Mama piatich detí: Musíte vedieť, čo je pre každé dieťa dôležité
Michaela Salák je manželkou českého brankára Alexandra Saláka. Jej život podľa sociálnych sietí vyzerá ako z rozprávky. Priam dokonalo. Kvôli manželovej práci žili vo Fínsku, Švédsku, Amerike, Rusku aj v Lotyšsku. Ako zvládali ako rodina časté sťahovania? A ako to vôbec vyzerá v manželstve, do ktorého sa za 11 rokov narodilo 5 detí?
Moderná rodina s 5 deťmi
Michaela, bol to váš sen mať takú veľkú rodinu?
Pravdupovediac, bol to sen a plán, ktorý vyšiel. Bola som jedináčik. Síce mám nevlastného a o dosť staršieho brata, no súrodenecké vzťahy som si veľmi neužila. Byť jedináčikom sa mi zdalo smutné a vzhľadom k mojim skúsenostiam – zdieľanie sa s radosťami, ale aj starosťami – som si povedala, že by som chcela mať viac detí, aby mali veselší život a mali okolo seba navzájom podporu.
Ako to vníma okolie? S akými reakciami sa stretávate?
Ľudia väčšinou neveria, sú prekvapení a hovoria, že nás obdivujú. Nie je bežné mať päť detí, pre niekoho je to dosť extrém, ešte keďže my žijeme, akoby sme mali len dve deti. Čo znamená, že nič pre nás nie je prekážkou. Väčšina ľudí si nedokáže predstaviť mať toľko detí, ja si zase nedokážem predstaviť mať len dve. Je to taká krásna a veselá jazda.
Nechýba vám práca, sebarealizácia mimo materstva?
Vždy som si vedela nájsť čas iba pre seba, našla som si výpomoc, aby som mohla vyraziť medzi ľudí. Čo sa týka sebarealizácie, nikdy som nebola karieristka. Rodina je u mňa na prvom mieste. Do vzťahu s manželom som išla s tým, že ja budem tá, čo ho bude podporovať v jeho športovej kariére, čo bude celú rodinu sťahovať z jednej krajiny do druhej. To som aj celé roky robila a robím to naďalej s láskou.
Kým ma budú deti potrebovať, budem tu pre ne, vyhovuje mi to tak. Samozrejme, baví ma veľa vecí, ktoré nemajú s deťmi nič spoločného. Myslím si však, že všetko sa dá rozumne skĺbiť, keď sa chce.
Vaše deti majú netradičné mená. Čo vás k tomu viedlo?
Áno, nemajú typické česká mená. Zrejme to bude aj tým, že sme žili v zahraničí a inšpirovali sme sa tam. Frederick (9 r.) sa narodil v Amerike, Sebastian (7 r.) v ruskom Petrohrade, , Charlotte Mia (6 r.) v Prahe, Beatrice Anna (4 r.) na Sibíri a najmladší Benjamin Hugo (4 mesiace) v Prahe. Už som bola v pôrodnici a stále sme nemali vybraté meno pre najmladšieho člena rodiny. V televízii práve dávali film s hlavným hrdinom Benjaminom a povedali sme si, že to je ono. Huga mu dali naše deti. Volali ho tak, ešte keď bol v brušku. Vlastne pri každom mene ma niečo alebo niekto inšpiroval.
Manželka hokejistu
Váš manžel je hokejista, čiže veľa času doma netrávi. Ako zvládate manažovať domácnosť, školopovinné deti, lekárov? Veď človek má čo robiť aj pri dvoch deťoch, nieto ešte pri piatich...
Nerobím zo seba dokonalú matku a určite nerazím heslo, že si dobrá mama, len keď všetko robíš sama a nevyužívaš žiadnu pomoc. Naopak. Akúkoľvek pomoc vítam a vzhľadom k tomu, že sme žili ďaleko od starých rodičov, ani to inak nešlo. Hokejový život je špecifický, a preto som sa nemohla nikdy stopercentne spoľahnúť na pomoc manžela. V Rusku som mala opatrovateľku na plný úväzok. Bola úžasná, mojim deťom suplovala babičku.
V Čechách taktiež využívam výpomoc vždy, keď potrebujem a taktiež mám pani na upratovanie. Nemôžem si všetky tieto služby vynachváliť. Viem, že keby som ich nevyužívala, možno v očiach ostatných maminiek budem „lepšia“, ale určite nie pre seba a pre moje deti. Spokojná mama je podľa mňa tá, ktorá je oddýchnutá a je s deťmi rada.
Život jednej mamy: ÁNO, MÁM OSEM DETÍ
Chce niektoré z detí kráčať v manželových šľapajach?
Najstarší syn. Hokej miluje odmalička. Nič ho nebaví tak ako tento šport. Keď ide o hokej, všetko ostatné ide stranou. Našťastie sa nám ho podarilo prehovoriť k tomu, aby bol hráčom a nie brankárom ako jeho ocko. Trvalo nám to ale tri roky. Nakoniec sám uznal, že dávať góly je lepšie, ako ich dostávať.
S manželom ste spolu 11 rokov ako manželia. Zaujalo ma, že každé výročie oslavujete výnimočne, dokonca v zahraničí. Ako sa to vôbec dá?
Už pri prvom výročí svadby sme si povedali, že každé výročie budeme oslavovať nejakým výnimočným spôsobom. Takže každý rok sme vyrazili na predĺžený víkend niekam do zahraničia. Posledných pár výročí sme slávili aj v Čechách. Väčšinou je to iniciatíva nás oboch. Buď vymyslíme program spoločne alebo jeden druhého prekvapíme.
Napríklad ako minulý rok, keď som manželovi pripravila ako prekvapenie párty s rodinou a priateľmi, kde sme strávili všetci krásny večer, dokonca všetci prespali. Pozvala som speváka, ktorý je autorom našej svadobnej piesne... Alebo manžel nechal celý náš byt vyzdobiť fotkami z Instagramu visiacimi zo stropu na balónikoch. Veľká romantika. Snažíme sa navzájom si robiť radosť a naozaj si chceme užiť každé jedno výročie.
Máte čas aj sama na seba?
Mám. Vždy si ho urobím. Zavolám si opatrovateľku a vyrazím si s kamarátkou na kávu alebo do wellness. Čítam si. Alebo trávim čas len sama so sebou. Spokojná zrelaxovaná mama = šťastná mama.
Rodičia sú aj partnermi, na to netreba zabúdať
Kedy si „ukrajujete“ čas na spoločné chvíle s manželom?
Dosť často a dosť pravidelne. Sme tu jeden pre druhého a potrebujeme spolu tráviť čas sami. Aby bol vzťah pri piatich deťoch fungujúci a uspokojujúci, musíte fungovať hlavne ako partneri. To je veľmi dôležité. Hlavne, deti raz odídu, budú si žiť svoje životy a my si zostaneme navzájom. Dúfam, že nás vzťah bude i potom taký krásny alebo ešte krajší. A preto na ňom musíme usilovne a pravidelne pracovať – či máte päť detí alebo len jedno.
Ako sa dá venovať a naplniť potreby piatim deťom? Ako to robíte vy?
Musíte vedieť, čo je pre každé dôležité, aby bolo spokojné. Každý to má inak. Vedia, že za určitých okolností musia fungovať ako tím a že sa svet netočí len okolo každého z nich, čo je super pre ich budúcnosť. Ale každý potrebuje aj individuálnu pozornosť. Myslím, že s manželom zvládame dávať deťom to, čo ich napĺňa a dúfame, že sa nám to bude dariť aj do budúcnosti.
Myslíte si, že na väčší počet detí musíte mať „predpoklady“, mať vhodnú povahu, byť možno trošku „neriešič, flegmoš“ alebo to príde samo s ich rastúcim počtom?
Myslím, že k tomu musíte mať predpoklady. No v 20 rokoch vám ťažko niekto povie, že sa hodíte na to mať veľa detí. Napríklad, ja som nikdy nemusela cudzie deti, nedokázala som si predstaviť niečo robiť so skupinou detí, starať sa o ne... Vôbec. Prišlo to však, keď sa mi narodil prvý syn, druhý... A ja som zistila, že presne ten rastúci počet detí je pre mňa. Určite je potrebná trpezlivosť, byť trošku flegmatik, určité veci neriešiť... Musí vám to sadnúť.
S manželom aj deťmi ste žili vo viacerých krajinách. Kde sa vám žilo najlepšie a kde najťažšie?
Žilo sa mi dobre ako v Amerike, tak v Rusku. Aj v Škandinávii. Nedokážem povedať, kde to bolo najľahšie a kde najťažšie. Všade to bolo krásne. Každé miesto malo svoje. Maximálne dokážem povedať, kde sa nám nepáčilo po hokejovej stránke, ale čo sa týka miesta na život, mali sme vždy šťastie. Z každej našej hokejovej „zastávky“ som si priniesla niečo, čo som mala rada. Asi je to aj mojou povahou.
Ako zvládajú tieto presuny deti?
Väčšinou sa celkom rýchlo po pôrode sťahovali, takže sa do toho tempa narodili. A na otázku, ako to zvládajú, nebol čas. Asi takto, nikto si nikdy nesťažoval a naše presuny brali ako jedno veľké dobrodružstvo.
V lete ste podnikli aktívnu dovolenku, tzv. roadtrip. Kde všade ste boli a ako dlho? Neprišli ste z dovolenky viac unavená ako oddýchnutá?
Vyrazili sme na mesiac, bez toho, aby sme vedeli kam. Mali sme len hrubý plán cesty. Začali sme v Rakúsku, pokračovali cez Slovinsko, Chorvátsko, Čiernu Horu, Albánsko, potom trajektom do Talianska. Bola to jazda. Destinácie sme vyberali úplne náhodne a intuitívne. Takto sme už raz vyrazili, ale vtedy išlo o cestu okolo sveta, ktorá trvala štyri mesiace, takže skúsenosti sme už mali. Nie sme milovníci dovoleniek, keď ste v hotelovom komplexe, radi spoznávame nové miesta, a preto sme vybrali takýto typ dovolenky. Je pravda, že s deťmi je to máličko náročnejšie, o to viac, keď ich máte päť, takže áno... Po návrate som si užívala, že som konečne doma a môžem si odpočinúť.
Šťastná žena - šťastná mama
Na čo by nemala podľa vás zabúdať žiadna mama?
Sama na seba. Ak je spokojná sama so sebou, oddýchnutá, robí, čo ju baví, môže byť omnoho lepšou manželkou, partnerkou, maminkou. Je to ako staré známe pravidlo z lietadla – najprv si nasadíme masku sebe a až potom deťom. Platí vo všetkých oblastiach. Deti viac ako ktokoľvek iný nasávajú atmosféru rodiny a cítia to, čo si myslíme, čo pred nimi skrývame.
Myslieť na seba, odpočívať, robiť veci, ktoré máme rady. Naučiť sa hovoriť nie. Byť šťastným tým, kým sme. To by som chcela odkázať všetkým – myslite v prvom rade na seba, potom urobíte všetkých okolo seba omnoho šťastnejšími.
Fotogaléria