Herečka Romana Poláková Dang Van: Dcéra je moja priorita
Som šťastná, že sa Linh narodila už do spoločnosti, kde sa deti stretávajú s rôznymi detičkami, ktoré majú exotické korene. Hlavne tu v Bratislave.
Romanku poznáme z televíznych obrazoviek aj divadelných dosiek. Talentovaná herečka, tanečníčka a speváčka je členkou Divadla Nová scéna v Bratislave a aj keď by ste jej tipovali nižší vek, je zrelou ženou – v decembri oslávila okrúhlych 30 rokov. S dlhoročným partnerom Branislavom sa v máji stali rodičmi dcéry Linh. Toto budú ich prvé Vianoce v trojici.
Herec ROMAN POLÁČIK: Milujem kočíkovanie a detské ihriská
Romana Poláková Dang Van
Už pár mesiacov ste mamou dcérky Linh. Ako prežívate toto obdobie?
Najkrajšie v živote. Vedela som, že chcem dieťa, ale ten pocit, keď je tu teraz s nami, je neopísateľný. Ešte predtým, ako sa narodila, som svoju prácu mala na prvom mieste. Bohužiaľ, niekedy pred všetkým. No ona mi zmenila priority a dýcham pre ňu!
Dcérka má meno, ktoré odráža váš vietnamský pôvod. Spája sa Linh aj konkrétne s vašou rodinou?
Moja sesternica vo Vietname sa volá Linh. Veľmi sa nám meno páčilo ešte v čase, keď sme neplánovali bábätko. Keď bola táto otázka aktuálna, v hre bolo viac vietnamských aj slovenských mien, ale Linh bolo jedno z najkrajších. Rozhodli sme sa preň a chceli sme aj takýmto spôsobom zanechať na dcére vietnamské korene.
Koho v nej vidíte, keď sa ňu dívate?
Seba aj Branka. On má veľmi pokojnú povahu a takisto sa zdá, že aj dcéra. Zatiaľ, samozrejme. Málokedy sa stane, že plače. Je veľmi pokojné dieťatko a všetko rada pozoruje. No vidím tam aj veľa zo seba. Hlavne podobu v tváričke, keď sa usmeje a aj noštek má môj.
Dcérku ste priviedli na svet v časoch pandémie. Ovplyvnila táto situácia priebeh pôrodu? Bol pri jej narodení aj ocko?
Pôrod, našťastie, pandémia nijak neovplyvnila, ocko mohol byť s nami. Opatrenia udreli až po pôrode. Tým, že bolo veľa mamičiek v pôrodnici, ja som ležala na oddelení gynekológie, a tým pádom tam detičky kvôli bezpečnosti nemohli byť s nami. S Linh som sa uvidela až deň po pôrode, čo bolo pre mňa ako pre čerstvú mamičku veľmi znepokojivé. Nepríjemné bolo aj to, že Branko nás tie 3 – 4 dni nemohol prísť kvôli opatreniam pozrieť. Takže od pôrodu svoju dcérku videl len na fotkách, ktoré som mu poslala. Našťastie, samotný pôrod prebehol rýchlo. O dva týždne skôr, ale malinká je zdravá a teší sa zo života. To je najpodstatnejšie, na ostatné sa zabudne.
S manželom ste milovníkmi ázijskej kultúry. Presahujú vietnamské tradície aj do starostlivosti o dcérku, jej výchovy?
Určite by sme ju chceli vychovávať týmto smerom. Minimálne by mala ovládať reč. Branko jej do knižiek o zvieratkách napísal, ako sa povedia aj po vietnamsky a pomaly ju učíme, aby jej vietnamský jazyk neprišiel cudzí, ale prirodzený už odmala. Chceli by sme Linh ukázať túto čarovnú krajinu hneď, ako to bude vzhľadom na situáciu možné. Aby videla a pochopila vietnamskú kultúru. Priučila sa a prispôsobila sa aj ich tradíciám. Pokore a skromnosti. Aby vedela, že sú ľudia, ktorým stačí málo ku šťastiu. Keď navštevujeme Vietnam, už nechodíme k rodine na dovolenku ako prvé roky, ale žijeme ich život. Rovnaké pravidlá, ktoré platia pre nich, platia aj pre nás. No a napokon, odmalička by som ju rada naučila na vietnamskú kuchyňu, ktorú doma milujeme.
Vyzeráte stále ako dievčatko. Aj v televíznych projektoch hráte omnoho mladšie predstaviteľky, ako je váš skutočný vek. Sú za tým dobré gény alebo aj disciplína?
Odjakživa sa veľa hýbem. Som bývala tanečníčka, ale nemyslím si, že je to nejakou tvrdou disciplínou. Sú v tom určite gény, za čo ďakujem mojim rodičom. Obaja vyzerajú veľmi mlado. Vo Vietname vyzerajú ľudia veľmi mlado a mňa to len teší.
Vnímate na svojom tele po pôrode zmeny? Čo vás možno najviac prekvapilo?
Čo sa týka môjho tela – dojčenie sa stalo kameňom úrazu. Ani po dlhom snažení sa mi nepodarilo dojčiť. Vnímala som to ako traumu, lebo som bola presvedčená, že keďže som dobre obdarená žena, toto zvládnem. Nepodarilo sa. Po troch mesiacoch od pôrodu mi veľmi začali padať vlasy. A tak som bola nútená svoju hlavu odľahčiť novým strihom. Tehotenstvo a pôrod sa odrazí na tele v určitých smeroch. Ani ja nie som výnimka.
Tento rok bol pre vás v mnohých ohľadoch zlomový. Narodenie Linh, ale i svadba s dlhoročným priateľom Braňom – bola podľa vašich predstáv?
Svadba prebehla hlavne bezpečne kvôli situácii s covidom. Ja som vždy chcela veľkú svadbu so všetkým – veľké biele svadobné šaty, hostia, jedlo, tanec, hudba a zábava. No ako som otehotnela, moje túžby boli skromnejšie. Čiže tie opatrenia nám aj celkom pomohli. Musím povedať, že som vtedy dokonca začínala deviaty mesiac, necítila som sa úplne pri sile a veľká svadba by bola aj veľkou záťažou. Napriek tomu, že nás bolo len osem, stres sa mi aj tak nevyhol, je to veľký deň. S odstupom času som rada, že sme nemali veľkú svadbu a hlavne financie sme si ušetrili na niečo trvácnejšie ako jeden krásny večer. Ale aj tak to bolo nádherné a aj som si pred oltárom poplakala.
Otcovia sú do svojich dcér absolútne zamilovaní. Zmenil sa Braňo, odkedy je Linh na svete?
Ešte predtým, ako som otehotnela, som doňho vždy rýpala, že si nechce brávať na ruky cudzie deti. Nechcel si zobrať na ruky ani môjho synovca, keď sa narodil. No ako prišla na svet Linh, zrazu sa niečo stalo. Prišla tá najväčšia láska, zaľúbenosť a najradšej by ju nosil na rukách stále. Pochopila som, že ten cit musí prísť sám. Mal predtým rešpekt. Utvrdila som sa v tom, že bude ten najlepší otec na svete. Milujem pohľad na to, keď jej smiešne tancuje a ona sa na tom smeje, to mám najradšej.
Vašou vášňou je okrem divadla aj maľovanie, väčšinou sú to obrazy krajiny. Je pre vás relaxom aj v tomto životnom období? Neláka vás zvečniť na plátno dcérku?
Úprimne, neviem, kedy sa k maľovaniu opäť dostanem, ale určite by som chcela pokračovať. No portrétom som sa nikdy nevenovala, takže si netrúfam dcérku namaľovať. Ale Branko nádherne fotí, takže v tejto forme zvečnená určite bude.
Romanka, priznali ste, že ste to v škole nemali ľahké kvôli vášmu exotickému výzoru a pôvodu. Ako to vnímate, narodila sa už Linh do inej spoločnosti?
Som šťastná, že sa Linh narodila už do spoločnosti, kde sa deti stretávajú s rôznymi detičkami, ktoré majú exotické korene. Hlavne tu v Bratislave. Ja som sa narodila v Krupine, kde nemali deti možnosť stretávať inak vyzerajúcich ľudí a spolužiakov. Linh to snáď bude mať jednoduchšie a nestane sa terčom nejakých posmeškov. Samozrejme, všetko závisí od výchovy. Na čo rodičia deti pripravia a na čo nie. Ale myslím si, že sme už snáď vyspelejšia krajina a z rasistických poznámok sme vyrástli. Dúfam.
Andrea Kiráľová Somorovská: Synov som dojčila deväť rokov
Celý december sa nesie v duchu prípravy na Vianoce. Tie vaše budú úplne iné ako všetky ostatné. Prežijete ich už ako mama...
Priznám sa, trochu tápame čo s Vianocami, keďže sme ich doteraz slávili každý zvlášť. Branko má rodičov v Handlovej a ja v Krupine. Ešte stále špekulujeme, ako to urobiť, aby boli spokojné obidve strany. Ja Vianoce milujem. Je to pre mňa najkrajší čas. Teším sa, ako budem piecť a Linh sa pri mne bude hrať, budeme spievať a tancovať na vianočné pesničky a ona si to užije s nami. Milujem vianočný stromček, to je jedna z najlepších vecí na Vianociach. Teším sa, ako si Linh zavesí svoju prvú ozdobu, aj keď jej pri tom budem pomáhať.
Máte špeciálne tradície, bez ktorých sa tieto sviatky vo vašej rodine nezaobídu?
U mojich rodičov máme trochu vtipné tradície, ktoré prišli celkom spontánne. Ocko si robí kapra na vietnamský spôsob. Keď sa začne večera, má pri príbore položené aj paličky. Kapustnicu jedáva ešte lyžicou. No na kapra a šalát už používa čínske paličky, vidličku a nožík mu ostáva na okrasu. Ďalšia tradícia, bez ktorej sa nezaobídeme, je stavanie stromčeka. Staviame ho výhradne iba ja a brat Erik. Máme to tak zaužívané odmala. A o spoločných nákupoch darčekov deň pred Štedrým večerom ani nehovorím. Z toho sa už tiež stala taká tradícia.
VIANOČNÝ VINŠ Romany Polákovej Dang Van
Želám všetkým čitateľom, mamičkám a oteckom, krásne požehnané sviatky v kruhu rodiny. Aby sa tešili z rodinnej pohody, pretože rodina je najviac. Je nad všetkým.
Fotogaléria