NIE sme predsa matko-stroje
Ponorka.
Keď sme na Silvestra búchali šampanským a priali si do nového roka všetko možné, nik nás nepripravil na to, že to bude inak. Také ťažké. Vyčerpávajúce. Nervy drásajúce.
Sme unavené. Naše deti nás v posledných týždňoch videli v rôznych podobách a ani sme netušili, ako vieme kričať... Potrebujeme len jedno – chvíľu pre seba.
Keď nám do redakcie prišiel list od jednej z vás, odľahlo nám. Nie sme v tom samy. VŠETKY sme mali problém zvládnuť posledné týždne. Nespadli sme z jahody. A nie sme ani prehnané optimistky. Tento čas nám veľa vzal, ale i dal.
Možno je však práve preto IDEÁLNYM DÔVODOM na zmenu v živote...
Toto si prečítajte: Čo je kľúčom k šťastnému životu podľa skúsených koučov?
Chcela by som ČAS pre seba
Romana nám napísala:
„S manželom sme spolu 7 rokov, z toho 5 rokov zosobášení. Máme dve malé deti, 5-ročného a 1-ročného syna. Ja som dosť spoločenská, takže to, že som vlastne už piaty rok doma, zvládam dosť ťažko.
Ale rodina je pre mňa všetko, to zas nie, že by som sa ľutovala zavretá v byte. Manžel je skôr tichší, s kamarátmi von nechodí, radšej je s nami a v telke pozerá šport. Posledné mesiace má home office. A to je problém. Doslova máme ponorku. Prekážame si, všetko nám obom lezie na nervy, chytíme sa pre maličkosti a vrieskame po deťoch. V týchto zvláštnych mesiacoch som si uvedomila, že to asi nie je celkom v poriadku, že sa celé dni točíme iba okolo nich.
Chcela by som sa postupne viac venovať aj sebe, svojim záľubám, ale zároveň mať čas aj pre manžela i deti. Je to podľa vás sebectvo, ak poviem, že chcem hodinu denne iba pre seba? Mám právo to požadovať? Vyslovene to potrebujem a keď to nebudem riešiť, cítim, že v budúcnosti sa nám to môže vo vzťahu vypomstiť. Čo s tým?“
Aj my sme chceli vedieť... Ako konečne iba nepracovať, netočiť sa okolo sporáka a detí? A ešte aj v noci byť za krásnu a príjemnú... A sme teda sebecké, keď chceme mať čas len pre seba...?
Rozprávate sa vôbec?
Miroslav Zaťko, motivátor pozitívneho myslenia a spisovateľ, sa v ženskej duši vyzná. Povedal nám, čo sme v kútiku duše tušili. Fakt nie sme len „matko-stroje“. „O sebectve nemôže byť ani reč. Chalíl Džibrán vo svojej knihe „Prorok“ prirovnal manželský pár k dvom stĺpom, ktoré podopierajú chrám.
Stoja pri sebe, ale sú oddelené. Navzájom sa potrebujú, pretože keby jeden z nich spadol, spadol by celý chrám. Na druhej strane má každý okolo seba určitý priestor. Najväčší problém akéhokoľvek vzťahu je žiadna alebo zlá komunikácia. To, že sa nerozprávame o svojich pocitoch, je téma na celý článok.“
Komunikácia je problém
Často nás stojí veľa síl. Ale hádky ani pričasté tiché domácnosti nevyriešia našu túžbu spomaliť a nadýchnuť sa...
„Moja prvá rada je, aby ste sa otvorene porozprávali so svojím manželom o svojich pocitoch. Čo cítite? Viete to jasne a zrozumiteľne pomenovať? Využite ženskú intuíciu na správne načasovanie. Rada muža: Vyhnite sa porovnávaniu s inými mužmi. Napr. „Kamarátkin muž chodí pravidelne cvičiť, mohol by si aj ty. Bývalý kolega bez problémov púšťa svoju ženu na dámske jazdy aj na celý víkend.“ Vo všeobecnosti to muži neznášajú. Určite sa vyvarujte „buzerovaniu“ či príkazom.
Mohlo by to skončiť odpoveďou z jeho strany: „Áno, mami.“ Nie ste jeho mama. Ste jeho milujúca žena – životný partner. Vo vašom rozhovore láskyplne poukážte na to, že ste sa začali hádať pred deťmi, čo nie je dobré. Ak má váš muž rodinu na prvých priečkach, uvedomuje si to aj sám, len to treba jasne pomenovať.
Uistite ho, že vaša potreba vlastného času pre seba nie je únik od neho alebo od rodiny. Musí mať istotu, že on aj rodina sú stále milovaní a vy ste tá, ktorá nepretržite dohliada na teplo a lásku domova. Vy udržiavate oheň. V rozhovore zdôraznite, že sa môžete na neho spoľahnúť. Dajte mu najavo dôležitosť a zároveň ho podporte v tom, aby trávil viac času s deťmi osamote, pretože to je dôležité pri ich výchove.“
Najprv JA, potom TY! AKO zladiť vlastné potreby s potrebami dieťaťa
Začnime v malom
Tak znie druhá rada Miroslava Zaťka. „Asi nepochodíte, keď požiadate manžela o jeden voľný víkend v mesiaci, dokonca ani tri posedenia u kamarátky v jednom týždni. Začnite napríklad prechádzkou v rámci svojho mesta. Len tak. Byť sama so sebou. Alebo si choďte večer zabehať na 10 – 15 minút. Čas ukáže, či to postačuje, či to manžel zvláda a pod.“
Hovorí sa, že každý máme svoju bublinu. Je to akýsi časopriestor, v ktorom je nám dobre, v ktorom sme sami so sebou. Odhalení, pravdiví, bez nutnosti kontrolovať svoje emócie, slová, úmysly, prečo sme niečo spravili tak a nie inak. Niekto je „vo svojej bubline“, keď cvičí, tvorí, kreslí... Pre mňa napríklad je bublinou záhrada a knihy.
Ľahko sa v týchto bublinách uzavriem a ťažko, veľmi ťažko sa mi z nich vracia späť... Ale čím som staršia, tým viac zisťujem, že stačí pár minút denne v mojej bubline a čerpám z toho hodiny a hodiny. Aká je vaša bublina?
Buďte fér
Hm, lenže akokoľvek by sa nám páčilo ostať v našich bublinách, nejde to navždy. Preto tretia rada M. Zaťka znie: Dajte priestor aj jemu. „Podporte svojho muža v tom, aby si napríklad obľúbený futbal išiel pozrieť so svojím kamarátom. Ak ho predsa len rád pozerá doma sám, dajte mu ten čas. Choďte s deťmi na prechádzku. Nech si chlapec bez zábran doma zakričí.
S tým súvisí aj moja štvrtá rada: Buďte jednotní. Ak sa vám dohoda s manželom podarí, buďte obaja seriózni a dohody dodržujte. Podporte sa. Čo je ale najdôležitejšie, buďte jednotní pred deťmi. Ak napríklad pôjdete sama von a deti sa budú pýtať manžela: „Kam išla mamka?“ a on odpovie: „Neviem, asi jej lezieme na nervy!“ – nebude to mať šťastný koniec.
Ak si necháte priestor okolo seba vy aj manžel, stále ste pri sebe, stále ste životní partneri, ktorí podopierajú chrám – vašu rodinu. Večer si vylepšíte spoločný čas tým, že rozšírite okruh tém. Váš vzťah sa skvalitní. Radím – ako tráviť určitý čas oddelene, nezabúdajte aj na to, že treba tráviť čas aj spolu, BEZ DETÍ.
Koronavírus nás preveril individuálne, preveril vzťahy i rodiny ako celok. Situácia je, aká je, ale dôležitejší je váš postoj, vaša reakcia. O 5 rokov môžete na to spomínať s úsmevom a hrdosťou, že ste to zvládli, alebo so smútkom, že vás to naveky poznačilo...“
Obráťte list
Upli sme sa na ne. Všetko im podáme do rúk. Robíme veci, ktoré pokojne zvládnu aj samy. Rozmýšľame za ne... Stali sme sa matkami so všetkým, čo k tomu patrí. Niektoré sme sa v tom ukážkovom materstve ale trochu stratili. S túžbou vychovať dokonalého človeka sme udupali toho svojho. Keď raz naše deti vyletia z hniezda, bude to hrozitánsky bolieť. Nás. Lebo sme žili len pre ne.
Nesľubujte si, že raz začnete behať... Raz budete cestovať. Alebo si otvoríte malý obchodík s drobnosťami, začnete háčkovať, aspoň raz týždenne zájdete na masáž...
Neodkladajte nič. Začnite dnes
Možno práve to nás mal rok 2020 naučiť. Aby sa to od nás naučili aj naši muži a naše deti. M. Zaťko na záver dodáva: „Nezabúdajte, že vaše deti sú vo veku, keď sú ako špongie. Nasávajú všetky vnemy okolo. Keď budú dospelí, môžu na podobné situácie reagovať rovnako, pretože si uložia myšlienkový vzorec – takto sa to rieši a bodka. Potom ich to bude stáť veľa energie, aby to zmenili.“
Spravte to z lásky – k sebe i k nim.
PS – A na začiatok sa nezabudnite viac usmievať. Dosť to pomáha.
Miroslav Zaťko, motivátor a spisovateľ
www.pozitivnemysliet.sk