Kúzlo vianočného stromu
Vianoce majú tisícky podôb, jedno však majú spoločné: vianočný stromček.
Vianočný stromček - symbol vianoc na celom svete
Čo región, to iný vianočný zvyk. Čo rodina, to iné štedrovečerné jedlo. Nezhodneme sa dokonca ani na tom, kto prináša darčeky. Iba vianočný stromček je všade rovnaký. Symbol najkrajších sviatkov roka rozsvieti očká detí v celom západnom svete.
Ozdobený stromček, ktorý rozjasní každú domácnosť, námestia, verejné priestory, kancelárie i nákupné centrá, je najjednoznačnejším znakom Vianoc v európskej kultúre. A pritom v niektorých slovenských dedinách ho ešte pred niekoľkými desaťročiami ani nepoznali.
Prečítajte si: Vianoce s deťmi a bez stresu
Vianočný stromček má svoju históriu
To, že si dnes do domácnosti prinesieme stromček a bohato ho vyzdobíme, nie je len nejaký rozmar modernej spoločnosti. Zvyk má hlbokú symboliku a je starší, ako by sme si mysleli. Zelená vetvička je prastarý všeľudský symbol života a prosperity.
Vianoce v európskych krajinách sú spájané s obradmi na zabezpečenie bohatstva hospodárstva a rodiny v nasledujúcom roku. Niet sa čo čudovať, že zelená ratolesť, navyše bohato vyzdobená, mala priniesť do domácnosti dostatok jedla, dobrú úrodu a všeobecnú prosperitu.
Uctievanie vždyzelených stromčekov symbolizujúcich večný život nachádzame už u starých Egypťanov, Číňanov, ale i medzi pohanskými Európanmi. Novodobá tradícia ozdobovania stromčekov pochádza z územia dnešného Nemecka.
Jedna z prvých správ o ozdobenom a osvetlenom vianočnom stromčeku v miestnosti sa nachádza v brémskej kronike z roku 1570. Stromčeky sa najskôr umiestňovali v cechových a remeselníckych domoch. Do súkromných priestorov začali prenikať až v polovici 17. storočia.
Prečítajte si: Vianočné pečenie
Na začiatku obdobia očarenia stromčekom sa cirkev bránila proti pohanskému prežitku zdobenia kostolov na Vianoce zeleňou. Napokon však všeobecnej obľube musela ustúpiť a stromček adaptovala v zmysle rajského stromu.
Zvyk prinášať do obydlia ihličnatý stromček, ktorý sa vyzdobí ovocím, pečivom a sviečkami, sa na území Slovenska šíril od konca 18. storočia z nemeckých a rakúskych miest. Tradícia sa uchytila najskôr v mestách. Na vidiek stromčeky prenikajú až od konca 19. storočia do tridsiatych rokov 20. storočia.
Na severovýchod Slovenska dorazil deťmi milovaný zvyk ozdobovania stromčekov ešte neskôr. Neznamená to však, že naši predkovia podobnú symboliku nepoznali. Svoje príbytky i hospodárske budovy si skrášľovali zelenými vetvičkami.
V mestách mala zeleň od počiatku najmä estetickú funkciu. Vianočný stromček mal umocniť slávenie božieho narodenia. No roľnícka kultúra na dedinách využila každú možnosť, aby si obradmi privodila prosperitu a bohatstvo.
Zelené vetvičky sa tak zapichovali do hnoja, ihličie sa ukladalo do osiva, podkladalo sa pod sliepky. Ešte dnes si starí ľudia pamätajú, že vianočný stromček visel špicom dole pripevnený na drevenej hrade nad stolom. Aj keď bol ozdobený neodolateľnými sladkosťami, vianočným pečivom, ovocím a kúskami cukru zabalenom v celofáne, deti si na pokušeniach nemohli pochutnať.
V katolíckych dedinách museli vyčkať do Troch kráľov. Až keď kňaz posvätil vianočný stromček, mohli sa detičky pustiť do oberania stromčeka.
Prečítajte si: 15 tipov na špeciálne Vianoce... už bez partnera
Živý alebo umelý vianočný stromček
O magickej funkcii vetvičky a zeleného stromčeka dnes už tuší len málokto. No symbol Vianoc nebude chýbať ani tento rok takmer v žiadnej domácnosti. Či už v podobe jednoducho ozdobenej vetvičky na stole, miazgou rozvoňajúceho ihličnana, alebo umelej napodobeniny stromčeka.
Umelé stromčeky si získali medzi našincami takú popularitu, že budú kraľovať v dvoch z troch slovenských domácností. Keď sa prieskumníci z agentúry TNT pred vlaňajšími sviatkami pýtali Slovákov na vianočný stromček, 66,3 percenta z nich priznalo, že uprednostnia umelý.
Viac ako 22 percent respondentov uviedlo, že si kúpi živý stromček. Približne sedem percent Slovákov vzalo veci do vlastných rúk. Vianočný stromček si zaobstarajú v lese alebo v záhrade. Mimochodom, umelé stromčeky používali Nemci už v 19. storočí. Boli vyrobené z nazeleno namaľovaných husacích pierok a pôvodne mali zabrániť vyrubovaniu lesov na území dnešného Nemecka.
Či už živý alebo umelý, nech vám tohtoročný vianočný strom prinesie splnené želania a domácu pohodu. Magickú moc dáva veciam naša túžba a viera, že zázraky sa dejú. Nielen na Vianoce.
Šťastné a veselé!