Hormóny a ich úloha pri otehotnení
Úloha hormónov je pri snahe otehotnieť kľúčová. Súčasná medicína disponuje mnohými účinnými metódami, pomocou ktorých dokáže nedostatočnú tvorbu hormónov, či rôzne hormonálne poruchy, úspešne liečiť. Informácie o funkcii jednotlivých hormónov, ako aj praktické príklady z praxe na túto tému nám priblížil odborník na liečbu porúch fertility MUDr. Ján Pružinský, primár Gynekologicko-pôrodnického oddelenia Ľubovnianskej nemocnice, n. o., v Starej Ľubovni.
Pojem „hormón“ má svoj pôvod v gréckom slove „hormaó“, ktoré znamená poháňam, alebo aj povzbudzujem.
Hormóny sú organické látky, ktoré v živom organizme vytvárajú žľazy s vnútornou sekréciou (vylučovaním), tzv. endokrinné žľazy:
- hypofýza,
- vaječníky, semenníky,
- nadobličky,
- štítna žľaza,
- pankreas,
- príštitne telieska.
Ich sekréty – hormóny – sa vylučujú do krvi a sú nositeľmi dôležitých informácií pre cieľové orgány a tkanivá. Vyznačujú sa cieleným účinkom už pri nízkych koncentráciách a v tele pôsobia ako chemické regulátory a biokatályzatory. V ľudskom organizme je kľúčovým orgánom v súvislosti s reprodukciou tzv. hypotalamus, ktorého centrá ovládajú gonadotropnú funkciu (stimulujúcu gonády – pohlavné žľazy), a to pomocou hormónu zvaného gonadoliberín. Pod jeho vplyvom sa v hypofýze produkuje FSH – folikulostimulačný hormón (stimuluje vaječníky k uvoľneniu vajíčka), LH – luteinizačný hormón (je vyplavovaný do krvného obehu a následne do moču počas ovulácie) a tiež hormón prolaktín (stimuluje tvorbu mlieka, podieľa sa na vyzrievaní vajíčka vo vaječníku). Vzájomná činnosť týchto hormónov ovplyvňuje správne fungovanie vaječníkov.
Reprodukcia
Centrom reprodukčnej funkcie a cieľovými orgánmi hypofýzových hormónov (FSH a LH) sú na periférii pohlavné žľazy – vaječníky a semenníky, v ktorých prebieha tvorba steroidov – samotných mužských a ženských pohlavných hormónov – estrogénov, gestagénov a androgénov. U oboch pohlaví sú zastúpené všetky pohlavné hormóny.
V ženskom organizme za normálnych okolností dominujú estrogény a gestagény s malým množstvom androgénov, v mužskom prevládajú androgény, z ktorých je najdôležitejší testosterón.
Vzťah medzi centrom (hypotalamus, hypofýza) a perifériou (pohlavnými žľazami – gonádami) riadi tzv. spätná väzba, na ktorej sa okrem výšky hladín samotných pohlavných hormónov podieľajú aj ďalšie faktory. Ich úlohou je regulácia hladín jednotlivých hormónov a udržanie optimálnych hodnôt počas jednotlivých období života ženy (puberta, reprodukčné obdobie, klimaktérium), počas jednotlivých menštruačných cyklov, v období prípravy na tehotnosť, ako aj v čase tehotnosti samotnej.
Pohlavné hormóny sa tvoria taktiež v nadobličke a niektoré dokonca mimo žliaz, napríklad v tukovom tkanive, vzájomnou premenou.
Hladiny jednotlivých hormónov
V priebehu menštruačného cyklu sa dynamicky menia, pričom v prvej fáze cyklu prevládajú estrogény potrebné na rast sliznice maternice a v druhej fáze zasa gestagény, ktoré zabezpečujú prípravu sliznice na eventuálne prijatie oplodneného vajíčka. Okrem výšky samotných hladín hormónov je dôležitý aj vzájomný optimálne vyvážený pomer týchto hormónov v priebehu cyklu, čo predstavuje jedno zo základných sledovaní pri rôznych hormonálnych menštruačných poruchách, či problémoch s ovuláciou a otehotnením.
1. príklad z praxe:
22-ročná pacientka, ktorá ešte nerodila, navštívila našu poradňu pre dlhodobé problémy s pravidelnosťou menštruačného cyklu. Cyklus mala od prvej menštruácie nepravidelný a iba pri hormonálnej liečbe (užívala dlhodobo aj hormonálnu antikoncepciu) sa jej upravil. Plánovala tehotnosť a menštruačný cyklus bez liekov mala úplne chaotický a bez ovulácie. Vyšetrenie hormonálnych hladín a sonografické vyšetrenia ukázali dostatok estrogénov, ale znížené hladiny gestagénov v druhej fáze menštruačného cyklu, s absenciou ovulácie. Po nasadení gestagénov cyklicky v druhej polovici cyklu sa menštruácia upravila, objavili sa ovulačné cykly a po troch mesiacoch došlo k spontánnemu otehotneniu. Hormonálna podporná liečba samozrejme pokračovala aj v prvých mesiacoch tehotnosti, ktorá bola donosená úspešne.
Hormonálne poruchy
Sú dôvodom mnohých márnych pokusov otehotnieť. Ak pri niektorej hormonálnej poruche zlyháva prirodzená tvorba niektorého z hormónov, má to za následok rôzne patológie – od funkčných, ktoré sa dajú rôznymi hormonálnymi preparátmi upraviť a regulovať, až po závažnejšie organické, ktoré je niekedy ťažko ovplyvniť a často je potrebná operačná liečba. V mnohých prípadoch vedú takéto poruchy k problémom s otehotnením. Liečba náhradnými, či už prirodzenými alebo umelými hormonálnymi preparátmi môže niesť so sebou aj vedľajšie nežiaduce účinky. Ako príklad možno uviesť nadmerné rozvinutie sekundárnych pohlavných znakov – pri podávaní estrogénov sa mužom môžu zväčšiť prsné žľazy a ak ženy užívajú androgény, môže im zhrubnúť hlas, alebo sa zmení charakter telesného ochlpenia. Nepríjemným vedľajším účinkom estrogénov je aj ovplyvnenie zrážanlivosti krvi, čo môže viesť k trombózam. Na druhej strane pri včasnom, správnom a uvážlivom dávkovaní umelých hormonálnych preparátov je možné mnohé poruchy liečiť a predísť tak závažným, neodstrániteľným poškodeniam v organizme, ktoré by mohli mať za následok aj neplodnosť.
Antikoncepcia – áno alebo nie?
Často sa v súvislosti s hormonálnou liečbou objavujú obavy z dlhodobého užívania hormonálnej antikoncepcie, ktorá sa neraz predpisuje okrem samotnej kontracepcie aj pri nepravidelnostiach menštruačného cyklu, v prípadoch, že žena ešte neplánuje tehotenstvo. Podľa súčasných poznatkov moderné hormonálne kontraceptíva, ktoré využívajú kombináciu estrogénov a gestagénov (dokonca už aj prirodzených) vo veľmi nízkych dávkach, sú pri rešpektovaní kontraindikácií a serióznom sledovaní pacientky bezpečné, spoľahlivé a okrem kontracepčného účinku majú aj celý rad priaznivých účinkov. Pritom ich pôsobenie je zvrátiteľné, to znamená, že po ich vysadení dochádza v nasledujúcich cykloch k normálnej obnove menštruačného cyklu s riadnou ovuláciou a možnosťou otehotnenia. Samozrejme, za predpokladu, že aj pred užívaním antikoncepcie bol hormonálny systém v poriadku.
2. príklad z praxe:
25-ročná žena s typickými príznakmi tzv. hyperandrogenného stavu (zvýšené hodnoty mužských pohlavných hormónov – androgénov, nadmerné ochlpenie, obezita, porucha cyklu s chýbaním ovulácie a nález tzv. polycystických vaječníkov) navštívila našu ambulanciu pre ťažkosti s otehotnením. Zatiaľ nebola detailnejšie vyšetrená, ani liečená. Hormonálnym vyšetrením, sonograficky a laparoskopiou bola potvrdená klinická diagnóza – hyperandrogenný stav, PCO – syndróm polycystických vaječníkov. Pri laparoskopii bola urobená aj tzv. diatermokagulopunkcia vaječníkov s redukciou ich tkaniva, za účelom zníženia tvorby androgénov. V nasledujúcich cykloch bola pacientke odporúčaná redukcia hmotnosti, užívala hormonálnu substitučnú liečbu s indukciou ovulácie, počas ktorej sa jej podarilo otehotnieť a za hormonálnej podpory tehotnosť aj úspešne donosiť.
Hormóny v tehotenstve
Počas tehotnosti nastáva u matky celý rad hormonálnych a metabolických zmien, ktoré zabezpečujú dostatočný prívod kyslíka, živín a hormónov k produktu koncepcie (zárodok, plod). Na strane druhej zárodok, resp. plod vysiela prostredníctvom hormónov a iných látok informácie matke o svojom vývoji. Plod má pravdepodobne rozhodujúci význam pri riadení dejov súvisiacich s tehotenstvom a dáva aj signál k začatiu pôrodu. Dôležitú úlohu má v týchto procesoch aj placenta. Hormonálne systémy matky, plodu a placenty sú v tesnom vzťahu a vzájomne sa dopĺňajú. Hlavným cieľovým orgánom vaječníkových hormónov (estrogénov v prvej fáze menštruačného cyklu a gestagénov v druhej fáze) je endometrium – sliznica maternice. Progesterón, ktorý po ovulácii produkuje žlté teliesko, vyvolá na sliznici sekrečné zmeny a takto je sliznica pripravená k prijatiu a uhniezdeniu oplodneného vajíčka. Pri nedostatku progesterónu nie je sliznica maternice pripravená a nenastáva uhniezdenie vajíčka alebo dochádza k včasnému tzv. mikropotratu. Po uhniezdení oplodneného vajíčka sa z neho do materského krvného obehu vyplavia určité bielkovinové látky, ktoré ovplyvňujú imunitný systém matky a tak umožňujú vznik a normálne pokračovanie tehotenstva.
Úloha hCG
- Pri normálnom vývoji tehotenstva sa už na 8. – 10. deň po oplodnení dá v cirkulácii matky zistiť špecifický tehotenský hormón – hCG – ľudský choriový gonadotropín, ktorý podporuje funkciu žltého telieska, stimuluje tvorbu estrogénov a gestagénov vo vaječníku, placente a nadobličkách a má veľa iných priaznivých vplyvov na vývoj tehotenstva.
- Hladina hCG s rastom tehotnosti úmerne stúpa a je aj testom na potvrdenie tehotnosti a stúpajúca tendencia je prejavom normálneho vývoja tehotnosti.
- Nové hormóny, ktoré vznikajú u matky v súvislosti s tehotenstvom, čiastočne ovplyvňujú metabolizmus pohlavných hormónov a naopak hormóny, ktoré produkuje plod a placenta, sú transportované do cirkulácie matky.
- Do 8. týždňa tehotenstva sú základné pohlavné hormóny produkované hlavne v žltom teliesku. Ak je z rôznych dôvodov funkcia žltého telieska nedostatočná, je potrebné dodávať vonkajší gestagén (progesterón), inak hrozí riziko spontánneho potratu. Liečba je pritom potrebná až do obdobia, pokiaľ nepreberie funkciu kompletného producenta hormónov placenta – približne do 4. mesiaca.
3. príklad z praxe:
Z klinickej praxe často spomínam na životný príbeh dnes už 36-ročnej šťastnej mamičky dvoch zdravých trojročných dcér. Tejto pacientke ešte v puberte diagnostikovali na endokrinológii závažnú centrálnu regulačnú poruchu vaječníkových funkcií, tzv. centrálny hypogonadizmus. Tento stav vyžadoval permanentnú hormonálnu substitučnú liečbu, aby bol zachovaný aspoň menštruačný cyklus, vývoj sekundárnych pohlavných znakov a určitá aktivita vaječníkov, samozrejme s malou šancou na otehotnenie. Moju poradňu navštívila pacientka po 4 rokoch neúspešných pokusov o otehotnenie, pričom už pol roka nemala menštruáciu. Po naštartovaní menštruačného cyklu sme sa dohodli na kontinuálnej substitučnej hormonálnej liečbe, ktorá zachovávala možnosť otehotnenia. Keďže odozva na hormonálnu liečbu bola priaznivá, rozhodli sme sa v ďalších cykloch pre stimuláciu ovulácie gonadotropnými hormónmi a monitorovaní ovulácie. Prvé stimulácie aj pri dobrej odozve vaječníkov neboli úspešné a ani po inseminácii sa tehotnosť neobjavila. Po prestávke a ďalšej stimulácii hormónmi sa pacientke podarilo spontánne otehotnieť a ultrazvukové vyšetrenie potvrdilo dvojplodovú tehotnosť. To však bola len prvá časť úspechu, pretože bola potrebná dlhodobá systematická hormonálna podporná liečba, prakticky až do polovice tehotnosti a tesné sledovanie klinického stavu tehotnej. Vďaka výbornej spolupráci a vzácnej obetavosti pacientky sa nám tehotnosť podarilo úspešne doviesť do 38. týždňa a porodiť dve zdravé dievčatká. Sama mamička to považovala za malý zázrak a v súčasnosti už spolupracujeme na plánovaní ďalšieho tehotenstva.
Prečítajte si tiež: