Niekedy je najväčšia múdrosť nechať veci plynúť
Neviem, ako vám, ale mne sa vždy koncom roka v hlave premieta taká malá vnútorná rekapitulácia. Niekedy sa prichytím pri tom, ako v duchu stojím pred čiernou tabuľou (ako kedysi v škole), a na jednej strane píšem všetky „úspechy roka“ a na druhej zas všetko, čo som nestihla, pokašľala či odkladala na „raz to určite urobím“. A hádajte, ktorá strana býva tradične dlhšia?
Viete, na čo som prišla? Že najväčšie výhry občas prichádzajú práve vtedy, keď situáciu prestanem silou-mocou riešiť. Keď pustím opraty a nechám veci plynúť.
Pusť opraty, mama
Som typ človeka, ktorý plánuje. Mám diár a v ňom poznačené dátumy, stretnutia, pripomienky. Lepšie sa mi orientuje v časopriestore s deťmi, keď viem, kde, ako a kto. Ale vždy mi tieto moje plány prekazí ranné kýchnutie dieťaťa, ktorému po ceste do školy vystúpi teplota tak, že mu horia líca a ja musím otáčať auto a meniť pracovné plány. To je moment, keď mi dôjde, že nech mám v pláne čokoľvek, život si to vie krásne preorať po svojom.
Občas mám dojem, že my rodičia tak nejako žijeme v permanentnom stave očakávania. presviedčame sa, že od pondelka začneme jesť zdravo, od budúceho mesiaca budeme variť večere, od jari sa určite prihlásime s deťmi na plavecký krúžok. A popritom nám uteká jednoduchý fakt: väčšina dôležitých vecí sa deje v momentoch, ktoré nevieme naplánovať. Je to ten večer, keď nám prváčik nečakane zaspí v náručí a my tíško relaxujeme s jeho pokojným dychom na pohovke. Alebo ráno, keď si s deťmi dáme raňajky v pyžame na posteli v našej spálni, len tak, pre radosť. Mimo plánov. Lebo taká čistá peknota sa nedá naplánovať, dá sa len zažiť.
Koniec roka je tradične pre rodičov trošku chaotický
Nákupy, besiedky, Vianoce, darčeky, návštevy, prázdniny... máme toho my, mamy, dosť. V hlave nosíme termíny a riadime sa životom našich detí. Sústredené a vždy pripravené riešiť, tíšiť, usmerniť. Je toho občas cez hlavu a ja mám pocit, že strácam kontrolu. Že dátumy sa posunuli a nesedia, plány sa museli zrušiť a teraz čo? Nič. Nič neuponáhľame, keď budeme tlačiť na pílu. Veľa dôležitého stihneme vtedy, keď nečakane spomalíme. Je to len uhol pohľadu.
Od nového roka očakávame, že s ním príde veľkolepý reštart, ale vieme dobre, ako to chodí. Sme stále tí istí ľudia, len dátum sa zmenil. Ak som sa niečo naučila, tak to, že niekedy je lepšie nechať sa unášať životom.
Výchova teraz a tu: 8 tipov pre rodičov
Koniec roka nemusí byť len rekapitulácia, v ktorej si odfajkneme, čo sme stihli alebo nestihli
Skôr v ňom vidím takú pokojnejšiu pripomienku, že hoci neovplyvníme všetko, čo sa nám v živote pritrafí, môžeme sa naučiť reagovať s vedomím, že nič nie je dokonalé. Tak prečo na seba vyvíjame tento tlak?
Takže, priatelia, ak vám v najbližších dňoch deti pomaľujú stenu v obývačke farebnými fixkami a z prázdnin na horách zostane len prepadnutý voucher, skúste sa na to chvíľku dívať s nadhľadom. Lebo tá najväčšia múdrosť je občas nechať veci plynúť. S týmto si v hlave veľmi jemnou linkou vytváram obraz ďalšieho roka. Dobre viem, že ju budem musieť gumovať a prepisovať, ale nemám z toho strach. Deti ma neučili, že keď nejde o život, nejde o nič. Teším sa na prekvapenia v roku 2025!