Barbora Krajčírová: Dni na materskej mi neskutočne letia
Ako 24-ročná som brala materstvo oveľa voľnejšie. Dnes riešim maličkosti, bojím sa intenzívnejšie a premýšľam nad každým krokom.
Obľúbená moderátorka Barbora Krajčírová (35), mamina Amie (11) a Kristiánka (1), nám prezradila, ako vidí materstvo s odstupom desiatich rokov a tiež to, ako vyzerajú jej bežné dni a čo jej robí najväčšiu radosť. Milá, šarmantná a veľmi príjemná, presne taká je Barborka, ktorá svojím širokým úsmevom rozsieva dobrú energiu na každú stranu.
Ako sa ti darí Barborka? Zvykneš si dávať začiatkom nového roka nejaké predsavzatia? Ak áno, prezradíš nejaké?
Ďakujem krásne za opýtanie. Mám sa dobre (klopem). Som šťastná, že je za mnou rok, počas ktorého som mohla opäť aspoň na chvíľu zbaliť kufre, rodinu a čo-to pocestovať. Veľmi mi cestovanie chýbalo, spoznávanie krajín a nových vecí je pre mňa najintenzívnejšie dobíjanie bateriek. Preto si okrem zdravia želám do budúceho roka opäť nejakú zaujímavú krajinu, ktorá by ma na pár dní očarila.
Si prototypom mladej, krásnej a úspešnej maminy. Prezradíš nám, v čom tkvie tajomstvo tvojej krásy a nemiznúceho úsmevu na tvári?
Ou, ďakujem veľmi pekne. Vôbec sa s týmito komplimentami nestotožňujem, lebo keď sa niekedy večer nad sebou zamyslím, čo som urobila dobre a zle, mám veľmi veľa práce pred sebou. Čo sa však týka nejakého kľúča, s ktorým sa mi v živote lepšie funguje, je to pre mňa systém a režim. Aj keď niekedy sú tieto dve slová nočnou morou, najmä ak mi niekto moje naplánované veci a rutiny prekazí, ale aj ja sa učím, aby som v každej situácii ostala pokojná. Ten kľúč okrem systémovosti tkvie v pozitívnych ľuďoch, informáciách a aktivitách. Boli časy, keď sa okolo mňa točilo veľa negatívnej energie a viem, že je to veľmi sužujúce a už by som sa do tohto čierneho kolotoča nechcela dostať.
Herečka Romana Poláková Dang Van: Dcéra je moja priorita
Darí sa ti zvládať mamičkovské povinnosti s tými pracovnými? Ako vyzerá tvoj bežný deň v realite?
Stále som viac-menej plnou silou na materskej dovolenke, užívam si deti, muža a domácnosť. Je to však veľakrát veľmi náročné, nebudem sa tváriť, že nie a doslova prosím moju maminu alebo svokru, aby prišli na pomoc. Už sme však zabehnutí, malý je poriadny výmyselník, ale Amia veľká pomocníčka, tak to zatiaľ funguje. Bežný deň vyzerá asi tak, že muž je v práci, dcéra v škole a my s Kristiánom „bačujeme“ doma. Niečo navarím, pohráme sa, ideme von, upratujeme a zrazu, ani neviem ako, je večer. Neskutočne mi letia dni na materskej. Jeden za druhým...
Čo si myslíš o trojročnej materskej dovolenke na Slovensku, je to veľa alebo málo? Ako to máš ty?
Osobne si myslím, že je to dlhý čas. Psychológovia a odborníci na Slovensku majú na to iný názor a argumenty sú zatiaľ nepriestrelné a zrejme správne. Čo sa mňa týka, s deťmi som najradšej na svete, nie je to o tom, že potrebujem odísť z domu a mať pokoj od rodiny, to vôbec nie, skôr si myslím, že detský kolektív rovesníkov by deťom mohol byť dopriaty aj skôr. Ale je to len môj skromný pohľad na vec. Našťastie, ženy, ktoré si nevedia tri roky vynachváliť, si ich užívajú a ženy, ktorým je dlho aj šesť mesiacov, sa môžu rozhodnúť, ak majú na to najmä finančné prostriedky a môžu ísť za svojimi povinnosťami.
Medzi tvojimi detičkami je 10-ročný vekový rozdiel, takže máš doma tínedžerku aj batoľa. Aký majú medzi sebou vzťah? Pociťuješ nejaké zmeny v tom, akou mamou si dnes, a aké to bolo pred 10 rokmi? Zmenilo sa podľa teba niečo za tento čas?
Mám pocit, že sa zmenilo všetko. 10 rokov je ozaj dlhá doba a vekový rozdiel medzi nimi veľký. Amia však svojho brata od prvej sekundy neskutočne ľúbi a stará sa príkladne. Pomôže mi s hocičím. Keď som padala od únavy, pohrala sa s ním, postrážila a ja som vedľa nich zaspala. Dnes sú parťáci a emočne na seba veľmi naviazaní. Keď je Amia smutná, Kristián ju nepustí, akoby cítil, že teraz ho potrebuje. Je to neskutočné sledovať. Dojímajú ma každý deň.
Čo sa mňa týka, ako 24-ročná mama som brala veci a materstvo oveľa voľnejšie, dnes riešim maličkosti, bojím sa intenzívnejšie a premýšľam nad každým krokom. Je to ale pekné porovnávať, veľa čerpám z toho, ako som sa rozhodovala vtedy a porovnávam, či by bolo možné konať tak aj dnes. Čomu sa však teším, je to, že keď som mala Amiu ako bábätko, moje rovesníčky mali iné životy ako ja, dnes, keď mám Kristiána, majú moje rovesníčky rovnako staré deti, ako je on. To je pre mňa taký nový pocit, kde sa pozriem, sú malé deti. Vtedy, kde som sa pozrela, tam diskotéky, vysoké školy a užívanie si mladosti...
Fotografka Lenka Galla: Život je o vzácnych okamihoch
Dokážeš si nájsť v zhone všetkých povinností aj čas sama pre seba? Čo vtedy najradšej robíš?
Mojou veľkou vášňou sú knihy. Asi preto som aj večný študent, baví ma čítať, objavovať nové skutočnosti a bádať. Preto som sa aj dala na ďalšiu vysokú školu, uvidím, či zotrvám, ale zatiaľ som toto rozhodnutie ani na sekundu neoľutovala.
Podľa tvojich krásnych fotiek je zrejmé, že s celou rodinkou radi spoznávate nové miesta, či už na Slovensku alebo v zahraničí. Čo je podľa teba najdôležitejšie pri cestovaní s malými deťmi?
Cestovanie je moja láska, cestujem, odkedy som si začala na brigádach zarábať peniaze, nemíňala som takmer na nič iné len na cestovanie. Spoznávať krajiny, jedlo, kultúru, múzeá, to je moje. Niekedy sú zo mňa v rodine už všetci nervózni, ale ja to zbožňujem a vediem k tomu aj moju rodinnú posádku. S deťmi je to práve o tom, že objavujete najmä, keď spia v kočíku alebo v nosiči a väčšinou idete aj na miesta, kde by ste predtým nezavítali, ak vám deti kričia v aute a musíte niekde zastať.
Nebála by som sa však s deťmi cestovať, pokiaľ sa rozprávame o európskych turistických miestach, malo by to byť aj v rámci bezpečnosti v poriadku, exotika môže byť náročnejšia ale všetko sa dá prekonzultovať s odborníkmi. Aj deťom vie zmena prostredia, kultúry, jedla a vôbec rutiny pomôcť.
Ako najradšej tráviš čas s deťmi počas zimy? Prezradíš nejaké tvoje obľúbené miesto na Slovensku, kam s rodinou rada chodíš za snehom?
Moje detstvo som z veľkej časti trávila v Prešove u babky. Mám k tomu mestu veľmi hrejivý vzťah a vždy sa tam rada vraciam. Ak by som však mala vybrať miesto, ktoré by som chcela navštevovať najmä v zime, bolo by to hociktoré s lyžiarskym svahom. Orava, Liptov, Tatry... Máme úžasnú prírodu, ktorá ponúka zimné športy a pokiaľ sa dá, treba to využiť. Máme byť na čo hrdí.
Fotogaléria