TOTO dovolím svojim deťom: ODSÚDITE ma?
Sú veci, ktoré sú zaužívané ako bežné, prijateľné, normálne. Sú rôzne stereotypy, vzorce správania sa, vzorce výchovy a toho, čo je všeobecne správne a čo nie. Sú ľudia, ktorí majú predsudky, sú zásadoví a žijú zaužívanými pravidlami. No aj týchto ľudí môže postretnúť zmena v podobe narodenia detí a zásady budú zrazu fuč...
Dovolím svojej dcérke lakovať si nechty!
Áno, je to tak. Ako bezdetná som vždy odsudzovala mamičky, ktoré svojim miniatúrnym dcéram lakovali nechty. Mojej budúcej dcére to nedovolím, aj keď sa na hlavu postaví! Veď je to škaredé, „nepatrí sa to“ a navyše, čo si pomyslia učiteľky? O farebných balzamoch na pery ani nehovorím!
Nuž, moja dcéra mala štyri roky, keď šla prvýkrát do škôlky s nalakovanými nechtami. Šťastná. Lak na nechty jej kúpil dedo, keď naňho hodila ako jediná vnučka svoje prosiace okále. Čuduj sa svete, učiteľky v škôlke neodpadli, ale pochválili jej peknú farbu. Dedo bol šťastný, ihneď bežal dokúpiť farby a ja som zistila, že na tom vlastne nič nie je. Dieťa je šťastné a spokojné, robíme si spoločne „babsky“ manikúru, tak kde je problém?
Prečítajte si: Hobby dnešných mám: súdiť tie ostatné. Aj vy ste mu podľahli?
Spíme spoločne s deťmi!
Aj na toto som mala jasný názor ešte pred tehotenstvom. Neexistuje, aby som si takto rozmaznala deti! Ako môžu niektorí rodičia takto povoliť? U nás budú platiť jasné pravidlá, môj spánok je pre mňa svätý!
Nuž, názor som zmenila okamžite po príchode z pôrodnice. Je neskutočne pohodlné dojčiť v noci v posteli a neskákať neustále cestou necestou smer posteľ-postieľka-posteľ.
No dojčenie nebol jediný dôvod. Keď toto obdobie prešlo, boli sme tak zvyknutí spávať vo svojej tesnej blízkosti, že som na všetky svoje predsavzatia zabudla. Je niečo krajšie, ako túliť sa k svojmu spiacemu anjelikovi? Počuť, ako dýcha, ako sa mu sníva? Čo tam po tom, že v posteli mi zostane tridsať centimetrov na spánok? Tieto chvíle sú pre mňa, tak ako aj pre manžela, nenahraditeľné. A tak sa stalo, že prvý syn s nami spával do 6 rokov!!! Druhý synček má práve 4 roky, má už nachystanú svoju izbičku aj posteľ, ale stále spáva s nami. A my ho rozhodne nebudeme vyháňať.
Mohlo by vás zaujímať: Žena doma: Šťastie, zdravie ...a svätý pokoj
Čo na to rodina a okolie? Väčšina to odsudzuje. No u nás platí – naša rodina, naše pravidlá! Budeme žiť tak, ako to nám vyhovuje a tak, aby sme my ako rodinka boli šťastní a spokojní.
Moje deti sa obliekajú samy!
Zvykla k nám chodievať kamarátka s dcérkou, ktorá bola vždy naobliekaná, hm, dajme tomu, že vééľmi veselo. Ružová tutu sukňa, k tomu pančušky s nórskym vzorom, krikĺavo zelený pulóvrik, na ňom žlté tričko, lakovky a šiltovka po staršom bratovi. Vraj dieťa sa oblieka ráno samo a aspoň jej, matke, odpadnú stresy s chystaním vecí do škôlky. Pozitívne je to vraj aj pre dieťa, buduje si svoju kreativitu.
Tak toto neexistuje! Moje deti budú oblečené ako zo škatuľky. V dnešnej dobe, keď v obchodoch nájdete vecičky také krásne, že nemôžete odolať, to inak ani nejde.
Pri prvom synovi sa mi to darilo dodržať. Malému chalanovi bolo jedno, čo mu oblečiem a je mu to jedno už vyše desať rokov. Druhorodená dcéra, to bol iný oriešok! Po trojročnej snahe som to vzdala. Dcérka chodila do škôlky nielen s nalakovanými nechtami, ale aj vyobliekaná ako z alternatívneho parížskeho móla! Dovolím si tvrdiť, že dokonca „veselšie“ ako jej staršia kamarátka.
Aj teraz, keď je veľká školáčka a ráno ju vidím vyobliekanú, mám úsmev na tvári. Niekedy sa zasmejem, niekedy sa radšej nepozerám. Kreativity má až-až!
Fast-foody sú TABU!
Jednoznačne. Je to taký problém – denne variť? Nie je. Stravovacie návyky sú extra dôležité, lebo čo sa za mladi naučíš...
Toto moje presvedčenie trvalo až do momentu, keď sme boli pozvaní na prvú oslavu do mekáča! Taký silný zážitok nemali deti ani na Vianoce! Povolila som a občas tam zájdeme, deti to majú ako sviatok a ja ako veľkú pohodu, nemusieť občas variť.
Mohlo by vás zaujímať: Čo bolo nového v škôlke? NIČ!
Pravidelná večierka?
Tak toto sa mnohým mamičkám páčiť nebude. Naše deti nechodia spať pravidelne každý deň a už vôbec nie spolu so západom slnka. Keďže fungujeme ako väčšina rodín, čo znamená celé dni v práci, deti do večera v zariadeniach, užívame si rodinné chvíle večer. Nemá predsa zmysel stráviť hodinu uspávaním dieťaťa, ktoré aj tak nezaspí, keď ten čas môžeme využiť milo a zmysluplne ako rodina.