Ak máte dobrého pôrodníka aj pôrod koncom panvovým môže byť prirodzený ...
Keď sa bábätko v brušku nechce otočiť, vyskúšate rôzne spôsoby, ako to zmeniť. No nie vždy sa podarí a dieťatko sa rozhodne na tento svet prísť otočené zadočkom. Príbeh Martiny bude možno pre iné mamičky v rovnakej situácii povzbudením, že aj koncom panvovým sa dá rodiť prirodzene.
Od začiatku do konca – zadočkom
Keď sa na tehotenskom teste objavili dve čiarky, vedela som, že môj život sa navždy zmení. Prvé týždne tehotenstva boli veľmi únavné, sprevádzali ich časté ranné nevoľnosti. Vždy, keď som sa vrátila z práce domov, bola som veľmi vyčerpaná a túžila som po mäkkej posteli. Koncom prvého trimestra však nevoľnosti ustúpili a ja som si začala tehotenstvo užívať.
V 21. týždni som bola spolu s manželom v Centre prenatálnej ultrazvukovej diagnostiky v Martine, kde sme sa dozvedeli, že čakáme chlapčeka. Všetko bolo v poriadku. Synček sa krásne vyvíjal. Čas plynul a malý sa stále neotáčal. V 33. týždni tehotenstva na pravidelnej poradni mi môj ošetrujúci gynekológ povedal, že ešte stále nie je správne otočený.
Otočí sa syn v brušku cvičením?
Lekár sa ma snažil upokojiť, že bábätko sa môže točiť aj v posledných týždňoch tehotenstva, ak má dosť miesta. Zároveň však uviedol, že chlapček je relatívne maličký, a preto nevidí dôvod, prečo by sa nemohol narodiť aj prirodzenou cestou. Okrem iného mi odporučil, aby som vyskúšala cvičenie pre tehotné, ktoré by mohli napomôcť jeho otočeniu.
Mala som z toho veľmi zmiešané pocity, ale chcela som urobiť všetko pre to, aby som si uľahčila pôrod čo najviac. Na základe toho som začala cvičiť jogové cviky, ktoré mali synčeka nasmerovať k správnemu otočeniu. Na opakovaných kontrolách sa však nič nezmenilo.
Rodila som v hodine dvanástej
Cisársky alebo...?
V 36. týždni som začala navštevovať kurz prípravy na pôrod v bojnickej nemocnici. Tam mi odporučili, aby som sa dala vyšetriť v rizikovej poradni, nakoľko väčšina takto nesprávne otočených bábätiek sa rodí cisárskym rezom. Prežívala som dosť veľký stres, začala som si študovať veci ohľadom pôrodu koncom panvovým (KP), a to ma možno ešte viac vyľakalo, preto som sa rozhodla tú poradňu navštíviť. Tam som spoznala MUDr. Mifkovú.
Bola som v 38. týždni tehotenstva a moja malá láska si zatiaľ stále veselo sedela na svojom zadočku. Pri vyšetrení sa zistilo, že malý má málo plodovej vody, preto nebolo možné, aby sa otočil správne. Čiže aj keby som robila akékoľvek cviky, aj tak by to nepomohlo. Zároveň ho pri vyšetrení pani doktorka na ultrazvuku zmerala, čo bolo dôležité, aby sa zistilo, či prirodzený pôrod je vôbec možný. Synček mal niečo menej ako 3 kilá. Jeho zadoček stále naliehal na krček maternice a tlakom ho postupne začal otvárať. Pôrod sa však stále nerozbiehal.
Môj príbeh: Po pôrode ma museli čistiť
„Mamička, môžete rodiť aj prirodzene.“
Na základe uvedených informácií mi pani doktorka povedala, že prirodzený pôrod KP je možný, a dokonca mi ho odporúča, keďže bábätko malo menej ako 3,5 kg a zároveň jeho zadoček priamo naliehal na krček maternice. To bolo naozaj dôležité, že nebol v inej polohe, napríklad nožičkami dole, pretože vtedy sa musí pristúpiť k cisárskemu rezu, nakoľko pri prechode pôrodnými cestami sa môže bábätko vychýliť, a tým skomplikovať pôrod. Pýtala som sa aj na sekciu, či by to v tomto prípade nebolo vhodné. Na to mi povedala, že chce, aby som si urobila preventívne predoperačné vyšetrenia ako pred plánovaným cisárskym rezom z toho dôvodu, že ak by sa niečo v priebehu pôrodu skomplikovalo, bolo by nevyhnutné pristúpiť k akútnemu cisárskemu rezu.
Zároveň sa ma snažila upokojiť, že aj keď takýto typ pôrodu je náročnejší ako bežný pôrod, keďže žena musí porodiť celé telo dieťaťa, má nesporné výhody ako napríklad omnoho lepšiu adaptácia dieťaťa či to, že je možný okamžitý bonding po pôrode, prisatie a prirodzené spustenie laktácie. Trápilo ma, že čakám chlapca, čo by mohlo spôsobiť ďalšiu komplikáciu, napríklad pomliaždené genitálie. Pani doktorka ma uistila, že nemusím mať strach, že počas praxe mala dosť prirodzených pôrodov KP, že to nie je až také nezvyčajné. Je však potrebné, aby som počas pôrodu čo najviac spolupracovala a počúvala, čo mi budú hovoriť, a keby sa niečo skomplikovalo, vždy je možné vykonať cisársky rez.
Termín pôrodu som mala naplánovaný na 15. júla a nič nenasvedčovalo tomu, že by sa mal nejako rozbehnúť. Dni plynuli a ja som chcela urobiť všetko pre to, aby môj malý zázrak konečne prišiel na svet. Chodila som po schodoch, drepovala a chodila na dlhé prechádzky. Až o tri dni v nedeľu som ráno pocítila mierne bolesti, ktoré sa začali pravidelne opakovať. Keďže stále neustupovali, išli sme s manželom do nemocnice.
Ošetrujúci lekár zistil, že som otvorená na 5 centimetrov a pôrod sa rozbehol. Najprv mi dali klystír a po jeho aplikácii sa začali bolesti stupňovať a boli čoraz častejšie, cca každých 5 minút. Do nemocnice ma prijali okolo 13.00 hod. Asi o dve hodiny mi pichli oxytocín a už som sa otvorila na 10 centimetrov. Bolo úžasné, že manžel mohol byť so mnou. Veľmi mi pomohol, držal ma za ruku, pomáhal mi vstať a ísť do sprchy. Už len jeho prítomnosť bola pre mňa veľkým upokojením a oporou. Po oxytocíne sa mi mierne krútila hlava, ale po jeho aplikácii sa to naozaj rýchlo rozbehlo.
Príbeh Lenky: Keď sa narodí dieťa a... nezaplače
Aj medik sa čudoval
Keď sa pôrod prehupol do druhej doby pôrodnej, boli bolesti naozaj obrovské. Pri prvom takom silnom zatlačení sa malý vykakal. Na môj pôrod sa bol pozrieť aj jeden mladý lekár. Pamätám sa, ako sa opýtal doktorky Mifkovej, čo to je a ona mu úplne v pokoji povedala: „To sú genitálie, pán kolega.“
Následne som silno zatlačila a podarilo sa mi vytlačiť synčekov chrbátik. Potom som sa zle nadýchla a cítila som sa úplne vyčerpaná. Bolo potrebné vytlačiť ešte hlavičku, avšak bolo to veľmi namáhavé. Čas bol neúprosný a bolo potrebné dostať malého čo najskôr von. Našťastie mi pri vytlačení pomohli sestričky tak, že mi zatlačili na bruško a následne sa mi podarilo malého vytlačiť. V tom okamihu som prežívala asi najhoršie chvíle v mojom živote, nakoľko mi malého zobrali hneď na vyšetrenie a on vôbec neplakal. Kričala som, čo je s ním a či je v poriadku. O pár minút, ktoré trvali snáď večnosť, mi ho priniesli.
Synček je v poriadku
Ondrejko sa narodil s hmotnosťou 3 100 g a 50 cm. Tá moja malá okatá láska bola taká nádherná a ja som ju konečne mohla objať! Keď zacítil moju vôňu, hneď sa prisal a pritúlil. V tej chvíli sme tam boli len my traja a na ničom inom nezáležalo. Len Ondrejko, ja a manžel, niečo také výnimočné, úžasný dokonalý okamih šťastia.
Až neskôr som zistila, že malý mal ľahko spomalenú adaptáciu, nemal spontánnu dychovú aktivitu a museli ho uložiť na termolôžko. Našťastie sa v piatej minúte pekne rozdýchal. Mal veľký hematóm v oblasti zadočka a genitálií, čo bolo pochopiteľné, keďže práve takto sa tlačil von. Takáto modrina býva niekedy na hlavičkách detí, avšak táto modrina sa mu vstrebala do mesiaca po narodení.
Ak sa ma opýtate, či by som išla do toho znovu, tak áno. Bolo to náročné a nebyť pani doktorky a manžela, tak to asi nezvládnem. Každej žene v mojej situácii odporúčam nájsť si dobrého pôrodníka, ktorý si s vami prejde celý priebeh pôrodu, povie vám, ako to bude prebiehať a aké sú možnosti. Nie je to jednoduchá situácia, ale je to úžasný pocit, držať ten malý uzlíček šťastia hneď, keď sa narodí. Ondrejko je úžasné bábätko, spokojné a každý deň napreduje. Začína postupne loziť a je to náš malý smejko.
Máte aj svoj príbeh? Napíšte nám ho: koscelnikova@orbisin.sk