Veční chlapci: Keď ockovia kupujú hračky (pre seba)
Možno vám je dôverne známa situácia, keď v zámku zaznie túžobne očakávaný štrkot kľúča a ockovo „Ahojte, už som doma!“. Dieťa sa rúti oproti nemu s rozžiarenými očami a – pokiaľ už hovorí – radostným „Ocíí!“ ho víta vo dverách. Takúto reakciu plnú nadšenia vyvolá mamin návrat napríklad z nákupov oveľa zriedkavejšie.
Prečo je otec deťmi (občas) žiadanejší ako mama?
Jasné, my mamy to vnímame ako nespravodlivé, ale takéto reakcie detí nie sú nezvyčajné a dajú sa logicky zdôvodniť. Ocko je väčšinou zárukou zábavného neviazaného programu pozostávajúceho z bláznivého vyhadzovania do vzduchu, naháňačiek a zápasenia. Niet potom divu, že otcovia sú pri hrách vyhľadávanejšími spoločníkmi než mamy. Tie sa ale hnevajú, že ich partneri akoby zámerne podkopávali všetky ich snahy priniesť do výchovy aspoň trochu poriadku, prísnosti a konzekvencie.
Muži by mali zdieľať domáce práce, nie nám s nimi pomáhať
Otcovia sa hrajú s deťmi inak
Pritom to otcovia nerobia zámerne alebo svojim partnerkám napriek. Len sa hrajú so svojimi deťmi inak – po svojom. Kým majú niektoré mamy sklon až k prehnanej opatrnosti, sú otcovia skôr „hazardéri“.
A to je dobre: Prostredníctvom odviazanejších či voľnejších hier a bláznenia podporujú zmysel pre pohyb a samostatnosť svojho dieťaťa a okrem toho sa syn či dcéra pri otcovi naučí odhadovať riziká. Keďže pády a s nimi spojená bolesť sú nevyhnutnými skúsenosťami, naučia sa deti i schopnosti vydržať, pretrpieť a zaobchádzať s chybnými rozhodnutiami a s tým spojenými následkami.
Aj otcovia sa radi hrajú
Pri mnohých deťoch otcovia právom „kvitnú“. A pozitívne je, že sa jedná aj o takých otcov, ktorí mali spočiatku problémy s komunikáciou s bábätkom a aktívnou účasťou na starostlivosti oň. Teraz sa z krehko pôsobiaceho drobčeka stal aktívny huncút. A dá sa s ním perfektne hrať vonku, chodiť na spoločné expedície alebo stavať mrakodrapy z kociek.
Otcovia majú síce väčšinou čas pre svoje deti až večer alebo cez víkend, ale vedia ho využiť mimoriadne intenzívne. Pritom partnera často nepoznávame: keď sa zahĺbi do hry, sám sa opäť stáva dieťaťom.
A mama má občas pocit, že má v dome ďalšie dieťa. Avšak také, ktorému už pomaly šedivejú alebo rednú vlasy.
Otcovia si pri hre plnia svoje sny z detstva
„Miláčik, nechaj aj deti, nech sa trochu pohrajú!“ Takéto napomenutie je potrebné vtedy, keď sa ocko tak veľmi vžije do hry, že pritom úplne zabudne na svojho spoločníka. A občas sa stáva, že dieťa je pre ocka dokonca „rušiteľom hry“. Napríklad vtedy, keď zvalí s námahou postavenú vežu z kociek. Alebo keď sa nevinne posadí na hrad z piesku, ktorý ocko staval niekoľko hodín.
To nie je samozrejme žiaden úmysel – ale možno znak pre ocka, že pri budúcom projekte má malého majstra viac zapojiť do hry. Pre mnohých mužov sa v dospelom veku otvára aj možnosť splniť si vytúžené sny z detstva. Preto sa môže stať, že ocko kúpi svojmu dieťaťu model železnice už k prvým narodeninám.
Ono si s tým ešte v takomto veku absolútne nevie počať. Ale ruku na srdce: Nestojí to za ten šťastný výraz v tvári vášho muža?
"Ako dieťa som nikdy nemal autodráhu. Moji rodičia to považovali za príliš drahú a nezmyselnú hračku. Keď som sa od svojej manželky dozvedel, že je tehotná, ihneď som bežal do obchodu s hračkami a autodráhu som kúpil a hneď aj postavil. Lebo teraz rozhodujem o tom, ktorá hračka má zmysel a ktorá nie, JA." (Jozef, 33)
8 vecí, ktoré by mal každý otec svojho syna naučiť
Čo na nekonečnú túžbu hrať sa hovoria psychológovia?
Prečo je tento trend u mužov taký výrazný? Podľa istých psychológov ide o regresiu v ťažkých časoch. Je to ako únik do niečoho známeho – do sveta, kde neexistujú daňové priznania, dopravné zápchy a umývanie schodov. Žijeme v ťažkej dobe a musíme sa neustále prispôsobovať. Hra s legom je spojená s príjemnými spomienkami z vlastného detstva. Ľudia, ktorí sú pracovne príliš obmedzovaní, potrebujú možnosť úniku.
Švajčiarsky psychiater a zakladateľ analytickej psychológie sa pozeral na problematiku inak a používal termín „puer eternis“, ktorým opisoval fakt, že väčšina mužov nikdy úplne nedospeje a zostávajú tak „večnými chlapcami“. Ak sa však spýtate otcov, prečo sa radi hrajú so železnicami a stavajú modely lietadiel, odpovedia vám celkom jednoducho: „Lebo nás to baví. To je všetko.“
Psychológ Matej Štepita: Na vzťahu s OTCOM záleží
Keď „gazduje“ ocko
Energiu, ktorú otcovia venujú svojim deťom, môžu mamičky využiť na to, aby svojich partnerov viac zapojili do starostlivosti o dieťa – minimálne vtedy, keď sa doteraz tomu viac-menej vyhýbali. Lebo dieťa je postupom času na matku odkázané čoraz menej. Ocko môže chodiť so svojím synom alebo dcérou napríklad na ihrisko alebo dojčenské plávanie – vo dvojici a bez mamy. Tá si potom môže ukradnúť chvíľku na oddych, stretnutie s kamarátkou alebo nákupy v meste.
A čo ak je ocko doma s dieťaťom sám a ono dostane hlad? Žiaden problém! Aj chlap s menším nadaním na varenie dokáže vďaka hotovým príkrmom úplne jednoducho a bez maminej pomoci vyčarovať na stôl niečo chutné a zdravé.
A keď sa mama vráti z mesta, prichytí možno ocka pri tom, ako sám maškrtí a vylizuje pohár od dojčenskej výživy.
Tipy pre ockov – večných chlapcov
Mnohí otcovia si užívajú, keď môžu pri hre s deťmi naplno uspokojiť svoju potrebu hrať sa, ktorú musia v pracovnom živote potláčať. V podstate robí väčšine otcov radosť klesnúť na úroveň dieťaťa a podľa chuti a nálady šalieť, biť sa a merať si sily. Treba však mať na pamäti nasledovné:
- Akceptujte vlastnú vôľu dieťaťa, ktorá je vekom stále silnejšia. Realizujte nápady a aktivity, ktoré si chce presadiť váš syn alebo dcéra, aj keď vám nepripadajú také skvelé.
- Dieťa nepreťažujte. Z túžby po dobrodružstve môžete napríklad pri jazde na bicykli ísť na „plný plyn“, pričom váš 5-ročný syn už nevládze. Doprajte mu odpočinok.
- Rešpektujte bezpečnostné pravidlá, ktoré stanovila matka detí. Názory na to, čo deti zvládnu, sa zvyknú odlišovať, preto by ste sa mali spolu dohodnúť.
- Nezabudnite, že vy ste ten, kto určuje pravidlá a hranice. Ak ste dieťaťu pri divokej hre, hoc aj nechtiac, ublížili, ospravedlňte sa. Ak už sa mu hra nepáči, ukončite ju.
- Na konci hry sa opäť z „prízemia“ presuňte vyššie – do roly dospelého, lebo otcovia sú síce dobrí partneri na hranie, ale nie sú jedinou vhodnou partiou pre dieťa. Nemôžu a nemajú nahradiť kamarátov-rovesníkov.
Roly v niektorých rodinách môžu byť samozrejme rozdelené úplne inak – s mamou deti vystrájajú a hrajú sa divoké hry a ocko im najradšej číta. Lebo to, aký typom „animátora“ je rodič, sa samozrejme neurčuje len podľa pohlavia. Isté však je, že pre dieťa je veľkou výhrou, ak sa s ním najbližší ľudia hrajú rozličnými spôsobmi.