Zo života: Traja chlapci do troch rokov a štvrté dievčatko
Ak by som sa mala rozhodnúť znovu mat deti po sebe s malým vekovým rozdielom, išla by som do toho znovu. Veľká rodina je kopec starostlivosti, ale vyváženej veľkou radosťou z detí.
S manželom sme si vysnívali tri deti (aj keď som mala len jeden vaječník). Od začiatku túžil po dievčatku a mal dokonca veľmi skoro vymyslené aj meno, ale na svoju princeznú si počkal. Najprv sme museli zvládnuť troch rytierov.
Traja synovia do troch rokov
Prvý syn sa narodil cisárskym rezom. Bol veľmi dobručký, v noci spával, takže som si materstvo naozaj užívala. Keďže bol „nenáročné dieťatko“, nebránili sme sa ďalšiemu. Po pol roku som otehotnela. V kútiku duše sme si priali dievčatko, najmä manžela táto túžba neopúšťala, no zrejme si náš prvorodený vysníval bračeka, narodil sa nám druhý syn. Rodila som prirodzene, bez epidurálky aj keď som mala prvý cisársky rez. Keď mal dva mesiace, presťahovali sme sa z hlavného mesta do neďalekého mestečka, aby mali chlapci dvor a mohli sa vyblázniť.
Po odstavení od dojčenia som čakala menštruáciu, ktorá však neprišla ani po vyvolávačkách a ultrazvuk „odhalil“ príčinu – bola som tehotná. Zostali sme trochu v šoku. Mala som doma v podstate dve bábätká a o pár mesiacov som mala porodiť ďalšie. Vzhľadom na môj stav s jedným vaječníkom som to brala ako zázrak. Chlapci boli našťastie fajn. Mladší napodobňoval vo všetkom staršieho, tak sa spolu prehrali. Opäť sme si s manželom hovorili, že ak by bolo dievčatko, bolo by to úžasné, pohlavie sme nechceli vedieť, nechali sme si ho ako prekvapenie. Porodila som tretieho syna.
Dve deti hneď po sebe: Čo si sa zbláznila?
Adrenalínová jazda s troma malými chlapcami
Keď som si ho doniesla z pôrodnice, najstarší ešte nemal 3 roky, rozdiel medzi deťmi vzájomne bol 15 mesiacov a dva týždne. A potom sa začala "adrenalínova jazda". Uvedomila som si, že sa musím rozdeliť na tri časti, aby mal každý to, čo mu patrí, rovnaký diel lásky a pozornosti. Nebolo to jednoduché, každý z nich mal svoje potreby, najmä samozrejme bábätko. Sestrička mi na poradni povedala, že bábätká majú šiesty zmysel a cítia, že mamička potrebuje čas a oddych. Veru, aj tak bolo. Dobre spinkal. Keď si spomínam na moje tehotenstvá, boli pokojné, asi je to mojou povahou. Ten pokoj sa zrejme preniesol na chlapcov.
Žili sme v poschodovom dome aj s manželovým otcom. Bol to úžasný človek a skvelý starký pre chlapcov. Veľmi mi pomáhal, žehlil, ráno upratal v kuchyni, občas navaril obed a aj uspal v kočíku niektoré dieťa. Traja chalani v dome, to bolo vždy veľa kriku a hier a naťahovačiek. Od rána stále niečo stavali, búrali, vyberali alebo rozoberali a keďže boli neustále v nejakej činnosti, po obede všetci traja zaspali. Pamätám sa, ako som sa bála ísť s nimi všetkými do autobusu aj s kočíkom, ale vždy sa ma držali ako kliešť a neutekali. Keďže boli tak rýchlo po sebe, mali rovnaké záujmy, najstarší bicykloval, mladší mali odrážadlo a keď sa najstarší učil korčuľovať, učili sa s ním. Uspávanie bolo asi najťažšie, ale tak do 21:30 už sme spali všetci.
Najhoršie bolo, keď jeden z nich ochorel, navzájom si odovzdávali bacily a tak pri prechodoch jeseň zima sme začali s chorobami v novembri a končili v marci. Keď mal najstarší syn nastúpiť do školy, bol mu odporúčaný odklad, takže napokon aj do školy išli s prostredným synom v jednom roku. A keď som si myslela, že teraz to bude lahoda pohoda, otehotnela som.
Máme doma štvorčatá: Keď sa smejú, smejú sa všetci naraz
A predsa... narodilo sa nám aj dievčatko
Narodilo sa nám dievčatko. Tak predsa k nám prišla! Chlapci sa z nej veľmi tešili, nežiarlili, boli už veľkí bratia, vtedy už mali šesť, sedem a osem rokov. Keď sme niekam išli, bolo nás vždy veľa. Ale nemala som pocit, že nezvládam, že už to nedám, akurát som mala 56 kg a zaspávala som ako prvá v rodine. Nevyužívala som často možnosť postrážiť deti niekomu z rodiny, boli sme radi spolu a buď všetkých, alebo ani jedného. Môj najväčší strach bol, že sa deti dostanú do zlej partie, ale pubertu sme úspešne zvládli. Dnes sú chlapci dospelí. Stále sa majú radi, majú spoločných kamarátov, každý je iný.
Najstarší sa nikdy nikam neponáhľa, má na všetko čas, druhý je rýchly a zvedavý, je to taký "koumak" a tretí tvrdohlavý. Chodievajú spolu aj na chlapské dovolenky bez partneriek na neobvyklé miesta (to je výmysel prostredného syna).
Dcérka má výhodu, že ak sa chce ísť niekam zabaviť, má za sebou silný tím ochrancov.
Deti s malým vekovým rozdielom? Choďte do toho!
Všetky deti boli rýchlo samostatné, môže to byť tým, že som veľmi nezasahovala do ich hier a šarvátok. Dávala som im priestor a voľnosť ( až sa poniektorí čudujú, ako sme to všetci v pohode prežili).
Ak by som sa mala rozhodnúť znovu mat deti po sebe s malým vekovým rozdielom, išla by som do toho znovu. Veľká rodina je kopec starostlivosti, ale vyváženej veľkou radosťou z detí. Toľko nám vracajú! Vďaka Bohu za nich.
Čitateľka Štepánka.