Žena doma: Šťastie, zdravie ...a svätý pokoj
Aktuálne sa na mňa z televíznej obrazovky spokojne usmieva pani, ktorej nič „naoko“ nefunguje. Zhon, zmätok, nepodarené koláče, starkí, deti, pes, katastrofa deň a ona si spokojne sadne, že vraj takto sa jej to páči.
Moje Vianoce
24. decembra budem s deťmi zdobiť stromček, spievať koledy, krájať jabĺčko aj jesť oplátky. Pôjdem na polnočnú aj jasličkovú, ako po celý môj 36-ročný život. Rok čo rok sa opakuje rovnaký scenár, bola som jeho súčasťou ako dieťa, som aj ako mama.
Čím som staršia, tým však, paradoxne, menej upäto trvám na tradíciách. Nemám doma vianočné dekorácie, guľky a svetielka na balkóne, nepečiem medovníčky, medvedie labky ani nič podobne milé. Nepozerám Popolušku, Mrázika ani iné lepáky vianočného charakteru (najmä nie rodinu Griswoldovcov). Na televíziu počas sviatkov vlastne ani nie je čas. My chodíme, k nám chodia, jeme, pijeme, prechádzame sa a zase jeme a pijeme.
Prečítajte si: Kúzlo vianočného stromu
Milujem Vianoce
A chcem si ich vychutnať bez toho, aby som sledovala každé euro vyhodené na zbytočné darčeky, mala výčitky, že hosťom ponúknem kupované keksy, išla sa upachtiť v kuchyni pri vymýšľaní sviatočného menu a bola pod tlakom vianočnej dobrosrdečnosti.
Lebo na Vianoce sa má dávať, usmievať, plniť sľuby, a k tomu všetkému ešte aj má vŕzgať sneh pod nohami. Potom bublina spľasne a svet zovšednie. Ľudia zvesia ozdoby, zhasnú svetielka a je po sviatkoch.
Na tomto jedinom trvám. Lebo vraj majú vyslovené vinše počas Vianoc čarovnú moc. Tak si, ženy, zavinšujte pod stromčekom aj vy to, po čom túžite. Ja si budem šťastie, zdravie a svätý pokoj.
Prečítajte si: Očami mamy - Vianoce