Klaudia Rusnák (@helloklaudi): Prvý pôrod bol masaker, po druhom sa cítim skvele
Klaudia je zjav. Neprehliadnete jej vystupovanie, úsmev, miestami až kruto cynický humor. Bývalá vrcholová športovkyňa si po narodení syna vymyslela vlastný komediálny svet na sociálnej sieti a jej „Žanetu“ sledujeme občas s otvorenými ústami (mohla toto?). Klaudia sa stala pred pár mesiacmi druhýkrát mamou, ako prežíva toto obdobie jedna z najsledovanejších influenceriek na Slovensku?
Klaudia Rusnák (@helloklaudi): Prvý pôrod bol masaker, po druhom sa cítim skvele
Už pár týždňov ste dvojnásobnou mamou. Naplnila Stella to povestné – jedno dieťa, žiadne dieťa? Je to veľká zmena?
Zatiaľ to nie je žiadna zmena, lebo Stella je v týchto prvých týždňoch tak dobré dieťa, že niekedy ani neviem, že ju máme. Áno, viem, je to len dočasné, ale momentálne by som to skôr vystihla takto: Keď sa ti narodí prvé dieťa, riešiš prvé. Keď sa ti narodí druhé, riešiš stále to prvé.
Axel ako zareagoval na Stellu? Prvorodené deti majú občas pocit, že im niekto, kto nevie ani rozprávať ani nič užitočné urobiť, zobral rodičov.
Starší brat sa ukázal v najlepšom svetle. Ešte ani raz nemal žiarlivostné záchvaty alebo niečo také. Vždy len Stellka, Stellka. Samozrejme, chce byť aj on teraz na rukách a tak, ale naozaj nemôžem povedať zlé slovo.
Ak nie súrodenecká žiarlivosť, čo aktuálne u vás doma vyskočilo ako „problém“?
Najnáročnejšie momentálne je nájsť si ten spoločný čas s Paťom. Axel chodí extrémne neskoro spať, ani nejdem hovoriť kedy, lebo mi prídu výhražné listy od mamičiek (smiech). Na druhej strane mi spí dlho poobede, aj do 17:00. Budiť ho je zakázané, to nechcete. Nedať ho spať je ešte horšie, to je emocionálne trápenie pre celú rodinu. Takže „náš čas“ s Paťom sa začína o 23:00, kedy máme obaja energiu akurát tak na nepríčetné scrollovanie primitívnych videí (smiech).
Verím, že sa to zmení, keď Axel začne chodiť na celý deň do škôlky. Ale zase výhoda tých dlhých poobedných spánkov je, že si s ním pospím aj ja. Nehanbím sa za dobrú dvojhodinovú siestu v strede dňa. Čo mi utečie?
Aká je Stella? Už ste zistili, po kom má nos a ktoré z detí sa viac podobá na koho?
Doteraz nevieme, na koho sa podobá Axel viac. Má veľké oči po mne, no typovo je po manželovi. Je blond. Stella bude asi tiež, uvidíme. Mohla by sa viac ale na mňa, fúziky jej asi budú na nič, keby bola po Paťovi. (smiech)
@helloklaudi: Svoje dieťa na tenis určite nedám
Pred druhým pôrodom ste dúfali, že dopadne viac podľa vašich predstáv. Už ste vedeli, čo áno a čo nie, čo viete ovplyvniť a na čo sa pripraviť. Stalo sa tak?
Druhý pôrod bol pre mňa za odmenu. Prvý bol absolútne sklamanie, pretože som bola nastavená na magické transcendentálne precitnutie a očakávala som, že v nejakom tranze porodím bezbolestne a hravo. Bola som aj na kurze hypnopôrodu. No nič také sa nestalo. Rodila som počas covidu v nemocnici, kde si idú mantru: čo najprirodzenejšie bez zásahov. Takže som 15 hodín trpela sama na izbe s kontrakciami. Paralyzujúca bolesť. Trauma. Vytlačenie s respirátorom na ústach bola už len čerešnička.
Druhý pôrod bol ako z amerického filmu. Vybrala som si tú najkrajšiu nemocnicu v Bratislave a s mužom sme sa tam cítili ako v hoteli. Už som vedela, že chcem všetky lieky sveta, len nech netrpím a poviem vám, je to rozdiel. Cítila som sa bezpečne, bolesť bola pod kontrolou a hlavne!!! mala som k dispozícii zazmluvnenú pôrodnú asistentku, ktorá vedela, čo robí! Tým, že som bola polovicu života zvyknutá na nejakého trénera/coacha, toto mi neskutočne pomohlo. Že ma mal kto ucoachovať! Proste, že som na to nebola sama!
Máte pocit, že samotný pôrod – prvý a druhý - ovplyvnil aj rekonvalescenciu po pôrode? Už ste po šestonedelí, vnímate rozdiel?
Jednoznačne. Po prvom pôrode som mala podľa mňa posttraumatický syndróm, na ktorý sa napojila depresia a popôrodné OCD. Cítila som sa podvedená, oklamaná a že som zlyhala. Potom tá kombinácia toho, že som chcela dojčiť a nešlo to, málo spánku a tiež fakt, že máte na starosti 24/7 živú ľudskú bytosť, ktorú neviete za pomoci svojho tela ani nakŕmiť. Bola to nálož! Teraz som vedela, do čoho idem.
Tie povestné materské inštinkty sú trocha blbosť! Odkiaľ ich máme mať? Z office meetingov, z cestovania, štúdia? Nežijeme už v multigeneračných domoch, kde vidíme ženy - babky, mamy, tety, sesternice - ako dojčia, prebaľujú a medzi tým, ako háčkujú, si medzi sebou len tak prehadzujú niekoľko detí v rodine. Dnes žijeme samy, na všetko sme samy. Tých nových úkonov, čo sa musíte naučiť, je milión a zrazu sa cítite absolútne na nič. Zrazu vám sú naprd brandové stratégie. Zrazu máte vedieť odlišovať typy plačov a čo ktorý znamená. Zrazu máte robiť rozhodnutia, či sa osprchujete, alebo najete, lebo máte 20 minút čas medzi odsávaním a prikladaním. Prvé dieťa, to bol masaker. Pri druhom sa cítim skvele.
Takže je Stella lepší spáč, ako bol Axel?
Teraz nahnevám asi veľa mamičiek, ale Stella mi dokonca prespí v noci aj 6-7 hodín. Ako som k tomu prispela? Nijako. Toto človek neovplyvní. Veľa vecí pri deťoch nemáte pod kontrolou, ale viete ovplyvniť iné. Preto dám takú radu, že nech sa mamičky sústredia na veci, čo pod kontrolou majú. A to je napríklad manžel po boku, ktorý vie pomôcť, alebo mama, svokra, atď. U Číňanov príde k žene po pôrode celá 20-členná rodina, ktorá jej varí, perie, upratuje, a ona len nakŕmi bábo a ide spať. Má absolútny zákaz niečo robiť alebo vyjsť len tak z postele. Toto potrebujeme, len kde tú rodinu ubytujeme? (smiech)
„Zapriahli“ ste takto aj svojich blízkych do pomoci?
Mám extrémne rovnocenného partnera, čo sa týka starostlivosti – manžela Patrika. Keď chcem ísť do kina alebo na drink večer, viem, že deti sú v absolútnom poriadku a môžem sa na neho spoľahnúť, tak ako on na mňa, keď si ide večer zahrať hokej. Bez koho si to tiež neviem predstaviť, je moja mama, ktorá je babkou babiek. S Axelom si vybudovali vzťah od samého začiatku a nikdy som sa jej nemusela doprosovať, aby prišla postrážiť. Skôr to bolo na začiatku naopak, chcela s ním ísť ako dvojtýždňovým na nákupy (smiech). Takú babku by som priala každému. Axel ju má fakt rád a my s Patrikom sme za tie tri roky mohli hocikedy vypadnúť aj na víkend preč.
Patríte k ženám, ktoré – ako sama hovoríte – „laktída" nenavštívila ani pri druhom dieťati. Inak povedané, neužívate si pohodlie dojčenia, aj keď ste pri Axelovi skúšali všetky dostupné možnosti.
Áno, nenavštívila. A tak som ju pri prvom dieťati očakávala. Nechcela som si pripustiť, že môjmu dieťaťu sa nedostane to najdôležitejšie, takže som ani nespávala. Cievkovali sme asi tri mesiace, dni a noci, a medzi tým som sa snažila „rozbehnúť“ mlieko odsávaním a doplnkami. Malý už len videl moje prsia a rozreval sa. Reálne to bolo tak, že sme hodinu cievkovali, druhú som odsávala a tretiu spala. Vždy som odsala maximálne 10 ml, dieťa potrebuje cca liter denne. Matika nepustí. Pri Stelle som neočakávala nič, ale aj tak sme ostali pri umelom. Tu mi platí také pravidlo, že ak niečo nejde prirodzene ľahko, tak by sa to nemalo hrotiť.
Vnímate, že nedojčenie je stále predmetom hejtu?
Hejtu nie, skôr stále vnímam takú potrebu sa k tomu vyjadrovať a radiť: odsávačka ti neodsaje, škoda, že u teba nebola laktačná (mimochodom bola), málo prikladáš, málo ju budíš. Málo, málo, málo. A nerobím tak trochu viac ako dojčiace mamy? Jooj, ako by mi bolo dobre, neumývať denne ručne 15 až 20 fľašiek, nemať z toho zapálené nechty, nevyvárať, nezarábať o štvrtej v noci mlieko na konkrétnu teplotu. Len tak si vytasiť cecok vonku na lavičke a rozjímať (smiech).
Miesto toho, keď ideme von, musím zbaliť inventár ako na stanovačku. Náhodou sa mi to vonku rozleje, alebo niečo do toho pri zarábaní padne, musím rýchlo s plačúcim bábätkom utekať domov, lebo ho inak nenakŕmim. MASAKER! Ale na druhej strane si uvedomujem aj výhody. Viem si odskočiť zacvičiť, zabehať alebo na masáž. Každopádne ten tlak u nás na Slovensku "kojiť", alebo teda moje najneobľúbenejšie slovo "dojčiť," je fakt veľký. Ja sama mám okolo seba len matky, ktorým to išlo dobre a nevedeli ma utešiť, keď som sa trápila s Axelom. Reálne nechápali, prečo to nejde. To je potom ťažké.
Máte dve deti, jedno z nich je ešte bábätko, a zároveň ste stále aktívna na sociálnych sieťach, čo je aj vaša práca. Zaujíma ma časový manažment - ako to zvládate?
Moja práca je moje hobby. Ja iné hobby nemám. Nebaví ma turistika, prechádzky po lese ani bungee jumping. Baví ma produkovať vtipné videá (smiech). Písanie scenárov, vymýšľanie konceptov, točenie, strihanie. Viete, čo je sranda? Že keby nie som mamou, tak to nerobím. Pred Axelom som robila vo firme ako brand manažér. Mala som pod sebou šesť ľudí a bola to psychicky a kreatívne náročná práca. Domov som chodila vyčerpaná. Ja som komédiu chcela robiť už dlho, ale počas práce na to nebol priestor. Ten vznikol na materskej.
Takže ďakujem Axelovi za túto príležitosť (smiech). Ale ak sa vrátime k časovému manažmentu, ten momentálne nemám. Axel chodí do škôlky len do 12:30, z toho je každý druhý týždeň chorý, lebo škôlkarské soplíky. Takže aj keď si niečo naplánujem, tak niekedy to nevyjde a už sa mi stalo, že som o jednej v noci musela niečo točiť, do tretej som to strihala, lebo o ôsmej ráno bol deadline. Ale také si už nemôžem dovoliť s dvoma deťmi. Plus mám 35 rokov, to by ma totálne rozbilo na ďalšie tri dni.
Mama 8 detí Nika Macinská: Nároky na mamy sú obrovské
Mnohé rodiny využívajú pomoc v domácnosti a starostlivosť o deti, hoci niektoré sa to zdráhajú priznať. Ako je to u vás? Využívate tento typ pomoci?
Ja som všetkými desiatimi za outsourcovanie prác alebo vecí, ktoré vám nejdú, lebo za ten čas viete urobiť niečo lepšie. Z dvojizbového bytu sme sa nasťahovali týždeň pred pôrodom do celkom veľkého domu. Hneď na to som hľadala upratovačku. Čo sa týka opatrovateliek, tam mám taký ambivalentný prístup. Axel mal opatrovateľku, ktorá k nám chodila dvakrát do týždňa na 2-3 hodiny. To mi stačilo na strihanie videí a tak. Opatrovateľky sú skvelá pomoc, ale ja som trochu paranoidná a najviac mi vyhovuje, keď je opatrovateľka u nás doma a ja ich mám pod drobnohľadom. Určite ju využijem aj pri Stelle. Tých pár hodín do týždňa, keď sa deti hrajú a ja mám priestor na tvorbu, nám určite nepretrhne tú citovú väzbu, okolo ktorej je teraz taký hype.
Plánuje Žaneta, vaše alter ego na sociálnych sieťach, natáčať videá o živote mamy s dvoma deťmi? Na predpôrodnú prípravu chodila...
Nie, Žaneta bude mať len jedno dieťa. Na tie videá sa už teším. Ihriská, pediater, dovolenky s dieťaťom, to všetko je studnica nápadov.
Ako reagujú ostatné mamy na vaše videá? Stretávate sa niekedy s pobúrením pri niektorých témach?
Myslím, že pozitívne. Hejtov sa mi dostáva, chvalabohu málo a to si myslím, že videá o laktačnej poradkyni a dule boli fakt hrot (smiech). Ono je asi aj iné, keď človek robí videá cez "vymyslený charakter", na Žanetu sa nedá hnevať. Tu sa hráme s fiktívnou postavou. Pár dúl to zdieľalo k sebe do stories bez toho, aby ma označili, s tým, že to bolo cez čiaru a takto som len odhovorila ženy od dojčenia a vnímavého pôrodu. Ale nemali tú odvahu mi napísať priamu správu.
Ste doma zohratý tím, alebo ste po narodení druhého dieťaťa museli preorganizovať domácnosť, režimy detí, rozdelenie prác s manželom... jednoducho všetko nastaviť odznova?
Doma sme zohratý tím. New York Rangers alebo Lakers by sa mohli učiť (smiech). Patrik je obetavý chlap, za náš 7-ročný spoločný život mi raz nič nevytkol alebo nepovedal, že on niečo odmieta robiť, lebo je to moja úloha, atď. Samozrejme, niekedy súťažíme, kto je viac unavený, ale to je v rámci humoru. Od prebaľovania, nočného vstávania, kočíkovania, varenia až po umývanie fľašiek. Vždy sme 50/50! A tak by to malo byť. Žijeme v inej dobe ako naši rodičia. Prečo by mala žena robiť za troch?
Ja chápem, že niektoré práce sú vyslovene ženské a niektoré chlapské, ale keď je tých ženských proste viac, tak nech si dá chlap k tomu montérky a v ruke nech drží kladivo, ale nech jej s tými riadmi pomôže. Nehovoriac o ženách, ktoré už majú deti v škôlke a chodia do práce. To potom chodia tie ženy z roboty do roboty, ak chlap nechápe, že spraviť plán varenia, naplánovať dovolenky, upratať veci, pripraviť deti do školy, nákupy, varenie, kúpanie je práca pre dvoch. Manažment domácnosti je taká mentálna nálož, ako keby ste robili CEO pre Apple.
Dlhé roky ste žili v Amerike a občas na sieti porovnávate život mamičiek tam a u nás. Zamerajme sa na to pozitívne. V čom to majú podľa vás slovenské mamy ľahšie?
Ľahšie to máme s materskou dovolenkou. Sme jedna z mála krajín, ktoré majú takú dlhú materskú dovolenku. Absolútne si neviem predstaviť dať trojmesačné dieťa do nejakej inštitúcie. To už je fakt lepšie s tou opatrovateľkou, no to je v Amerike extrémne drahé. Čiže rodičia reálne pracujú len na to, aby zaplatili "jasle". A samozrejme, nemusíme platiť 35-tisíc dolárov za štandardný pôrod. Ale to tiež záleží, aké máte poistenie, vie to byť od 5 až do 120-tisíc, ak sa dieťa narodí predčasne. Takže ja som tu spokojná. Európu milujem. Vieme si užívať život. Taktiež dovolenky ako také, my máme na Slovensku od 30 do 35 dní ročne. Amíci? Priemerne 10 ročne. Nemenila by som.
Hokejista Juraj Valach: Život nie je vždy fér, ale nemôžeme to vzdať
Aké leto vás čaká? Chystáte sa letieť s bábätkom alebo prispôsobíte program najmladšiemu členovi rodiny?
Nechystáme sa letieť, nebudem trápiť dvojmesačné bábätko, trojročného syna a hlavne nás dvoch s letiskami. Ono nikdy to nie je, že dvojhodinová cesta. Vždy to je 10 hodín cesty a je jedno, či to je Mallorca alebo Dubaj. Hodina cesta na Schwechat, dve hodiny na letisku, dve hodiny letu, cesta z letiska na finálnu destináciu a to nemáme meškanie (smiech). Plus to balenie fliaš a mlieka na týždeň. Už teraz som z tej predstavy unavená. Boli sme so 6-mesačným Axelom na Mallorce a absolútne nedával ani to teplo, ani more, ani piesok, ani bufetové stoly (smiech). Chceme si počkať, keď bude mať Stella rok a premiestnime sa na cca mesiac do Thajska. Keď už baliť, tak nech to za to stojí.
Cez leto ostávame na Slovensku, Liptov alebo tak. Každopádne sa musíme povenovať aj domu, záhrade. Capneme tam nejaký malý bazén a hotovo.
Klaudiu môžete sledovať na jej instagramovom účte TU.
Videopodcast s Klaudiou si môžete pozrieť/ vypočuť TU.
Fotogaléria