Rodičovstvo: Nechať kariéru bokom alebo zvládnuť prácu aj rodinu?
Je v poriadku, ak sa rodič rozhodne, kedy, ako a či vôbec sa po príchode dieťatka vráti do práce. Každý by sa mal rozhodovať s ohľadom na potreby a možnosti svojej rodiny. Nie nadarmo sa traduje starý známy „recept“ na šťastný život – starajme sa o seba, nie o druhých.
(NE)pracovať
Byť rodičom je pre niektorých celoživotné poslanie a oddané posolstvo, pre iných bežnou a prirodzenou súčasťou životnej cesty. Pre časť rodičov však, pri všetkej láske, rodičovstvo predstavuje aj „úskalia“ v kariérnom a pracovnom napredovaní.
Aj pri súčasnom, modernom pohľade na svet sa ešte stále stretávame so stereotypmi ohľadom toho, ako zladiť rodinný a pracovný život, kedy a v akom veku je najlepšie plánovať rodičovstvo a kedy a v akom veku dieťaťa sa vrátiť do pracovného života po materskej či rodičovskej dovolenke. Vždy však záleží na konkrétnom rodičovi, jeho dieťati a ich rodinnom „príbehu“.
Rodina vs. práca
Spoločnosť je mimoriadne náročná. A aj my sami – na seba, na okolie, na ostatných. Dokonalý model, v ktorom pracujeme ako slobodní a bezdetní a súčasne sa venujeme rodine ako by sme nemali zamestnanie, sa v bežnom každodennom živote, žiaľ, nedá uplatniť. Ak áno, dotyčný rodič by si zaslúžil cenu hodnú Pulitzera v žurnalistike. Existuje vôbec univerzálna rada?
Asi len jediná - je v úplnom poriadku, ak sa rodič sám rozhodne, kedy, ako a či vôbec sa po príchode dieťatka do rodiny vráti do práce. Každý by sa mal rozhodovať s ohľadom na potreby a možnosti svojej rodiny, vrátane finančných aspektov, ktoré sú v tejto súvislosti nezanedbateľné. Nie nadarmo sa traduje starý známy „recept“ na šťastný život – starajme sa o seba, nie o druhých – nikto totiž nechodí v našich topánkach a naše životné rozhodnutia určujú naše ďalšie zajtrajšky.
Z materskej do materskej - kedy do práce a či vôbec
Mať viac detí po sebe znamená aj predĺženie „pobytu“ mimo pracovného života od narodenia najstaršieho až po skončenie materskej a rodičovskej „dovolenky“ najmladšieho dieťaťa. Pri troch deťoch po sebe je to cca deväť rokov. Takmer celá dekáda, počas ktorej mama odovzdáva to najlepšie zo seba, aby svojim deťom vytvorila podmienky na čo najlepší štart do života v každej oblasti. Po tomto období je návrat do pracovného života mimoriadne náročný, navyše s manažmentom napríklad troch detí je zladiť časovo náročnú pozíciu ešte náročnejšie.
Dôležitý je aj fakt, že doba sa posúva a zamestnávatelia sa prispôsobujú trhu a vývoju. Aj keď sa žena vracia po troch rokoch do práce, cíti zmenu – pracovného prostredia, zloženia kolektívu, trendov v danej oblasti. Na druhej strane, byť s dieťaťom doma do posledného možného dňa prináša viac času na kvalitné a kvantitatívne interakcie so svojimi deťmi, čo môže posilniť emocionálne väzby a podporiť bezpečné a milujúce prostredie.
Po materskej do práce: Porazte NeSEBAvedomie
Zo života: Skúsenosti mám - rodina vs. práca
Skúsenosti sú zväčša také, že sa po viacerých rokoch starostlivosti o deti málokedy vracajú na svoju dovtedajšiu pozíciu. Buď úplne zmenia prácu na viac family-friendly, alebo je to pre mnohé ženy odrazový štartér vlastného „biznisu“.
Magdaléna (37): „Ako čerstvá absolventka žurnalistiky som hneď nastúpila do médií. Práca ma úplne pohltila – deň a noc som venovala novým témam, reportážam, absolvovala tlačové konferencie a výrobu spravodajských výstupov. Po svadbe som otehotnela. Prirodzene, plánovane, tak som to jednoducho mala. Vydať sa a mať deti. Prišlo jedno, do troch rokov druhé a do ďalších troch tretie. Beží mi posledný rok tretej rodičovskej a ja sa zamýšľam, čo ďalej. Do médií sa mi bude pri troch malých deťoch veľmi ťažko vracať, zladenie rodinného harmonogramu a pracovnej vyťaženosti si zatiaľ neviem predstaviť – do mojej vysnívanej práce sa isto raz ponorím, deti však musia byť väčšie a samostatnejšie. Pretože práca tu bude aj o rok, dva, päť. No to vzácne obdobie detstva mi už nikto nevráti.“
Aly (43): „Úprimne povedané, predstavu o svojom rodinnom živote som nikdy extra neriešila. Mala som skvelú prácu, krásne pozične i finančne ohodnotenú, bola som viac ako sebestačná, mala som úžasný okruh priateľov, stáleho, rovnako nezávislého partnera, s ktorým nám tento model úplne vyhovoval. Až kým sa naše cesty nerozišli a ja som po čase stretla lásku svojho života. A zrazu prišiel niekto, kto mi ukázal nový rozmer hodnôt. Deti, rodina, spoločné chvíle, domov. Deti sme mali hneď po svadbe a po zariadení nášho zázemia. Chlapcov. Sú to už naši parťáci, ale dávajú zabrať, keďže vekový rozdiel medzi nimi je niečo cez 15 mesiacov.
Choroby striedali choroby, vírusy striedali bacily a aj keď som sa pokúsila o návrat do práce, realita mi ukázala, že nebol správny čas. Viac som absentovala ako bola produktívna na pracovisku, deti večne choré, muž nervózny, ja nervózna, v práci to bolo citeľné tiež. Padlo rozhodnutie zostať doma a venovať sa rodine na plný úväzok. A tak mám priestor byť plnohodnotnou mamou, manželkou a mám čas na vlastné aktivity. Naše možnosti nám tento model umožňujú ´uživiť´, ale nie donekonečna. Chalani každým dňom rastú, ich imunita silnie a ja už mám plán, ako naložiť so svojou pracovnou stránkou – rozbehnúť vlastné podnikanie.“
Matky príjmu aj horšie platené práce - kvôli deťom
Keď si dieťa vyžaduje viac, ide kariéra bokom
Sú rodičia a rodiny, kde dieťa samo určí smerovanie celej rodiny. Na svet totiž prichádzajú bábätká, ktoré majú ťažší štart do života, čo si vyžaduje rodiča na plný úväzok častokrát na dlhšie ako je štandardné trojročné obdobie. Či už sú to deti so zdravotnými problémami, rôznym znevýhodnením alebo oneskoreným vývinom a inými typmi komplikácií, ktoré si vyžadujú intenzívnu starostlivosť v rannom detstve, aby sa ich následky zmiernili na čo najmenšie. Vtedy ide pre rodiča pracovná sféra bokom, keďže dieťa si vyžaduje viac pozornosti a starostlivosti.
U každej rodiny je finančná stránka mimoriadne dôležitá. Žiť sa z niečoho musí, no v živote týchto rodín ide často o oveľa väčšiu prioritu, ktorá búra všetky zabehnuté stereotypy. A aj tento model je absolútne v poriadku, o čom svedčia ďalšie skúsenosti našich mám.
Mirka (39): „Byť rodinou sa pre nás po rokoch stalo nedosiahnuteľnou métou. Ale prišlo to a dnes sme s partnerom rodičmi šesťročného šikovníka. Je to dieťa, ktoré sa od začiatku borilo s viacerými problémami, preto moje rozhodnutie zostať doma až do jeho nástupu do školy prišlo bez váhania. Veríme, že raz príde deň, keď bude samostatný a pripravený čeliť životným výzvam. Nateraz však potrebuje všetku našu pozornosť a prácu, aby sme dosiahli naše ciele. Postupným vývojom sa synček čoraz viac osamostatňuje, preto som nastúpila do pôvodného zamestnania na polovičný úväzok a jednoduchšiu agendu, ktorá mi umožňuje zladiť pracovné povinnosti so synčekovými potrebami.
Manžel, ktorý má vlastnú firmu, si agendu prispôsobil, aby sa mohol synovi venovať. Nechodíme na zahraničné dovolenky, nechodíme na finančne náročné výlety, ale synčekovi doprajeme dôkladnú starostlivosť, rehabilitácie, terapie a veľa zážitkov, z ktorých sa teší, ktoré ho posúvajú a dokazujú, že svet, na ktorý prišiel, sa mu veľmi páči.“
Iveta (46): „Náš príbeh a náš synček nám moju pracovnú budúcnosť na istý čas vyformovali, keďže ako mama dieťaťa so ŤZP som musela skončiť so zamestnaním. 24-hodinová starostlivosť si vyžaduje neustálu opateru. A je to v poriadku. Každá mama chce dopriať svojmu dieťaťu to najlepšie a čo je viac ako láska a starostlivosť? Ďakujem za podporu manžela a rodiny, že to zvládame aj finančne, aj keď nepracujem už dlho. Na jeseň to bude už desať rokov.
No popri malom som si pred pár rokmi začala malý biznis, ktorý mi ponúka priestor na sebarealizáciu, psychohygienu a tiež – ako sa hovorí – aj čo-to na kávu. A ak by som mala dať radu iným mamám? Robte to, čo cítite, že je najlepšie pre vás, vaše dieťa a vašu rodinu. Každý má patent na cudzie problémy, ale tým našim čelíme len my sami.“
MAMA ROKA podnikateľka Romana Kiššová: Keď sa práca robí s najväčšou láskou
Pracujúca mama – žiaden oxymoron
Ak si niekto myslí, že súdiť iného rodiča je v poriadku, radi týmito riadkami prispejeme k opaku. Aj rozhodnutie vrátiť sa späť do pracovného života je len na rodičovi, na konkrétnej rodine a jej možnostiach. Pracujúce mamy nie sú zo sci-fi filmov a aj v okolí každého z nás sa taká mama nájde.
Model pracujúcich rodičov poskytuje okrem finančnej stability aj ďalší rozmer rodičovského vzoru a učenia sa zručnostiam, ako zvládať a vytvárať rovnováhu medzi prácou a rodinným životom. Tiež obohacuje harmonogram dieťaťa o starostlivosť a prítomnosť ďalších dospelých – starých rodičov, opatrovateľov, učiteľov, čo rozširuje sociálne zručnosti dieťaťa, jeho perspektívy a obohacuje ho o sociálne podnety. Aj keď to ide ruka v ruke s istou mierou stresu, možno aj neistotou, nie je to nedosiahnuteľné.
Agáta (49): „Dieťa som mala v neskoršom veku, a preto som už bola v istom stereotype. Je pre mňa ťažké prispôsobovať sa novým zmenám, nehovoriac o dieťati, ktoré je absolútnou zmenou v doterajšom fungovaní. Moju dcérku milujem nadovšetko, no pomoc mojej strany, manželovej rodiny a škôlka mi umožnili vrátiť sa do práce pred dovŕšením Klárikiných dvoch rokov. Dnes je to veľká, samostatná, vyspelá školáčka, ktorá neprišla o nič – vždy bola obklopená milujúcimi rodičmi, blízkymi a dostalo sa jej tej najlepšej starostlivosti. Na druhej strane mala vyrovnaných rodičov, ktorých nepohltil ani jeden extrém – ani ten pracovný, ani rodičovský. Dosiahnutie rovnováhy je mimoriadne dôležité.“
Všetky modely prinášajú svoje vlastné výhody a výzvy pre vývoj dieťaťa, ale aj ďalší rozvoj rodičov s ohľadom na ich možnosti a potreby.