Rodila som v hodine dvanástej
Inseminácia nedopadla dobre, prišla som o vajcovod.
O bábätko sme sa snažili pre nás dlhých 7 rokov. Vyšetrenia, lieky, slzy a nervy. Chyba bola v mojich rozhádzaných hormónoch.
Všetko pre dve čiarky na tehotenskom teste
V roku 2016 sme sa rozhodli podstúpiť insemináciu, ktorá ale nedopadla dobre. Otehotnela som mimo maternice. Toľko sĺz, čo som vtedy vyplakala, ani Dunaj nemá. Pri operácii, ktorá ma zachránila, mi zobrali jeden vajcovod a naše šance na prirodzené otehotnenie sa znížili ešte viac.
Nastala kríza. Neboli sme na seba dobrí a trápili sa navzájom. Paradoxne, potreba niečo zmeniť naštartovala u nás novú nádej - rozhodli sme sa pre radikálnu zmenu. Predali sme byt a kúpili si staršiu chalupu s veľkým pozemkom. Domček sme si postupne začali prerábať.
Celý ten čas som chodila na meranie folikulov. V decembri 2018 mi gynekológ povedal, že síce mám plodné dni, ale šanca na otehotnenie je malá. Odchádzala som z ordinácie s tým, že to nič, počúvam to už pár rokov, ale snažiť sa neprestanem.
Môj príbeh: Po pôrode ma museli čistiť
Z ničoho nič: Tehotná
V robote sme mali v tom čase totálny chaos, doma prerábali kúpeľňu a na snaženie sa sme úplne zabudli. O mesiac som opäť išla na folikulometriu, kde mi lekár oznámil, že som tehotná. Vôbec som to netušila, nevedela som sa ani tešiť, ani plakať, kým mi to nedošlo...
Začiatok tehotenstva bol pre mňa najkrajším, ale zároveň najnáročnejším obdobím, krvácala som a mala som cystu, ktorá sa mi zväčšila. Našťastie sme to zvládli a blížil sa termín pôrodu. Malej sa však nechcelo ísť na svet, museli sme ísť na vyvolanie pôrodu.
Po príchode do nemocnice som dostala prvú dávku vyvolávačky a ubytovali ma na oddelení šestonedelia. Čas plynul a nič sa nedialo. Približne o 17.00 som dostala druhú vyvolávačku a ja som už ani nedúfala, že v ten deň porodím. O 19.00 ma vzali na pásy a hneď na ošetrovňu. Lekár skonštatoval, že som otvorená na 5 prstov a prepichne mi plodovú vodu. Stále som necítila žiadne bolesti, nič ma nebolelo a dokonca ani plodová voda akosi neodtekala. Sprcha, fit lopta a stále nič. Pichli mi oxytocín a cca o 21.00 sa mi začali slabučké kontrakcie, o 22:30 už poriadne a otvorená som bola na 8 prstov. Krátko po 23.00 prišiel lekár a dve sestričky, že ideme rodiť.
O Zuzanke a jej krátkej ceste s nami
Zaseknuté ramienko
Sestričky (už som vedela, prečo boli dve) mi začali tlačiť na brucho a lekár kázal zaprieť sa nohou o neho. Ale ja som riadna baba a lekár bol chudučký, akosi sa mi nedalo. Nohy mi napokon držali sestry. Kontrakcie som už nevnímala, len som tlačila, keď povedali, že mám. Lekár malú odrodil po ramienka a zasekla sa v pôrodných cestách. Urgentne volali ďalšieho lekára a ten mi maličkú ešte v bruchu šikovne otočil (jeho ruky som cítila až v krku ) a nakoniec ju vytiahol.
Najhorší a aj najlepší pocit súčasne. Bála som sa, lebo bábätko bolo fialové, dcérka neplakala a ja som myslela na najhoršie. Prepadla ma panika. No potom prišla lekárka s maličkou na rukách a povedala, že sa narodila v hodine dvanástej. Plodová voda zelená, ona fialová - minútu ju vraj oživovali - pri pôrode jej natiahli ramienko.
Po príchode domov sme s Rebekou poctivo cvičili Vojtovku 6 mesiacov a ručička sa jej vrátila do normálneho stavu.
Teraz sa snažíme o ďalšie bábätko. S jedným vajcovodom viac ako dva roky, ale verím, že dcérke ešte súrodenca doprajeme. Tak veľmi po ňom túžime.
-Mima-
Ďakujeme za Vaše príbehy. Sú plné bolesti ale aj nádeje. Ak sa potrebujete zo svojho zážitku vypísať a podeliť sa o váš príbeh, píšte nám: koscelnikova@orbisin.sk