Fotografka Lenka Galla: Život je o vzácnych okamihoch
Mojím cieľom je, aby rodina odišla z fotenia nielen s krásnou spomienkou, ale aj oddýchnutá. Takže od príchodu po odchod sa starám o bábätko ja, okrem kŕmenia, samozrejme.
Lenka, rodená Trnavčanka, je mamou troch krásnych detí, 14-ročného Petra, 12-ročnej Nicol a 5-ročnej Karolínky. V živote jej nie všetko vyšlo podľa plánu, ale nie sme tu na to, aby sme plnili plány, ale žili najlepšie, ako vieme. Mama, ktorá vychováva svoje tri deti bez partnera. Žena, ktorá našla tú správnu esenciu naplnenia v práci. Fotografka, ktorá sa snaží zachytiť emóciu lásky.
„K fotografii ma priviedli najmä moje deti a túžba zachytiť ich detstvo a spomienky. Práve naše rodinné fotografie ma naučili trpezlivosti, bez ktorej sa žiadny fotograf nezaobíde. Najmä, ak má pred objektívom deti. Fotografovanie ma chytilo za srdce, začala som sa v tejto oblasti vzdelávať a spravila si vlastný fotoateliér, už asi piaty a stále som neskončila, kým nebudem spokojná a vo vlastnom. Mojím snom je mať veľký dom a celé jedno poschodie ako ateliér,“ hovorí Lenka Galla.
Na rodinných fotografiách ste so svojimi tromi deťmi, bez partnera. Len vy a vaše deti – nebolo to určite jednoduché...
Jednoduché to nie je ani teraz, malé deti, malé problémy, veľké deti... stále je čo riešiť. Deti ma zamestnávajú na plné obrátky, deň sa začína skoro ráno a končí neskoro večer, ten druhý rodič, i keď by mal byť náhradný, doma jednoducho chýba. Ale chápem, že už len samotná predstava o mojom dennom režime zrejme odradí každého na spoločné bývanie. Preto deti zostávajú na prvom mieste a môj osobný život na čas, keď sú u otcov.
Čo je pre vás z pohľadu mamy, ktorá sa sama stará o tri deti, najzložitejšie a možno najťažšie na ich výchove?
Najťažšie sú situácie, keď sa neviem rozdeliť na viac miest súčasne a všetkým deťom vyhovieť. Preto volíme krúžky aj podľa toho, aby som ich vedela odviesť, priviesť, medzitým nakúpiť, čiže časový manažment je veľmi dôležitý. Najstarší syn má 14 rokov a je vyšší ako ja, mám v ňom oporu, pomáha mi s ťažkými nákupmi a vynášaním po schodoch. Deti sa snažím viesť odmalička k tomu, aby sme si pomáhali, delíme si povinnosti a tak máme čas na spoločnú aktivitu. Počas lockdownu, keď sme boli všetci doma, sa začali zaujímať aj o „kuchyňu“ a priučili sa, ako si pripraviť základné jedlá, čo celkom oceňujem.
Mama piatich detí: Musíte vedieť, čo je pre každé dieťa dôležité
Dve dievčatká a chlapec. S nadhľadom sa opýtam, vychovávajú sa ľahšie baby alebo chalani? Mamičky synov zvyknú konštatovať: „Veď ty máš dievčatko, to je iné...“
Chlapec je najstarší, má v sebe vštepenú zodpovednosť, takže sa naňho viem spoľahnúť, stredná dcérka je umelecká duša, rada kreslí a tancuje a najmenšia je jemná princeznička, ktorá žije vo svojom detskom svete. Výchovu mali rovnakú, napriek tomu sú úplne odlišní. S dievčatami riešim babské veci, ako si čo obliecť, ako učesať vlásky. Syn miluje bicykle, takže pre neho je najväčšou odmenou, keď sa vyberieme na výlet bicyklom. Z každého rožku trošku. Neviem si predstaviť, že by to boli len baby alebo chalani, takto je to vyvážené, zatiaľ sú prítulní všetci, je to asi skôr o povahe ako o pohlaví.
Lenka, vyzeráte úžasne a ide z vás veľmi dobrá energia, ako si dobíjate baterky? Lebo asi toho času nie je nazvyš... Na ktoré rituály nedáte v rámci rutiny starostlivosti o seba dopustiť?
Ďakujem. Pre mňa je absolútny relax ísť si ráno zabehať, vnímam len hudbu a čerstvý vzduch, vtedy vypínam hlavu na 45 minút a naštartujem sa na celý deň. Nedám dopustiť na kvalitnú starostlivosť o pleť a tiež vitamíny pre vlasy, ktoré mi po minulé roky kvôli stresom dosť padali. Nepohrdnem ani dobrou knihou, mám rozčítané asi tri z leta, ale na tie by som potrebovala, aby mal deň o pár hodín viac.
Pred vaším objektívom sú úplne malinké bábätká. Na fotografiách sú neskutočne roztomilé, ale čo všetko je za tým, viete asi len vy.
Áno, prakticky som prvý človek po rodičoch, ktorý s ich dieťaťom manipuluje, chce to veľa dôvery z ich strany, za čo som veľmi vďačná. Novorodenci sú najviac spaví do 10 do 14 dní po narodení, neskôr je fotenie viac a viac náročnejšie na čas, pretože ich už vyrušujeme, sú si viac vedomí pohybov a vnímajú okolie, začínajú sa objavovať koliky, či novorodenecké šupinky. Keďže bábätká sa fotia prevažne nahé, stávajú sa úsmevné situácie, keď bábo ociká alebo okaká svojich rodičov, súrodencov alebo mňa. Mojím cieľom je, aby rodina odišla z fotenia nielen s krásnou spomienkou, ale aj oddýchnutá. Takže od príchodu po odchod sa starám o bábätko ja, okrem kŕmenia, samozrejme. Fotenie si spríjemníme rozhovorom, pridám svoje skúsenosti, ak sa mamičky chcú poradiť, spolu si vytvárame dobrú atmosféru.
Fotografie novorodeniatok vyzerajú občas na prvý pohľad krkolomné, bábätká sú vo zvláštnych polohách, zavinuté v šatkách a zavinovačkách... Je náročné takto dieťatko uložiť, čo tomu predchádza?
Každé je iné, vyhovuje mu iné polohovanie, ak sa často budí, zaviniem ho do „uzlíčka“ a vtedy sa mu ľahšie zaspinká, cíti sa ako v brušku a to je im dokonca prirodzenejšie, ako len tak si ležkať na chrbátiku na voľno. Keď tvrdšie zaspí, znovu ho rozbalím a pokračujem inými polohami.
Najdôležitejšia je bezpečnosť a pohodlie bábätka, čo som sa naučila na špeciálnych novorodeneckých kurzoch a vzdelávam sa ďalej – v dnešnej dobe najmä online od zahraničných fotografov. Špecialitkou je, že bábätká potrebujú byť v teple, takže sa občas s rodičmi pri fotení aj poriadne zapotíme. S ich utíšením mi pomáha aj „zázračný“ prístroj na biely šum – babyshusher, ktorý vydáva monotónny zvuk ššššš a bábätká uspí. Pri fotení používam špeciálne zábleskové svetlá určené na fotenie novorodencov, ktoré majú slabý záblesk a mäkké tiene.
S akými požiadavkami prídu rodičia za vami? Čo chcú – peknú retušovanú fotografiu, alebo zachytiť bábätko také, aké v tom okamihu naozaj je? Majú svoju vlastnú predstavu, alebo to nechajú na vás?
Pred samotným fotením si vždy prejdem ich predstavu, či majú radi čistý štýl, alebo štylizované fotografie s rekvizitami, prípadne farebné prevedenie. Stretávam sa aj s tým, že to celé nechajú na mňa a ja sa riadim pocitovo, podľa bábätka. Novorodenecké fotenie je náročnejšie na čas, trvá dve až štyri hodiny, vyžaduje si veľa trpezlivosti, uvoľnenú atmosféru, lebo na dieťatko sa prenáša energia z rodičov. Pri väčších foteniach by som sa nezaobišla bez pomoci mojej maminy, ktorú deti zbožňujú, hravo si ich získa, nejeden rodič si ju chcel vziať z ateliéru domov ako náhradnú babičku. Pomáha mi aj pri výrobe a šití rekvizít. Je úžasná.
Prečo je práve rodinná fotografia tou, ktorej sa venujete prioritne?
Milujem deti a prácu s nimi. Mojimi „klientmi“ sa stávajú už v brušku, po narodení a mnohé z nich sa vracajú pri rôznych príležitostiach, ako sú prvé zúbky, prvé krôčiky, Vianoce alebo keď sa rodine narodí ďalšie bábätko. Sú to „moje“ deti, aj keď len na chvíľu.
Fotografia býva doslova aj rodinným dedičstvom, akú emóciu by ste chceli vo svojom zábere zanechať?
Snažím sa klientov naučiť pozerať sa na fotografiu ako na emóciu, emóciu lásky. 80 percent z nich si vyberá do finále fotku s pohľadom a úsmevom do objektívu, čo sú nádherné spomienky, ale mne osobne sa páčia momentky, na ktorých sa na seba vzájomne zaľúbene dívajú, pobozkajú, alebo spontánne usmejú, a keď si ich náhodou nevyberú, prihodím tie fotografie ako bonus, alebo na ne nenápadne upozorním. Na nich je zachytený okamih a ten je vzácny.
Viac z Lenkinej tvorby si môžete pozrieť v našej galérii, alebo na webe www.lienkagalla.sk
Fotogaléria
