poriadku -vždy sa to nedá.Ak sa len vzdialim na pol hodinu ,už počujem kriky v detskej izbe ,robí svojej sestre zle,hrá sa s ńou ako by mu bola seberovna,čo nemoze pochopiť že má len 4 roky.Večer sa k nej túli bojí sa spať vo svojej posteli.Snažím sa mu dávať najavo svoju lásku,veľa sa s ním rozprávať ,vtedy mám pocit že je všetko v poriadku,vypadá v pohode ,ale na druhý deň sa zas boríme s tým istým-skúšam mu nezadávať povinnosti príkazom,ale aj tak to vždy skončí nejak podobne,vtedy mi povie aj škarede a mam sa čo ovládať aby som mu nedala jednu "vychovnu ".Prihlasil sa na rozne krúžky v škole,ale po krátkom čase ho prestali baviť,nebaví ho nič okrem pc hadam,kamarátov má veľa.Neviem ako sa mám k nemu správať,bojím sa že jeho výchovu nezvládam a keď pride obdobie puberty bude to horšie.ĎAKUJEM ZA RADU.

Dobry den,
mam 3 deti - syna 3 rocneho, dcerku 22mesacnu a dcerku 3 mesacnu. Vsetci nasi mali su planovani, ja som jednoducho tuzila mat deti hned takto po sebe. K najmladsej sestricke sa spravaju obaja surodenci velmi pekne, ziadne ziarliv. sceny u nas doma nie su. A vlastne aj medzi sebou pekne komunikuju, hraju sa spolu, maju sa radi. Nikdy som si nepripustala to, co hovoria suroden. konstelacie, ze prostredne dieta trpi najviac, no v poslednej dobe zacinam pozorovat zmenu v spravani 22mes. dcerky. Je placlivejsia, hlavne pred kazdym spankom, pred dennym, aj nocnym, najradsej by bola, keby som bola pri zaspavani stale pri nej a hladkala ju. Nie vzdy je to vsak realne vzhladom na dalsich surodencov. Ked aj niekedy zostanem s nou, trva to neskutocne dlho kym zaspi, stale ma kontroluje, ci som naozaj pri nej a akonahle sa pohnem a chcem odist, zacne plakat. Ked ju uklada manzel alebo babka, byva to par minut. zalezitost, kym zaspi. Je to prejav ziarlivosti? Ako to mam riesit, aby som jej neublizila? Najhorsie je, ze aj starsi syn semtam odkuka praktiky sestricky a zacne mrncat, resp. plakat, aby dosiahol svoje, hoci predtym to nikdy nerobil. Samozrejme, ze to rozoznam, ked to na mna hra, no neviem, ze ako spravne reagovat, aby sa aj on necitil odsunuty, ze na jeho plac nereagujem a ze jemu sa vzdy snazim vsetko len rozumne vysvetlovat.
Vopred dakujem za Vasu odpoved,
Katarina.

Dobry den! Moj 8 ročny syn pričasto zmurka očami a popri tom aj gula ocami. Oci mu pritom utekaju tak dohora ako to vidiet niekedy pri nevidiacich ludoch. Trva to asi tyzden. Podla mna to je odvtedy, ako manzel neprimerane nakrical na syna a potrestal ho. Syn vtedy plakal, vzlykal ako nikdy predtym. Moze ist o takyto nasledok na emocionalny zazitok? Nadmerne pozeranie televizora a pocitaca vylucujem, mam to pod kontrolou. Mohlo by ist aj o nejaku ocnu vadu? Ked sme zistovali od syna, ze co to robi a preco, tak tvrdil, ze on nevie, o com hovorime, ze on nic s ocami nerobi. Neskor povedal, ze zmurka preto, aby nezaspal. Denne spi 9-10 hodin, co povazujem za dostatocne.

Dobrý deň pani doktorka, mám dvoch chlapcov, su velmi hyperaktivny , ale na to si už zvykla celá rodina. Máme však jeden veľký problém sú veľm plačlivý. Starší ani tak nieje ako mladší, mladší plače za všetko ( nievie rozprávať chodíme s ním k logopedičke bude mať tri roky) ale zakaždým keď si niečo pýta tak začne plakať nieco sa mu nepáči plače, niekedy ma z toho plaču bolí hlava, poradte mi ako ho mám od toho odnaučiť, ked som sa radila so svokrou tak mi povedala, že ho mám nechať vyplakať samozrejme ked to neni niaka vec ako papanie za ktoru place , vzdy ked vymysla mám si ho nevšímať. Ja väčšinou viem čo si prosí len chcem aby to pekne povedal a ked uz nechce povedať tak aspon ukázať prstom ale on len plače. ALebo keď chce cikať tak začne plakať, v septembri nastupuje do školky , ja mu vačšinou rozumiem , že chce cikať ale bojiím s , že učitelky v školke to nepochopia a pociká sa ako by som ho naučila niako inak sa pýtať cikať keby vydal aspon niaky zvuk ale on len spusti plač a hotovo. Niekedy ma z toho stáleho plaču boli hlava a som potom podráždená aj na nich. Do školky musí nastúpiť lebo nám to odporučila logopedička aby sa rozhovoril. A ná druhý syn je zas iná kapitola. Ten je veľmi rozumny krásne rozpráva už od 1 roka, je veľmi šikovný , už teraz má štyri roky stavia puzzle pre 8 roččných , zaujímajú ho knižky o vesmíre, každí den chce získavať nové informácie. Povedala by som že je na svoj vek rozumovo veľmi vyspelý. No ale je aj veľmi nedočkavý, ked si niečo zaumieny že chce tak to musí mať hneď v tú sekundu, nedá si vysvetliť že si na to musí počkať alebo si hračku musí zaslúžiť. myslím že sme zlyhali aj my ako rodičia vo výchove. On niečo chcel a ked to nedostal tak začal plakať a somzrejme to dostal. Ako by som mala na neho ísť aby som ho to odnačila. Prosím Vás pradte mi niake výchvone praktiky ktoré by mi pomohli. Dakujem za skorú odpoveď-