Dieťa? Áno, ale nie za cenu straty zdravia a manželstva...

Rešpektovali sme hranice jeden druhého, ak jeden z nás nebol pripravený vykročiť na nejakú cestu. Práve v neplodnosti bolo hľadanie manželskej jednoty veľmi dôležité a kľúčové. Išlo o bolestivú vec, no nechceli sme, aby táto bolesť časom viedla k odcudzeniu a stroskotaniu manželstva. Preto sme chceli pracovať na našom vzťahu a prehlbovať našu lásku. Deti sme považovali za vzácny „bonus“, no nie za cenu straty zdravia či manželstva. Tiež sme vedeli, že jedinou, pre nás prijateľnou cestou, bolo prirodzené počatie.

Značenie cyklu podľa pravidiel tejto metódy nám ukázalo, že v mojich cykloch nebolo všetko v poriadku. Po pár mesiacoch od prvého značenia podľa novej metódy sme navštívili gynekologickú ambulanciu v Žiline, kde mi lekár – gynekológ nastavil liečbu v rámci NaProTECHNOLOGY. Táto liečba je alternatívou ku rozšírenému spôsobu liečby neplodnosti prostredníctvom umelého oplodnenia. Musím skonštatovať, že liečba u mňa výrazne zvýšila kvalitu života, keďže som mávala silný predmenštruačný syndróm (bolo to každomesačné náročné obdobie), tiež mi upravila cykly (dĺžku pred aj po ovulačnej fáze). Pre nás to bola posledná medicínska možnosť, ktorú sme boli ochotní podstúpiť. Rozhodli sme sa pre ňu po dlhom rozlišovaní. Vedeli sme o nej, už keď sme spolu chodili. Stále sme však mali pocit, že to s nami nie je až také zlé, že takúto liečbu nepotrebujeme. Museli sme dozrieť k tomuto rozhodnutiu. Neskôr sme sa dozvedeli aj o ďalšej metóde liečby neplodnosti NAPROHELP, ktorú zastrešuje Centrum naděje a pomoci v Brne (viac na www.cenap.cz).

Prečítajte si tiež:

Fertility koučing je šanca pre snažilky  

Prečo „nie“ umelému oplodneniu

Po roku abstinencie od bicyklovania bol na treťom spermiograme, kde mal také vynikajúce hodnoty, až sa ho urológ pýtal, či sú to naozaj jeho výsledky. Obmedzenie cyklistiky a zmena práce zo sedavého na menej sedavé zamestnanie priniesli v jeho prípade svoje ovocie.

Musím poznamenať, že obaja, niekedy až v zúfalej snahe odstrániť hocijakú malú prekážku v otehotnení, sme užívali veľa rôznych výživových doplnkov a vitamínov, zdravo sme sa stravovali a športovali. Mali sme šťastie, že sme natrafili na veľmi dobrých odborníkov. 

Namiesto dieťatka sme sa napríklad obaja dostali do nových zamestnaní, ktoré nás viac bavili a v ktorých sme sa cítili dobre. Tiež sa nám otvorili „dvere“ do rôznej služby. Ani by sa nám nesnívalo, že raz budeme niektoré veci robiť. Stali sme sa viacnásobnými krstnými rodičmi, spoluorganizovali sme niekoľko plesov nášho spoločenstva, pripravili sme články na tému neplodnosti pre jeden internetový portál, až po rozhodnutie vydať v spolupráci s jedným vydavateľstvom preklad knihy o neplodnosti. 

Bola som úspešná v práci, no kariéra ma absolútne nenapĺňala – bola pre mňa prázdnou hodnotou, v porovnaní s nenaplnenou túžbou mať dieťa, ktoré si človek nemôže kúpiť/ vyrobiť/ nárokovať... Obrazne – hneď by som to všetko rada vymenila s niekým za dieťatko, ak by to bolo možné. Až keď som sa časom vyrovnala s neplodnosťou, tak sa môj pohľad zmenil. Začala som byť vďačná za úspechy, za to, že sa mi profesijne darilo. Že som takto mohla rozvíjať svoje dary a talenty.

Veľmi to zvýrazňovali situácie v spoločnosti detí našich kamarátov alebo rodinných príslušníkov. Manžel to s deťmi „vie“, preto nemal problém aj úplne cudzie deti zaujať a hrať sa s nimi. Mal z toho radosť, avšak stále mu kdesi v hlave rezonovala otázka: „Aké by to bolo s vlastnými deťmi?“ On sa už vtedy tešil na naše vlastné deti, hoci netušil, či ich vôbec budeme mať a kedy. Jeho postoj k našej neplodnosti sa dal opísať ako viera v to, že deti prídu. V duchu si predstavoval, ako asi budú vyzerať a čo s nimi bude robiť.