Pediatrička Katarína Legrand: Cestou z Afriky som si uvedomila, že deti sú zmyslom života
Deti sú všade rovnaké, bezstarostné, úprimné, so žiarivými očami. Skôr sú iní rodičia, iná kultúra, iný spôsob života.
Na stránkach MAMA a ja spoznávate pediatričku MUDr. Katarínu Legrand už dlhšie. Sme radi, že sme mohli spolupracovať aj na vzniku jej novej knihy Pediatria pre zvedavých rodičov, ktorú vám ako novinku prináša naše vydavateľstvo. Ako táto kniha vznikala a ako vám môže pomôcť na ceste rodičovstvom?
PEDIATRIA pre zvedavých rodičov - manuál slovenskej doktorky z praxe
Medicína nie je pre každého a už vôbec to nemožno tvrdiť o pediatrii. Pani doktorka, prečo ste sa rozhodli práve pre toto povolanie?
Medicínu som si vybrala, lebo ma bavila chémia a biológia a tlmočníctvo-prekladateľstvo v kombinácii anglický a francúzsky jazyk sa nedalo študovať. Tak mi ostala medicína. Brala som to ako štúdium, z ktorého budem mať veľmi širokú možnosť uplatnenia sa, od učenia študentov cez vedu, kliniku, farmabiznis až po ambulantnú sféru. A pediatriu som si vybrala až v posledných ročníkoch, keď sme už boli viac v klinike a zažila som si takmer všetky špecializácie. Jednak deti sú čistá láska a úprimnosť a taktiež v tej akoby základnej pediatrii viac-menej vidíte efekt svojej práce. Čo sa v internej medicíne pri práci s dospelými nedá úplne vždy povedať.
Istý čas ste strávili v Indii, Afrike a vo Francúzsku. Ako to obohatilo vašu prácu, pohľad na medicínu, na deti...?
Afrika mi dala veľmi veľa praktických zručností, najmä čo sa týka prvotnej diagnostiky. Vycibrila som si uši a oči, akýsi postreh, všimnúť si na pacientovi, čo nie je v poriadku. Do určitej miery musím priznať, že medicína v krajinách tretieho sveta je mi niekedy bližšia ako tá naša presofistikovaná. Jednoducho liečite vážne stavy a vidíte výsledok vašej liečby – takmer hneď. Viete, že pomáhate v okamihu. U nás je to niekedy na dlhé lakte a aj tak nemáte vždy pocit, že sa vám podarilo pacienta vyliečiť...
India bola viac o akejsi ľudskej stránke, osobnom rozvoji, pokore, uvedomení si, aké máme šťastie, že žijeme v Európe a mali by sme byť za to každý deň vďační. A snažiť sa žiť náš život najlepšie, ako vieme. Bez sťažovania sa. Tak, ako to robia mnohí jednoduchí Indovia...
A Paríž bol veľmi poučná skúsenosť. Videla som ako študujú parížski medici, koľko pozornosti sa im venuje, koľko praktických zručností nadobudnú. A tiež som videla, že parížsky lekár na oddelení má neporovnateľne viac času na pacienta a rodičov. Nestráca čas písaním do počítača či administratívou. Zažila som iný systém vzdelávania aj práce a môžem si to porovnať s tým naším.
A pohľad na deti? Deti sú všade rovnaké, bezstarostné, úprimné, so žiarivými očami. Skôr sú iní rodičia, iná kultúra, iný spôsob života. Asi v týchto súvislostiach som si cestou domov z Afriky uvedomila, že deti sú zmyslom života.
Lekárka z Afriky: Materská je podľa mňa doktorát z pediatrie
Ako vnímate v rámci svojej praxe slovenské mamy a otcov? Sme príliš úzkostliví alebo skôr voľnomyšlienkárski?
Úzkostlivosť je pomerne častá črta dnešných rodičov. Neviem, či príliš, ale sú. S voľnomyšlienkárskymi rodičmi sa stretnem raz za uhorský rok, ani sa mi momentálne v mysli žiadni nevybavujú. Čo ale vnímam medzi dnešnými ocinami je, že sa krásne zapájajú. Chcú deťom rozumieť, zvládnu okolo detí všetko a mám aj veľa kamarátov, čo boli na otcovskej dovolenke a reálne si ju užili. Z toho sa obrovitánsky teším.
Dnes sa mnohí častejšie spoliehajú na google ako na rady odborníkov. Ako vnímate tento trend?
Toto je práve ten trend, ktorý pridáva na úzkostlivosti. Chcete mať obavy? Otvorte si prehliadač a zadajte doň nejaký medicínsky problém. A máte „vystarané“ – stres a zmätenosť sú zaručené. Pretože často mamy nájdu protichodné informácie a potom sú z toho ešte nešťastnejšie. Nie, to naozaj nie je rozumná cesta. Omnoho rozumnejšie je (ak sa vám nepodarí spojiť sa alebo dostať odpoveď od vášho lekára) zájsť na www.vasaokidoki.sk a opýtať sa Elenky alebo mňa – rady vám zodpovieme akúkoľvek otázku týkajúcu sa zdravia detí. A keď nebudeme vedieť odpoveď, nasmerujeme vás na relevantný zdroj informácií alebo pomoci.
V čom vás osobne i profesijne zmenilo materstvo? Čo by ste odkázali svojmu JA pred tým, než sa stalo mamou?
Jednoznačne rozumiem tomu, čo rodič zažíva, keď nevie, čo je jeho dieťaťu. Prečo plače, čo ho bolí, čo mu je? A rozumiem aj strachu o vlastné dieťa. To sa ťažko chápe, kým to nezažijete. O seba som sa nebála, keď som šla do Afriky. Veľa vecí som nemala problém urobiť. No keď už máte deti, veľmi veľa vecí vnímate inak. O ne sa bojíte. Záleží vám na ich budúcnosti, záleží vám na ich šťastí, radosti. A tým pádom sa menia vaše postoje, priority, meníte sa vy. Chcete osobný rozvoj? Majte deti.
Pani doktorka, ako vôbec vznikol nápad napísať knihu Pediatria pre zvedavých rodičov? Aké myšlienky ste mali pri jej písaní?
Nuž, akoby som to povedala... Deepak Chopra tomu hovorí „insight“ – vnuknutie? Tak sa to vlastne stalo – raz ráno som tak ešte ležiac rozmýšľala o všeličom a tu mi napadlo, že by mohlo byť skvelé, keby som moje dovtedajšie články dala dohromady a vytvorila akéhosi sprievodcu rodičovstvom. Ktorý by pomáhal rodičom v tejto neznámejneprebádanej galaxii plnej rôznorodých nástrah a prekvapení. Aby ním precestovali bez väčšej ujmy, čo možno najpríjemnejšie a ideálne aj s troškou zábavy. Už vtedy bolo tých článkov pomerne veľa. Aj vďaka vášmu časopisu, do ktorého pravidelne prispievam, aj vďaka príhodám na ambulancii a pozorovaniam na ihriskách, ktoré ma podchvíľou inšpirovali, vyjadriť sa k nejakému pediatrickému problému formou článku.
Čo všetko kniha ponúka, čo v nej rodičia môžu nájsť?
S touto knihou by mal rodič zvládnuť vyriešiť 90 % (možno aj viac) zdravotných ťažkostí dieťaťa (kohokoľvek). Jednak porozumie tomu, čo je u detí úplne normálne a očakávateľné, naučí sa základnej starostlivosti o novorodenca, základy správnej výživy detí a psychomotorického vývoja. Bude vedieť riešiť sople, kašle, vyrážky, horúčku, úrazy, pády či iné náhle situácie, ktoré môžu vzniknúť doma či niekde na výlete.
Porozumie, ako sa choroby šíria, ako sa im dá prechádzať a ako sa dá posilňovať imunita. Na konci knihy je veľmi praktická pomôcka vážnych stavov – kedy treba ísť k lekárovi, ktorá by mala byť následne dostupná ako tabuľka vo forme QR kódu na stiahnutie, aby si ju rodičia mohli vytlačiť a dať niekde na chladničku alebo kdekoľvek budú chcieť. A tiež sa, dúfam, rodičia aj trošku pobavia a pochopia, že veľa z ich „trampôt“ som si sama zažila a stále zažívam a náležite si z toho robím miestami sarkasticky, miestami s čiernym humorom srandu. Všetko, samozrejme, s láskou a veľkým prianím, aby sme boli deťom dobrými rodičmi a verili im, aj sebe samým, že to krásne zvládneme.
Aký odkaz máte pre rodičov? Čo podľa vás dnešné deti najviac potrebujú?
Plne prítomných rodičov. Rodičov, ktorí v snahe porozumieť svojim deťom porozumejú sami sebe. Prijmú sa so svojimi lepšími aj horšími stránkami (na tomto sama stále intenzívne pracujem) a potom budú vedieť s láskou prijať svoje deti v ich celistvosti a sprevádzať ich na ceste životom...