Pediatrička priznáva: Kým som nemala deti, často som sa mamičiek na poradni pýtala, prečo nedojčíte?
Pri druhej dcére som pochopila, prečo tam, kde som robila, bolo toľko matiek, čo odchádzali z pôrodnice plne dojčiace a prichádzali na druhú či tretiu poradňu s dieťaťom na umelom mlieku.
Ako bezdetný pediater dávate na poradni rady podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, respektíve podľa vedomostí, ktoré ste mali možnosť zatiaľ nadobudnúť. Avšak potom príde vaše prvé dieťa, možno druhé a zrazu je všetko inak...
To, že máte atestáciu z pediatrie, ani zďaleka neznamená, že viete odpovedať na všetky mamičkovské otázky. Tobôž nie na také, na aké vlastne v knihách niet veľa odpovedí. Dojčenské obdobie je z fyziologického hľadiska v pediatriách v princípe opísané len veľmi zhruba. V zmysle, koľko asi deti spia, že by mali byť predovšetkým dojčené, koľko sa trávi materské mlieko, koľko umelé, kedy má dieťa dokázať vykonať aký pohyb, či vydať aký zvuk, či ako by už malo vedieť komunikovať, kedy má začať jesť príkrmy a pod. Aj to však v pomerne stručnej miere.
Skúsenosť matky sa premietla do praxe pediatričky
Niektoré vedomosti však v pediatrických knihách nenájdete. Lebo sú to vlastne len akési skúsenosti zažívané matkami, či už vo vašej ambulancii alebo vo vašom bližšom či širšom okolí. A čím viac takých matiek a príbehov poznáte, tým lepší pediater sa z vás stáva. Lebo to, že každé dieťa je iné, nie je žiadne klišé, je to proste fakt, rovnako ako to, že každá matka je iná. A každá si musí odskúšať tých pár vecí, čo iným pomohli, kým zistí, čo pomôže jej a niekedy jej nepomôže nič. Musí nájsť svoje riešenie a to potom možno pomôže pár ďalším.
Často som mamičkám na poradni hovorievala: „Prečo nedojčíte? Veď to je tá najjednoduchšia a najlacnejšia strava pre vaše bábätko.“... okrem toho, že je najkvalitnejšia. Za tým si stále stojím. Že je materské mlieko najlacnejšie, v meradle peňažnom určite, áno. V meradle hodnotovom je jeho cena nevyčísliteľná. Podobne, ako je to s krvou. Ťažko určiť cenu.
Prečo nedojčíte? Nuž, nie je to také jednoduché, ako sa môže zdať
Ale, že je dojčenie to najjednoduchšie? Nie. To už im nepoviem. Lebo viem, že to tak nie je. Kedysi to tak možno bolo, keď hormóny fungovali tak, ako mali, alebo neviem, čo vtedy fungovalo, čo už dnes nefunguje. Ale v dnešnej dobe poznám málo mamičiek, ktoré sa s dojčením nenatrápili.
Máloktorá má to šťastie, že vlastne ani nevie, ako dojčí, lebo to ide samo – dieťa sa naje a spí. Zobudí sa, naje sa a spí. Nemá bolesti brucha, negrcia, pekne priberá. No jedna báseň. Lenže takýchto spočítam medzi mojimi kamarátkami na prstoch jednej ruky. Za to tých, čo odstriekavajú, jedia tablety s benediktom a senovkou a trápia sa niekoľko týždňov, kým sa to ako-tak ustáli a nastaví, je, dovoľujem si povedať, väčšina.
Pri druhej dcére som pochopila, prečo tam, kde som robila, bolo toľko matiek, čo odchádzali z pôrodnice plne dojčiace a prichádzali na druhú či tretiu poradňu s dieťaťom na umelom mlieku. Lebo na to nemali čas. Jednoducho, keď jedna obyčajná slovenská žena musí obriadiť domácnosť a postarať sa o staršie deti, nemá priestor tráviť hodiny dojčením a odhadovaním, kedy bude dieťa zase hladné. Potrebuje vedieť, že dieťa teraz jedlo a tri hodiny má k dispozícii na to, aby navarila, oprala, ožehlila, okopala, atď. Vtedy som nevedela, čo je vo veci. Teraz tomu rozumiem úplne jasne.
A už žiadnej mamičke nepoviem, že je to tá najjednoduchšia cesta. Áno, budem sa ju snažiť posmeliť, zopakujem niekoľkokrát, že je to to najlepšie. Ale ak to tak nebude chcieť alebo vládať, budem to úplne, ale úplne chápať a plne akceptovať. To je len jedna o otázok, na ktoré som ako mama zmenila názor a dám si pozor na to, ako komunikujem s mamičkou.
Pediatria pre zvedavých rodičov
Knihu pediatričky Kataríny Legrand, Pediatria pre zvedavých rodičov, ktorá je napísaná nielen rukou odborníka, ale aj matky dvoch detí, si môžete objednať TU. 