Amniocentéza: Rozhodnutie je na samotnej žene
V prvom rade je nutné zdôrazniť, že napriek poverám a rôznym príbehom, amniocentéza nie je povinná a lekár ju žene nemôže prikázať. V niektorých prípadoch ale môže pomôcť zodpovedať otázky, ktoré vyskočia či už pri vyšetrení a skríningu z krvi alebo ak sa nájde niečo počas ultrazvuku.
Každá žena by si želala bezproblémové tehotenstvo, ale niekedy to, žiaľ, nejde. S tým súvisí aj odporúčanie lekára, aby žena išla na amniocentézu, čiže odber plodovej vody. Práve predstava ihly zavedenej do bruška, v ktorom rastie bábätko, mnohé ženy desí a v predstavách mnohých ľudí to znamená hrozbu potratu. V dnešnom článku sa preto pozornejšie pozrieme na toto vyšetrenie a spomenieme aj niektoré mýty s ním spojené.
Čo sa pri amniocentéze vlastne deje?
V prvom rade je nutné zdôrazniť, že napriek poverám a rôznym príbehom, amniocentéza nie je povinná a lekár ju žene nemôže prikázať. V niektorých prípadoch ale môže pomôcť zodpovedať otázky, ktoré vyskočia či už pri vyšetrení a skríningu z krvi alebo ak sa nájde niečo počas ultrazvuku.
Uvedieme si to na typickom príklade – tridsaťpäťročná žena čaká bábo a pri vyšetrení z krvi vyjde vysoká pravdepodobnosť, že drobec bude mať Downov syndróm. Lenže väčšina vyšetrení určí práve šancu, ale nie istotu. Mnohí gynekológovia-pôrodníci by vedeli rozprávať, že aj pri veľmi vysokej pravdepodobnosti sa narodilo zdravé bábätko a naopak, pri takmer nulovej šanci sa predsa len veci zvrtli.
V súčasnosti sa teda dajú odpovede na tieto otázky zistiť nasledovne – biopsiou choriových klkov (vykonáva sa medzi 11. a 14. týždňom tehotnosti), amniocentézou, čiže odberom plodovej vody (medzi 17. až 25. týždňom) a analýzou DNA plodu z krvi matky (presné, ale veľmi nákladné vyšetrenie, v súčasnosti ho navyše poisťovne nepreplácajú).
Pri amniocentéze sa teda v lokálnej anestézii, čiže znecitlivení bruška, odoberie ihlou asi 30 mililitrov plodovej vody, v ktorej plávajú bunky pokožky rastúceho bábätka. Z nich je možné urobiť analýzu DNA a s konečnou platnosťou povedať, či bude bábätko po genetickej stránke zdravé alebo nie. Navyše, pre nedočkavcov, dá sa zistiť aj či budete nakupovať ružovú alebo modrú výbavičku.
Množstvo odobranej vody je navyše malé a tá sa v priebehu nasledujúcich hodín doplní. Informácie, ktoré ale toto vyšetrenie poskytne, sú často neoceniteľné nielen pre lekára, ale aj budúcu mamičku a jej najbližších, pretože zaspávať s pocitom, že „čo ak predsa“, nikomu na pohode nepridá.
Jeden z mýtov, podľa ktorého lekári ženy nútia ísť na amniocentézu vychádza z faktu, že podľa zákonov musí gynekológ-pôrodník každej žene staršej než tridsaťpäť rokov odporučiť absolvovanie buď amniocentézy alebo biopsie choriových klkov, ak to ešte čas dovoľuje. Práve v tejto vekovej kategórii totiž prudko stúpa riziko Downovho syndrómu a iných genetických vád. Stále ale platí, že konečné rozhodnutie je na samotnej žene a nikto a nič (ani vlastný partner, či rodičia) ju k tomuto vyšetreniu nemôžu prinútiť.
Kedy sa bábätko v brušku umiestňuje do polohy hlavičkou smerom dole?
Kedy amniocentézu lekár odporučí?
Ako sme už spomínali, jeden z dôvodov, kedy žena dostane odporučenie absolvovať toto vyšetrenie, je, ak je staršia, než tridsaťpäť rokov. Rovnako, ak sa v rodine vyskytli dedičné ochorenia, či ak sa na ultrazvuku nájde nález, ktorý by mohol naznačovať existenciu či už geneticky podmienenej alebo nejakej získanej vady počas tehotenstva. Takisto, ak už žena má dieťa s genetickým ochorením, alebo iné vyšetrenie ukazuje nejasné, či podozrivé výsledky, lekár musí žene ponúknuť aj túto alternatívu.
Menej často, ale amniocentéza sa využíva aj na určenie infekcie plodu, respektíve, či sa nedeje niečo, čo by mohlo negatívne ovplyvniť vývoj bábätka. Ochorenia ako toxoplazmóza alebo rubeola totiž môžu, najmä, ak žena sa s ním stretla prvýkrát počas tehotnosti, preskočiť na bábätko a spôsobiť, že sa jeho telo nebude vyvíjať správne.
Rovnako sa jej vykonanie odporúča ako liečba, a to v prípade, že je v brušku plodovej vody priveľa. Hoci nelieči príčinu, pomôže uľaviť nielen budúcej mamičke, ale aj drobcovi, ktorý tak bude mať opäť o niečo lepšie podmienky na svoj vývoj a rast.
Nie veľmi známe je aj jej využitie, keď sa z rôznych dôvodov musí pôrod uskutočniť pred tridsiatym deviatym týždňom. Umožňuje nám totiž povedať, či sú pľúca dieťatka dostatočne zrelé a vďaka tomu je možné drobca lepšie pripraviť a naplánovať pôrod tak, aby prebehol čo najlepšie pre ženu, aj dieťa.
Je amniocentéza bez rizika?
Tvrdiť, že amniocentéza je úplne bez rizika, sa neodváži žiaden lekár alebo zdravotnícky pracovník. Ako to už ale býva, emócie, prístup na internet a „dobré kamarátky, či dobrí kamaráti“ dokážu urobiť aj z najmenšieho problému apokalypsu.
- To, čoho sa budúce mamičky, obávajú asi najviac, čiže potratu alebo infekcie, sa našťastie stáva pomerne zriedka, čiže približne v 0,1 – 0,3 %, pri skúsenom personáli je riziko tejto komplikácie veľmi nízke.
- Občas sa môže vyskytnúť výtok z pošvy, keď sa v nej objavuje tekutina z dutiny maternice, ale to obvykle trvá len niekoľko dní a zvykne sa upraviť bez nutnosti liečby, či zásahu.
- Pomerne rozšírená je ale aj povera, že ihla napichne, či prepichne dieťatko. Opäť, nie je úplne vylúčené, že dôjde k poraneniu, tie sú ale väčšinou len v podobe škrabnutia. Tie sa navyše zahoja samy. Nabodnutie, či prepichnutie bábätka je totiž prakticky vylúčené. Jednak sa vyšetrenie robí pod kontrolou ultrazvukom, navyše v tomto období sú ideálne podmienky z hľadiska množstva plodovej vody a plod nie je tak veľký, aby došlo k vážnemu poraneniu – ak sa aj náhodou ihla bábätka dotkne, väčšinou ho „odtlačí“ a neporaní ho nejako vážnejšie.
- Jedným z menej známych rizík je aj senzibilizácia ženy, ak je Rh negatívna a jej dieťatko je Rh pozitívne. Imunita ženy totiž môže červené krvinky drobca rozoznať ako nepriateľské a začať proti nim vytvárať protilátky. Preto, ak takáto žena absolvuje odber plodovej vody a zistí sa tento rozdiel v krvných skupinách, podajú sa jej protilátky, vo svete sa po krátkom pobyte v nemocnici môže budúca mamička vrátiť domov.
- Veľmi zriedkavo sa môže vyskytnúť zanesenie infekcie, avšak v súčasných podmienkach, keď je vybavenie sterilné a dodržia sa všetky zásady bezpečnosti, je táto komplikácia zriedkavá.
Prirodzene, je iné, keď človek o tomto vyšetrení číta a ak ho má žena alebo niekto z rodiny absolvovať. Najlepšie je pýtať sa a poradiť sa s lekárom, čo je možné urobiť, aby všetko prebehlo v poriadku. Radšej sa spýtať viac a zbytočne ako menej a potom sa stresovať. Psychika je takisto nesmierne dôležitá aj pri tomto vyšetrení.
Endometrióza - tehotenstvo na chvíľu ženskému telu pomôže
Odber plodovej vody
Odber plodovej vody je teda pomerne zbytočne démonizovaný, ale samozrejme, je nutné ho nepodceniť. Budúca mamička by mala absolvovať pozorovanie, najmä sledovanie aktivity srdiečka ultrazvukom. Môže takisto pociťovať slabé kŕče v podbrušku. Ak sa objaví výtok z pošvy, krvácanie, či horúčky, je nutné vyhľadať lekársku pomoc. Takisto, ak sa bábätko hýbe menej, alebo má žena pocit, že „niečo nie je v poriadku“.
Navyše, ako pri každom úkone v medicíne, aj tu platí, že ani obder plodovej vody nie je zázračný a nedokáže odpovedať na všetky otázky. Rovnako je nutné si uvedomiť, že odpovede nemusia byť vždy príjemné a žena, či rodina musia čeliť ťažkým rozhodnutiam. Preto je vhodné vyhľadať pomoc rodiny, prípadne psychológa, či iného špecialistu, ktorý pomôže budúcej mamičke zvládnuť náročné situácie, ktoré môže amniocentéza priniesť.