Hormonálne poruchy vs. tehotenstvo

Hormonálne poruchy vs. tehotenstvo

28.11.2017 v kategórii Tehotenstvo, autor MUDr. Peter Brenišin, foto: istockphoto.com

Hormóny sú látky, ktoré vylučujú určité typy žliaz – nazývame ich žľazy s vnútornou sekréciou, čiže s vnútorným vylučovaním alebo tiež endokrinné žľazy. Hormóny výrazne ovplyvňujú stav organizmu – a platí to aj pre obdobie tehotenstva, kedy sa produkcia niektorých hormónov odchýli „od normálu“.

Bez hormónov to nepôjde...

Hormóny majú pri fungovaní organizmu nezastupiteľné miesto a akýkoľvek výkyv v ich produkcii okamžite pocítime. Typickým príkladom je štítna žľaza, pri ktorej sú odchýlky v produkcii hormónov doslova viditeľné.

Samozrejme, zmeny, ktoré „postihnú“ organizmus tehotnej ženy, sa týkajú aj produkcie hormónov, pričom odchýlky od stavu pred otehotnením sú bežné.

Niektoré výkyvy sú vyvolané potrebou tehotenstva a považujeme ich za normálne, iné však považujeme za poruchy. Tieto poruchy sa môžu prenášať ešte z obdobia pred otehotnením, iné môžu vzniknúť až v období gravidity.

Ako pracujú vaječníky?

Počas plodného obdobia ženy vaječníky veľmi precízne riadia menštruačný cyklus ženy. Akúkoľvek odchýlku žena alebo dievča okamžite pocíti a prejaví sa poruchami menštruačného cyklu. Ruka v ruke spolupracujú dva dôležité hormóny – progesterón a estrogén, ktoré akoby si počas mesačného cyklu ženy odovzdávali štafetu.

Po otehotnení produkcia gestagénov (tu patrí aj progesterón) v prvých týždňoch narastá. Tieto hormóny sú veľmi dôležité, pretože zodpovedajú za uhniezdenie vajíčka v maternici a vývoj plodu v maternici.

Zhruba po ôsmich týždňoch od začiatku tehotenstva produkciu gestagénov prevezme placenta a tak to ostáva počas celej gravidity.

Produkcia estrogénov v tehotenstve taktiež mierne vzrastie – ich úlohou je pripraviť maternicu na rast a zároveň ju relaxovať. Takto maternica zvládne nielen rýchle tempo rastu – keďže rásť musí zároveň s plodom, ale vďaka relaxačným účinkom estrogénov nedochádza k predčasnému spusteniu kontrakcií.

Vzniká tu aj určitý „kozmetický“ efekt, takže u niektorých žien sa zmení kvalita pokožky a vlasov k lepšiemu.

Pokiaľ sa produkcia týchto hormónov naruší, dochádza k ohrozeniu tehotenstva – preto sa pri hroziacom potrate podávajú preparáty, ktoré chýbajúce hormóny nahradia a pomáhajú tak udržať tehotenstvo.

Som TEHOTNÁ a často OMDLIEVAM
Prečítajte si tiež:

Som TEHOTNÁ a často OMDLIEVAM

Aj vápnik v tele je riadený hormónmi

Zvyklo sa hovoriť, že každé dieťa stojí svoju matku jeden zub. V minulosti to bola viac-menej pravda, keďže ženy často trpeli podvýživou, a to aj počas tehotenstva, pričom organizmus vyvíjajúceho sa plodu potreboval vápnik na stavbu svojej kostry (dnes za chýbajúcimi zubami stoja skôr zmenené pomery v ústnej dutine a v tráviacom trakte).

V súčasnosti sa dá povedať, že pri vyváženej a pestrej strave by v tomto ohľade nemal vzniknúť žiaden problém a tehotná žena by mala mať v tele dostatočné množstvo vápnika.

Na udržiavaní jeho optimálnej hladiny sa podieľajú dva hormóny – kalcitonín (ešte ho spomenieme v závere) a parathormón (tiež nazývaný paratyroid), hladina ktorých sa počas tehotenstvo mení tak, aby sa vytvorila dostatočná zásoba, časť ktorej sa neskôr presúva do plodu.

Treba povedať, že tieto hormóny navzájom doslova „bojujú“ – kým parathormón mobilizuje vápnik z kostí, aby sa dostal k plodu, kalcitonín zasa kosti stráži pred prílišnou stratou kostnej hmoty.

V tejto súvislosti je potrebné spomenúť význam vitamínu D, ktorý sa podľa najnovších výskumov radí k hormónom. V tomto období hladina vitamínu D stúpa, pričom jeho úlohou je pôsobiť (už v aktivovanej forme) v črevách a zvyšovať vstrebávanie vápnika.

Pôsobia tu však aj ďalšie hormóny (napr. placentárny laktogén, prolaktín a iné) stimulujúce produkciu enzýmu, ktorý dokáže aktivovať vitamín D.

Hypotalamus a hypofýza

Ide vlastne o dve časti mozgu, ktoré sú však pri svojom fungovaní úzko prepojené. Hypofýza, čiže podmozgová zľaza, má voči ostatným endokrinným žľazám nadradenú (koordinačnú) funkciu – dá sa povedať, že je to akýsi šéf všetkých žliaz s vnútorným vylučovaním.

Keďže je úzko prepojená s hypotalamom, tvoria tzv. hypotalamo-hypofýzový komplex, pričom hypotalamus umožňuje prepojenie na centrálny nervový systém, ktorý takto môže ovládať funkcie celého endokrinného systému, čiže žliaz s vnútorným vylučovaním.

Vari ešte zo základnej školy si pamätáme, že hypofýza sa nazýva aj rastová žľaza, čiže riadi rast organizmus až do dospelosti, keďže produkuje tzv. rastový hormón.

Tento hormón je produkovaný aj neskôr a jeho produkcia sa v čase tehotenstva neodchyľuje od stavu pred otehotnením. Treba však povedať, že paleta hormónov produkovaných hypofýzou je omnoho širšia, spomenieme len tie najhlavnejšie.

Prolaktín vnímame v spojitosti s dojčením,
no jeho produkcia postupne narastá už počas gravidity, pričom jeho hlavným cieľom je pripraviť prsníky na dojčenie. Jeho vplyvom sa prsníky zväčšia, v posledných mesiacoch tehotenstva sa, dokonca, môže objaviť produkcia kolostra.

Podieľa sa na tom aj placentárny laktogén, ktorý je produkovaný placentou. Ku koncu tehotenstva môže vplyvom prolaktínu dôjsť k poklesu libida.

Oxytocín sa v priebehu tehotenstva nemení, výrazný nárast jeho hladiny nastáva posledné dni pred pôrodom. Z hľadiska blížiaceho sa pôrodu je to pomerne logické, keďže oxytocín je nevyhnutný pre kontrakcie maternice – niekedy sa dokonca podáva počas pôrodu aj v syntetickej  forme, ak je nutné povzbudiť činnosť maternice, alebo na vyvolanie pôrodu.


Veľký význam oxytocínu

Oxytocín má význam aj v období po pôrode, keďže sa podieľa na dojčení. Vďaka oxytocínu sa podporuje tvorba mlieka a mlieko sa ľahšie uvoľňuje z prsníkov, no bábätko si to musí „zaslúžiť“, keďže k stimulácii oxytocínu dochádza práve prostredníctvom podráždenia bradaviek. Preto má význam pri podpore dojčenia čo najvčasnejšie priloženie dieťatka k prsníku.

Treba zdôrazniť, že oxytocín má vplyv na maternicu aj po pôrode – práve vďaka dojčeniu sa maternica skôr stiahne do pôvodnej veľkosti (niektoré mamičky pociťujú sťahy takmer bolestivo).

Na druhej strane si treba uvedomiť, že pokiaľ žena otehotnie a zároveň dojčí, môže byť práve kvôli pôsobeniu oxytocínu pri dojčení na maternicu nové tehotenstvo ohrozené. Preto sa v takom prípade odporúča radšej s dojčením prestať.

V období tehotenstva sa vo zvýšenej forme tvorí adrenokortikotropný hormón, z ktorého štiepením vzniká melanotropný hormón, čo hlavne v druhej polovici spôsobuje tmavšiu pigmentáciu niektorých častí pokožky (napr. čiara vedúca od pupka k lonu, bradavky).

Vedľajším produktom tohto štiepenia sú aj endorfíny a enkefalíny, ktoré navodzujú príjemné pocity, viac energie, pocit sebaistoty, no zodpovedajú aj za sviežejší vzhľad (aj preto niektoré tehuľky vyzerajú mimoriadne pekne).

Hypofýza produkuje ešte ďalšie typy hormónov, ktoré okrem iného ovplyvňujú činnosť nadobličiek, štítnej žľazy, regulujú objem telových tekutín a podobne.

Aké funkcie plní pankreas?

Pankreas (podžalúdková žľaza) plní viacero funkcií. Veľmi významne sa podieľa na trávení potravy vďaka pankreatickej šťave, ktorá sa vylučuje do tenkého čreva. Okrem toho sa tu tvoria aj hormóny ovplyvňujúce hladinu glukózy (cukru) v krvi – glukagón a inzulín.

Pokiaľ sa produkcia týchto hormónov naruší, naruší sa aj optimálna hladina cukru v krvi, čím dochádza k vzniku diabetu (cukrovky).

Stúpajúci výskyt cukrovky v našej populácii súvisí so životným štýlom, ktorý nie je práve najzdravší – viac jeme, menej sa hýbeme, menej pracujeme fyzicky, viac pracujeme pod stresom.

Pokiaľ hovoríme o cukrovke v spojitosti s graviditou, treba sa ňou zaoberať už pred otehotnením – ženy trpiace týmto ochorením mávajú problémy s otehotnením. Ťažkosti sa môžu objaviť aj počas tehotenstva – ohrozená môže byť samotná gravidita aj plod.

Preto je potrebné, aby žena nielen pred tehotenstvom, ale aj počas celého tehotenstva prísne dodržiavala pokyny diabetológa – v takom prípade sú šance na donosenie a porodenie zdravého dieťatka takmer rovnaké ako u zdravej ženy.

Aj u žien, ktoré nikdy nemali problém s cukrovkou, sa môže počas tehotenstva objaviť tzv. gestačný diabetes (tehotenská cukrovka).

Vzniká buď kvôli tomu, že po 20. týždni tehotenstva dôjde k miernemu poklesu produkcie inzulínu, alebo ak sa aj inzulín produkuje v obvyklom množstve, organizmus ženy naň nereaguje dostatočne citlivo.

Môže za to do určitej miery aj placenta, ktorá v snahe zabezpečiť dostatočný rast plodu dokáže účinky inzulínu u matky blokovať. Preto sa tento typ cukrovky objavuje najčastejšie medzi 24. až 30. týždňom tehotenstva, kedy množstvo hormónov produkovaných placentou dosahuje maximum.

Tento typ cukrovky pripomína svojím priebehom cukrovku 2. typu, ktorá sa neprejavuje tak prudko ako cukrovka 1. typu – preto žena vôbec nemusí žiadne zmeny pocítiť. K

vôli tomu sa práve v spomínanom období robí cielené vyšetrenie na zistenie možného výskytu tehotenskej cukrovky, ktorá postihuje zhruba tri až štyri percentá tehotných žien. Vyššiu predispozíciu na vznik tohto ochorenia majú ženy, u ktorých sa vyskytuje jeden alebo viac rizikových faktorov:

výskyt cukrovky v rodine, vek nad 35 rokov, obezita, komplikácie v predchádzajúcich tehotenstvách. Ženám s týmito údajmi v anamnéze sa venuje osobitná pozornosť, hlavne pri prudšom nárastom hmotnosti, ktorá môže byť jedným zo signálov výskytu cukrovky.

Ak je test na cukrovku pozitívny, gynekológ pacientku odošle k diabetológovi, ktorý stav zhodnotí a naordinuje primeranú liečbu. Jej škála sa pohybuje podľa závažnosti ochorenia od úpravy životosprávy (diéta, pravidelný a primeraný pohyb) až po liečbu inzulínom.

Čo je potešujúce, vo väčšine prípadov sa stav ženy po pôrode upraví do „normálu“, no v niektorých prípadoch môže gestačný diabetes prejsť do cukrovky 2. typu.

Štítna žľaza

Hormóny, ktoré štítna žľaza produkuje, ovplyvňujú intenzitu metabolizmu v tele – sú to tyroxín (T4) a trijódtyronín (T3). Môžeme to prirovnať k spaľovaniu paliva – ak sa produkcia hormónov naruší, dôjde k spomaleniu alebo k zrýchleniu spaľovania, čo sa môže okrem iného prejaviť buď nižšou alebo zvýšenou hmotnosťou. Okrem toho štítna žľaza produkuje kalcitonín, ktorý kontroluje hladinu vápnika v krvi.

Produkcia tyroidálnych hormónov sa v čase tehotenstva zvyšuje, keďže organizmus matky ich musí produkovať aj pre plod.

U zdravej ženy je tento proces úplne prirodzený a nijako neovplyvňuje fungovanie jej vlastného organizmu. Ak však žena mala problém so štítnou žľazou už pred tehotenstvom a užívala liečbu, musí byť táto liečba adekvátne upravená – platí to aj pre ženy, u ktorých bola porucha štítnej žľazy zistená až v gravidite.

Fungovanie štítnej žľazy je veľmi dôležité nielen kvôli priebehu samotného tehotenstva, ale aj kvôli možnosti otehotnieť.

Práve problémy s otehotnením môžu viesť k tomu, že sa u ženy diagnostikuje ochorenie štítnej žľazy. Pokiaľ sa neprejavuje príliš výrazne, čiže ak žena nemá iné vážnejšie zdravotné ťažkosti, môžu vzniknúť odchýlky v menštruačnom cykle, ale nie natoľko výrazné, aby im žena pripisovala nejaký význam.

Navyše, tieto odchýlky môžu byť maskované vďaka užívaniu antikoncepcie, ktorá síce „zabezpečí“ normálny a pravidelný menštruačný cyklus, no po vysadení antikoncepcie sa jeho poruchy prejavia, keď žena nedokáže otehotnieť.

Mnoho cyklov je totiž aj pri objavení sa krvácania anovulačných – tzn. nedôjde k uvoľneniu vajíčka, ktoré by mohlo byť oplodnené. Ak však žena predsa len otehotnie, veľmi často tehotenstvo končí potratom alebo pri donosení plodu hrozí jeho poškodenie.

Preto aj žena, ktorá nedokáže otehotnieť alebo u ktorej sa opakujú potraty, je gynekológom odoslaná za endokrinológom, ktorý naordinuje vyšetrenie štítnej žľazy.

Liečba ochorení štítnej žľazy

Ak sa ochorenie štítnej žľazy podarí odhaliť, žene je naordinovaná príslušná liečba – v takom prípade zvyčajne otehotnie aj donosí zdravé dieťa. Podmienkou však je, aby jej stav neustále, čiže aj počas tehotenstva, sledoval okrem gynekológa aj endokrinológ, ktorý v prípade potreby liečbu upraví.

Keďže však otehotnieť môže aj žena, u ktorej toto ochorenie je síce prítomné, ale nediagnostikované, bolo v rámci preventívnej starostlivosti o tehotné zavedené ako jedno z vyšetrení aj vyšetrenie na hladinu hormónov štítnej žľazy.

Prakticky hneď na začiatku gravidity, kedy príde žena do poradne po prvýkrát, stanoví sa z odobratej krvi hladina hormónov štítnej žľazy. Ak sa zistí, že štítna žľaza nefunguje správne, je budúca mamička okamžite odoslaná k endokrinológovi, ktorý naordinuje zodpovedajúcu liečbu.

Liečby sa ženy, ktoré chcú otehotnieť alebo už sú tehotné, nemusia obávať. Podáva sa totiž chýbajúci hormón tyroxín, ktorý je telu vlastný a teda aj veľmi dobre znášaný.

Začína sa nižšími dávkami, až kým sa nedosiahne požadovaná hladina hormónu v organizme. Ak by sa totiž hladina hormónu zvýšila príliš, organizmus by reagoval rovnako ako pri zvýšenej funkcii štítnej žľazy.

Liečba je nutná nielen pre udržanie tehotenstva, ale aj pre samotný plod – inak by mohlo dôjsť k poškodeniu jeho mozgu, čo má negatívny vplyv na jeho inteligenciu a  psychomotorický vývoj.

Treba spomenúť aj prištítne žľazy (prištítne telieska), ktoré sú umiestnené na zadnej časti štítnej žľazy a udržiavajú správnu hladinu vápnika v krvi, jeho vstrebávanie a uvoľňovanie.

Počas tehotenstva taktiež zvyšujú svoju činnosť, vďaka čomu organizmus tehotnej ženy dokáže omnoho lepšie vstrebávať v črevách vápnik. Aby sa zaistila dostatočná potreba vápnika počas tehotenstva, zároveň sa zníži vylučovanie vápnika močom.

Veľký význam má i zvýšená produkcia kalcitonínu (aj tento hormón je produkovaný štítnou žľazou), čo brzdí odbúravanie vápnika z kostí.

Komentáre