skôlka

Dobry den, obraciam sa na vas s prosbou o radu. Nas syncek ma 2 roky a 3 mesiace a pred 3 tyzdnami zacal navstevovat skolku. ide o skolku rodinneho typu, kde je 8 deti a 2 pani ucitelky. Ide tu o osobny pristup, vsetky deti su spolu, aj starsie a aj mladsie. Ked sme sa tam chodili pozerat, synovi sa tam neskutocne pacilo. Jeho prvy tyzden v skolke bol neuveritelny, nic jednoduchsie som si ani nevedela predstavit. tesil sa tam, kyval mi, ked som odchadzala. smial sa. vsetko bolo v poriadku. potom sme mali tyzden volno a syn do skolky nechodil. po tomto tyzdni bol ako vymeneny. zacal pri odchode velmi plakat, ked sme spomenuli slovo skolka, z jeho ust znelo rezolutne NIE. Takto to trva uz 2 tyzdne. Doma sa o tom nemozme rozpravat, lebo je hned smutny a vzdorovity, ze skolka nie. Prestal dobre v noci spavat, budi sa s placom zo sna, neustale v noci aj cez den opakuje, mamka pride. budi sa pred piatou, nevie spat, akoby sa bal toho okamihu, ze musi ist do skolky. rano sa vzdy budil s dobrou naladou, teraz je to neustale mraucanie a plac. zacal byt velmi vzdorovity, place pri malickostiach a co je este zvlastne, nepyta sa v skolke vobec na wc, hoci doma mu to uz slo ako samozrejmost asi pol roka. bez slova sa tam pokaka. ked poviem slovo skolka rano, rychlo povie, ze chce kakat, asi aby nemusel ist. ale nekaka a pokaka sa im tam hned rano. neviem si vysvetlit zzmenu jeho spravania. naozaj jeho postoj je velmi negativny a odmietavy. velmi zalostne place, nejde o sileny plac, skor akoby mu to bolo velmi luto. doteraz som s nim bola doma, ale chodili sme medzi deti. ucitelky mi hovoria, ze cez den je zlaty, neplace vobec, nie je s nim ziadny problem, len s tym kakanim. od aprila mam nastupit do prace a ja neviem, co mam robit. ci len preckat toto obdobie zvykania si na myslienku, ze tam chodit proste musi, alebo je este primaly? este podotykam, ze ako 5-mesacny bol operovany, mal epiduralny hematom a velmi zle znasal potom samotu. takze sme boli vela s nim a v malo situaciach bol sam. ale doma sa uz sam hrat vedel, ani u babky nemal problem ostat. nie je to typ klasickeho maminkynho milacika. aspon ja si myslim :) nikdy som toto prave nechcela. a teraz to tak cele vyzera, velmi mi akoby vycital, ze tam musi byt, ze tam nie je so mnou a pod... ked ho tam nesie manzel, nevystraja tak, hoci aj tak place. neviem, co vsetko sa moze diat v jeho dusicke. keby to bol problem len toho ranneho placu, asi by som vydrzala. ale ked to ma vplyv na jeho spanok, ktory bol predtym uplne normalny, tak naozaj neviem. je strasne vyplaseny, akoby sa bal, ze ho tam nechame... neviem.... dakujem vam za akykolvek nazor...

Dobrý deň,
chcela by som sa spýtať ohľadom mojej 3 ročnej dcéry. Posledné 2 mesiace sa dosť zmenila v správaní. Začala byť pri deťoch panovačná, odúvavá, nepáči sa jej keď nejdú podľa nej. Dotiaľ bývala veľmi priateľská a milá... nechápem tú zmenu. Tá zmena prichádzala postupne ale teraz je občas až neznesiteľná vo vzťahu k iným deťom. Aktívne udržiava vzťah so 4 deťmi, s ktorými sa dokáže vcelku pekne hrať - kým ju zas nechytí tá jej nálada, kedy zostane neznesiteľná. Ako náhle však prídeme medzi iné deti, tak sa s nimi nechce hrať, stojí bokom, len ich pozoruje. Keď ju posielam aby sa hrala s tými deťmi nejde... len sedí pri mne. Od septembra má ísť do škôlky, dosť sa toho obávam aká bude tam. Z jej kamošov, s ktorými sa aktívne stretáva s ňou v triede nebude nikto lebo oni už idú do veľkej. Kamarátky mi hovoria, že bude mať zrejme problémy so začlenením keď sa nechce ani na ihrisku hrať s druhými deťmi (a zrovna tie majú byť s ňou v triede). Začneme na ihrisko chodiť častejšie dúfajúc, že si na tie deti zvykne. Ona je od malička naučená len na tých svojich kamošov, kedže tu nebolo nejak príležitostí hrať sa s inými deťmi. O rok sa máme sťahovať do inej dediny takže tam bude potom zas zmena škôlky, toho sa tiež obávam ale utešujem sa, že ak by si zvykla na deti v tejto škôlke už ľahšie nadviaže vzťahy v druhej škôlke. Som z jej správania smutná a neviem už ako ju usmerniť. Stále jej opakujem, že nemôže byť zlá k iným deťom. Nebije ich - nikdy nikoho neudrela ale býva teda nepríjemná občas (i keď v poslednej dobe dosť často). Vzťah so mnou aj s manželom aj s babičkou má výborný. Neviem prečo je taká... Poradili by ste ako uľahčiť jej začleňovanie medzi iné deti a ako eliminovať jej nepríjemné správanie voči jej kamarátom? To nepríjemné správanie spočíva najmä v tom, že ke´d ju chytí tá nálada nechce nič požičať, odúva sa, nechce sa s nimi rozprávať...
Vopred ďakujem za odpoveď

Dobry den,
dcerka bude mat v auguste 3 roky a v septembri nastupi do skolky. Mam obavy, ako to zvladne. Nema rada kontakt s cudzimi ludmi a detmi. O skolke jej vela rozpravame, vzdy pozitivne. Teraz sa tesi, no aka bude realita? Byvame pri malom meste, kde MC funguje iba ces sk. rok. No nechodime tam.
Byvame na dedine, kde na detske ihrisko vela deti nechodi. Pod panelakom u starkych su deti uz zohrate. Nema rada, ak sa k nej deti prilis hrnu a chcu sa s nou silou mocou hrat. Hra sa len, ked chce ona sama. Radsej sa na ne pozera. Ak sa medzi nimi hra, musi tam byt nablizku niekto, u koho citi istotu.
Co robit a ako jej pomoct.

dobry den. mam chlapceka 25 mesacneho, ktory je velmi zivy a velmi aktivny. nedavno som sa vratila zo zahranicia na Slovensko. byvam u rodicov , v malej dedinke, kde uz skoro nikoho nepoznam, nie je tu ani v okoli materske centrum, ani detske ihrisko,tak som synceka zapisala do skolky. Aby bol trosku s detmi. sameho ho nechavam, len 1hod a potom idem po neho.v zahranici bol trochu s detmi, ale vacsinou len so mnou a s manzelom. teraz ma okolo seba plno ludi-babky, dedkov, susedia, deticky v skolke. neviem, ci je toho na neho privela, ale je velmi agresivny. staci, ze nejake dieta na neho v skolke pozrie, tak ho udrie, zo vsetkym bucha, hracky hadze o zem. ak sa mu nevyhovie, tak krici a najnovsie, ked pridem po neho do skolky, tak ku mne vobec nechce ist. len sa usmeje, povie ze mamicka prisla a namiesto toho, aby sa ku mne rozbehol ,tak rozhadzuje vsetko co ma po ruke a krici. ked sa ho snazim zobrat na ruky, tak sa hadze tak, ze ho musim pustit. chcela by som, aby sa trochu viac ku mne tulil. doma je raz dobry, pekne sa hra, vela rozprava, taky maly sinter, ale potom z nicoho nic, ked sa pekne hrame, a niekto sa objavi v miestnosti, tak ho udrie, alebo hodi nieco o zem.ma take nevyspytatelne spravanie. stale musim byt s nim, davat na neho pozor, aby nikomu neublizil, nikoho nezbil. uz som z toho dost unavena. ostatne mamicky sa uz porozpravaju, kym sa ich deticky hraju a ja musim len striehnut, aby nikoho neudrel. a druha vec, ktora ma trapi je, ze sa vobec nevie zahrat sam. musim sa hrat stale s nim. ak mu poviem, hraj sa teraz trosku sam, mamka ide umyt riad, tak on okamzite prerusi hru a musi ist so mnou. ako ho mam naucit, aby bol trosku samostatnejsi?dakujem velmi pekne za rady.

Dobry den moja dcerka chodi od decembra do skolky a teraz zacala kazde rano od strachu zvracat ja uz neviem co mam robit rozpravala som sa s ucitelkami a vraveli ze jej nic nespravili a ani Dcerka sa na ucitelky nestazuje ja uz neviem co mam robit ci sa mam obratit na psychologa prosim poradte dakujem

Dobrý večer, mám 3 deti 5ročnú slečnu, 3ročného fešáka a 5 mesačného najmenšieho fešáka. Problém máme so slečnou, ktorá už chodí druhý rok do škôlky, podotýkam že veľmi rada. Dlhšiu dobu nechodila do škôlky kvôli chorobe, po vybratí antibiotík sme mali problémy s bolesťou bruška. Bolesti už zmizli, ale včera sme jej spomenuli návrat do škôlky, hneď nato sa začala sťažovať na bruško.Ja som doma s malým na materskej, zvažovala som, že nechce ísť do škôlky kvôli mne, ale to by sa už prejavilo skôr. Neviem či ide o nejaký druh žiarlivosti, alebo má nejaký problém v škôlke, neviem ako mám k tomu pristupovať, či ju mám do škôlky dávať,alebo nie. Ďakujem za radu.