Dojčenie: NAJLEPŠÍ štart do života

Dojčenie: NAJLEPŠÍ štart do života
10.9.2019 v kategórii Bábätko, autor MUDr. Katarína Vicianová, foto: istockphoto.com

Napriek tomu, že tvorba mlieka (laktácia) je daná väčšine žien, technika dojčenia vrodená nie je. Mamička sa ju musí naučiť. Dojčenie je forma matkinho sociálneho správania. V minulosti sa mladé dievčatá učili ako dojčiť najmä pozorovaním svojich matiek, ktoré mávali viac detí. Dnešné mamičky už túto možnosť väčšinou nemajú, preto musia hľadať iné zdroje informácií.

Podpora dojčenia – pred i po pôrode

Pre úspešnosť dojčenia je nesmierne dôležité pevné rozhodnutie mamičky svoje dieťatko dojčiť a podpora v rodine. Oteckovia, starí rodičia, kamarátky majú byť pri prvých neúspechoch a problémoch pri dojčení mamičkám pevnou oporou. Majú im pomôcť získať informácie.

Majú dieťatko popestovať, prebaliť, prípadne s ním ísť na prechádzku, aby si mamička oddýchla. Majú ju psychicky podporovať, že danú situáciu spolu zvládnu. Aby sa nedala odradiť od dojčenia, ale vytrvala v tomto úsilí.

No stretávame sa i s nedostatočným záujmom mamičiek o túto tému. Veľa matiek prichádza do pôrodnice pripravených na pôrod, ale už menej na dojčenie. Preto by už gynekológ mal tehotné ženy informovať o profylaktických kurzoch v pôrodnici, prípadne o kurzoch o dojčení. Mal by mať v čakárni verejne dostupné informácie, vhodné časopisy a adresy zariadení a organizácií, ktoré sa dojčeniu venujú.

V súčasnosti navštevuje profylaktické kurzy iba 10 % rodičiek. 

Dieťa treba priložiť k prsníkom v priebehu prvej polhodiny až hodiny po pôrode

Tento akt nazývame aj koža na kožu (skin to skin). Výrazne zlepšuje popôrodnú adaptáciu dieťatka a vytvára sa väzba – pripútanie sa. Pôrodný bonding prebieha v niekoľkých fázach.

Po určitom čase pobytu dieťatka na tele matky dochádza k prvému dojčeniu. Mnohé matky sú však veľmi nespokojné práve s tým, že im zdravotnícky personál deti nosí a prikladá neskoro. Treba sa vopred informovať v danej pôrodnici, kam sa mamička chystá rodiť, ako zabezpečujú toto prikladanie. Tak sa podporí tvorba mlieka a príjem kolostra. Sú však aj prípady, keď to pre zdravotné problémy mamičky alebo dieťatka nie je možné. 

Po pôrode prichádza mamička s bábätkom domov a  starostlivosť po prepustení z pôrodnice o dieťatko preberá praktický lekár pre deti a dorast. Mamičky majú už vopred vedieť, ku komu sa do obvodnej starostlivosti prihlásia. Tu však vidíme tiež určitý problém, a to nedostatočnú podporu dojčenia. V ambulanciách chýbajú adresy bánk materského mlieka, dostatok materiálov o dojčení, prípadne kontakty na laktačné poradkyne. 

Tvorba materského mlieka 

Zastavme sa však pritom, ako sa vôbec materské mlieko tvorí a ako možno podporiť jeho tvorbu. Zaujímavé je, že už u novonarodených dievčatiek dokáže mliečna žľaza pod vplyvom materských hormónov vytvárať malé množstvo mlieka. Do puberty zostáva mliečna žľaza v pokoji, ale v puberte sa nielen zväčšuje, ale i funkčne dozrieva.

Najväčší rozvoj mliečnej žľazy nastáva počas tehotenstva pod vplyvom hormónov. Zvyšuje sa prietok krvi v prsníkoch. Dochádza k ich zväčšeniu a výraznejšej pigmentácii bradavky a dvorca. Gestagény podporujú rast mliekotvorného tkaniva a estrogény zasa rozvoj vývodových kanálikoch – mliekovodov. V druhom a treťom trimestri pokračuje rozvoj lalokov, alveol a mliekovodov. Začína sa tvoriť tekutina podobná kolostru.   

Mliečnu žľazu tvorí asi 15 – 25 oddielov, z ktorých každý sa skladá približne zo 100 alveol (mechúrikov) tvoriacich mlieko. Okolo každého je sieť zo svalových (myoepiteliálnych) buniek, ktorých sťahy uvoľňujú mlieko do mliekovodov. Mlieko sa dostáva do koncových rozšírení pod dvorcom prsníka. Preto musí mať dieťatko pri dojčení v ústach celý dvorec,  a nie iba bradavku.

Pomáhajú hormóny

Po pôrode regulujú tvorbu mlieka dva hormóny.                                                                                               

Prolaktín, tvorí sa najmä po nadojčení v prednom laloku hypofýzy mozgu, podmieňuje tvorbu mlieka. Najsilnejším podnetom na jeho uvoľňovanie je  dráždenie bradavky satím dieťatka. Prolaktín podporuje vytvorenie ďalšieho mlieka na následné dojčenie. Pre naštartovanie laktácie je dôležité práve priloženie novorodenca k prsníku v priebehu prvej polhodiny až hodiny po pôrode.

Satie dieťatka vyvoláva masívny vzostup hladiny prolaktínu v matkinej krvi, a tým aj naštartovanie tvorby mlieka. Uvedený proces vysvetľuje, prečo  časté prikladanie dieťatka k prsníku zvyšuje tvorbu mlieka. A naopak, predlžovanie intervalov medzi dojčením má za následok menej časté satie, to znamená menšiu tvorbu prolaktínu a  menej mlieka. Uvoľňovanie prolaktínu potláča aj nikotín, preto majú fajčiarky menej mlieka ako nefajčiarky.       

dojčenie

Druhým dôležitým hormónom je oxytocín, ktorý sa vyplavuje zo zadného laloka hypofýzy. Jeho úlohou je stimulácia svalových (myoepiteliálnych) buniek, ktorých kontrakciou sa vytláča vytvorené mlieko zo sínusov pod dvorcom. Tento proces  sťahovania svalových buniek nazývame aj  uvoľňovací, čiže let-down reflex. Najsilnejším stimulom na vylučovanie oxytocínu, a tým aj uvoľňovanie mlieka, je dráždenie bradavky satím dieťatka. Je to nepodmienený reflex.

Mnohým mamičkám stačí pomyslieť na dieťatko, počuť jeho plač, cítiť jeho vôňu a tiež dôjde k vylučovaniu oxytocínu a následnému uvoľneniu mlieka a to je podmienený reflex. Naopak strach, bolesť, stres, alkohol potláčajú vyplavovanie oxytocínu z hypofýzy, a to má za následok zablokovanie myoepiteliálnych buniek a zníženie uvoľňovania mlieka z prsníka (zabrzdenie let-down reflexu) a následne aj zníženie tvorby mlieka. To vysvetľuje, prečo je pre úspešné dojčenie taká dôležitá matkina pohoda, kontakt s dieťatkom a oddych.                                                                                                                     

Oxytocín pôsobí aj na svalstvo maternice. Jeho vylučovanie pri včasnom priložení dieťaťa  podporuje jej stiahnutie a tak zníženie strát krvi pri pôrode, a dokonca aj rýchlejšie vypudenie placenty. Pozor, oxytocín uvoľňovaný počas dojčenia môže u mamičiek spôsobovať kŕčovité sťahy maternice a bolesť v podbrušku aj neskôr. 

Materské mlieko obsahuje aj špecifickú látku potláčajúcu tvorbu mlieka. Hromadenie mlieka v prsníku (ak dieťa z neho nepije) má za následok pokles tvorby mlieka. Naopak, pravidelné vyprázdňovanie prsníka odstraňuje túto látku a mlieko sa môže tvoriť.

3 RADY pre úspešné dojčenie:

  • Čím viac a častejšie dieťa pije, tým viac mlieka sa v prsníku tvorí.
  • Duševná pohoda a stála blízkosť dieťatka podporujú tvorbu materského mlieka.
  • Stres, dokrmovanie dieťaťa z fľaše, predlžovanie intervalov dojčenia, fajčenie a alkohol úspešnosť dojčenia znižujú.