Nezvladam starsiu dcerku

Dobrý deň, Iva.
Verím, že je pre Vás náročné zvládať „výpadky“ dieťaťa, ako píšete. Dieťa svojím správaním niečo odohráva. Nevie mať zrozumiteľné vysvetlenie, vyjadrenie čo prežíva, či má z niečoho/niekoho strach, či cíti napätú atmosféru medzi partnermi, alebo smutnú, nešťastnú, ubolenú maminu. Keď sa rodič trápi svojimi starosťami, častokrát dieťa vyhodnotí situáciu ako ohrozenie, a úplne spontánne reaguje podráždene. Upokojí sa len keď je rodič pokojný. Nervozita rodiča priamo podnecuje nervozitu dieťaťa. Skôr ako sa večerný kolotoč začne, skúste sa rozprávať o týchto večerných rituáloch. Vyjadrite, že Vás trápi, že má dcérka takéto ťažké chvíle. Že Vás to trápi kvôli nej, že má ťažké chvíle, že jej chcete pomôcť. Vy ste tá dospelá, ktorá má vedieť hnev regulovať, najskôr ten svoj. A tak to učiť rozpoznávať aj ju. Uisťovať ju, že jej chcete a viete pomôcť. Spýtajte sa jej, čo by potrebovala, ako tým krikom môžete predísť. Bitku nepoužívajte, je to nielen o fyzickej bolesti, ale má zásadný devalvačný vplyv na dieťa. V žiadnom prípade potom dieťa neprechádza do pokoja a radosti, vždy je výsledkom podráždenie a má ďalekosiahle deštruktívne tendencie voči okoliu aj sebe. Zmeňte svoj prístup. Rozprávajte s ňou, že to chcete zmeniť, že jej chcete pomôcť, vymýšľajte spolu, čo môžete robiť, aby fungoval určitý rituál (po rozprávke, hre... v dohodnutom čase rozprávku/hru ukončiť, pred jej koncom môžete pripomenúť, že si môže dopozerať a ona sama vypnúť, alebo ona sama uložiť hračky, alebo si ona sama poprosí o pomoc, ak potrebuje. Jednoducho ju naučte, že ju počúvate. Že je pre vás dôležitá. Ukážte jej, že je šikovná, že ste na ňu pyšná. Pochvalou a podporou dosiahnete viac.
Alena Hrčková