Návrat k sebe: Ako z KRÍZY vyrásť silnejší

ako z krizy vyrast silnejsi

Hoci je to obdobie, v ktorom zažívame obrovskú bezmocnosť, nie sme absolútne bezmocní.

Kríza je príležitosťou k rastu. Je to múdra veta, ktorú som sa naučila už počas štúdií a je to veta, ku ktorej sa často vraciam. Trvalo nejaký čas, kým som ju celkom pochopila, jej hĺbku, jej pravdivosť.

Často pozorujem, že z počiatku „krízy“ ľudí táto veta skôr nahnevá, alebo jej vôbec nerozumejú. Tiež však pozorujem, že ak človek prechádza krízou vedome, prežíva naplno emócie s ňou spojené a nepotláča ich, tejto vete porozumie ... Takýto človek potom vyjadruje vďaku, že mal šancu danou  krízou prejsť, pretože ho veľa naučila, mnohé mu dala (a verte, sú to veci, ktoré sa nedajú kúpiť v žiadnom obchode).

Sme v kríze

Spoločnosť je v kríze (pandemickej, ekonomickej..., mnoho jednotlivcov prežíva túto krízu na osobnej úrovni (na vlastnej koži), kríze sú vystavené aj naše vzťahy – s manželmi a manželkami, s deťmi, s rodičmi, s najbližšími... Ja verím, že kríza je príležitosťou k rastu na akejkoľvek z týchto úrovní. Výsledok na konci však záleží to od toho, akým spôsobom sa krízou prechádza ...

Návrat k sebe

Na sociálnych sieťach v týchto dňoch často zachytíte podnety k tomu, ako sa máme vrátiť sami k sebe, ako nás má vírus, ktorý sa vo svete rozšíril, vrátiť k podstate, k uvedomeniu si  toho, čo je dôležité, pre jednotlivca, aj pre planétu.

Na jednej strane môžeme vidieť ľudí, ktorí v čase karantény „nemajú do čoho pichnúť“ a naopak (a do tejto skupiny patria nepochybne rodičia malých detí) tých, ktorí sa celý deň nezastavia v kolotoči nových povinností. V prvej skupine sú zväčša buď ľudia, ktorí (žiaľ) prišli o prácu alebo ľudia v dôchodkovom veku, ktorým čas sociálnej izolácie naštrbil ich obvyklý režim fungovania a zamedzil im aktivity, ktoré v minulosti mohli vykonávať.

Obdobie je to náročné pre každého, aj pre tých, ktorým sú chvíle sociálnej izolácie pridlhé, aj pre tých, ktorí sú vo víre stále pribúdajúcich domácich úloh, varenia pre hladné krky alebo riešenia konfliktov medzi detvákmi (na ktoré tiež neradno zabúdať). Ako si v tomto zhone nájsť ešte čas na nejaké meditácie, na návrat k sebe samému, na hĺbanie o zmysle toho všetkého? Ako túto krízu zvládnuť tak, aby bola pre nás nakoniec obohatením?

Zastavte sa

Úloha bude zrejme jednoduchšia práve pre prvú spomínanú skupinu, ale predsa, zastaviť sa, vypnúť povinnosti, vzdialiť sa, bude veľmi dobrým nápadom aj pre skupinu druhú. Dokonca je možné nazvať to nevyhnutným odporúčaním. Preto sa, aj vy, rodičia, ktorí ste v týchto dňoch a týždňoch uviazli vo veľmi rýchle roztočenom kolotoči nových výziev a povinností, skúste na chvíľu (DENNE) zastaviť.

Nemusíte hneď hĺbať o náročných filozofických otázkach, pre začiatok úplne postačí, ak nebudete myslieť celkom na NIČ. Dovoľte si na chvíľu všetko pustiť, oddýchnuť si, nadýchnuť sa zhlboka...

A ak sa vám to podarí, a chcete ísť postupne o level vyššie, tu je niekoľko tém, ktoré by stáli za povšimnutie.

1. Prijatie seba samého

Tento extrémne náročný čas môže byť i pre vás výzvou, ako lepšie vychádzať sám so sebou. Pretože toto je štartovacia čiara. Nemôžeme mať dobré vzťahy s inými ľuďmi, ak nemáme dobrý vzťah k sebe samému. Nedá sa pokojne vychovávať deti, ak vnútri vedieme boj sami so sebou. Nie je možné byť deťom vzorom pre budovanie sebavedomia, ak sa vnútorne neprijímame takí, akí sme. Aj toto je ten návrat k sebe. 

Každý má svoje dobré stránky a každý má chyby. Bez výnimky. A každý je hoden lásky. Opäť bez výnimky. Takže to platí i pre vás. Skúste si uvedomiť svoje plusy a chvíľu na nich sústreďte svoju pozornosť. Za čo ste vďační, že ste aká/-ý ste? 

Priznajte si i svoje chyby, každý ich predsa má... A prijmite ich ako svoju súčasť. Bez nich by ste to neboli vy – jedinečná osobnosť.

2. Akceptujte svoju minulosť a žite v prítomnosti

Mnoho ľudí má problém vyrovnať sa s mnohými vecami, ktoré a im stali v minulosti, nie je to nič neobvyklé, alebo nenormálne. Je to súčasť našej prirodzenosti, veci sa nás dotýkajú, pamätáme si ich, ťažia nás. Avšak - čo bolo, bolo, je to za vami. Nie je vo vašej moci to zmeniť, jednoducho to nejde. Len vás to oberá o čas.

Zamyslite sa na chvíľu nad tým, k čomu sa často vraciate, čo vás „drží v minulosti“? Čo z minulosti vás oberá o energiu, ktoré témy to sú? S mnohými vecami nie je ľahké sa vyrovnať, no prvým a nevyhnutným krokom je uvedomenie. Čo je to, čo vás brzdí žiť život tu a teraz, v tejto jedinečnej chvíli, v tomto okamihu? Predstavujte si, ako sa toho vzdávate, ako to opúšťate, ako sa to vzďaľuje. Uvedomte si život, ktorý sa deje teraz. Tento náročný čas môže byť pre vás nakoniec prínosom, ak sa vám podarí rozlúčiť sa s témami, ktoré sú pre vás minulosťou. 

3. Neberte si veci osobne

Že vaše deti nechcú písať v tomto období domáce úlohy? Že sa hádajú? Dokonca na vás kričia? ...Hlavne za to neobviňujte seba. Situácia je náročná pre všetkých, aj pre vaše deti. Aj pre predavačku v obchode, ktorá môže nevedome  a úplne náhodou práve vo vašej prítomnosti utrúsiť nevhodnú poznámku. Nie, netýka sa vás, hoci to tak vyzerá, jednoducho má blbý deň (alebo inú príčinu)... Nebrať si veci osobne môže byť ďalšou výzvou tohto času. Naučiť sa, čo je vaša zodpovednosť a čo nie, vám v budúcnosti môže v mnohých smeroch uľaviť!

To, čo dokážete ovplyvniť sú vaše postoje, vaše reakcie, vaše slová, vaše myšlienky a činy. Slová, reakcie a činy ostatných nechajte plne v ich zodpovednosti a nedovoľte im, aby vás vnútorne zraňovali. Každý musí začať od seba. Ak sa to naučíme všetci, svet bude nakoniec pokojnejším miestom. 

4. Dívajte sa z nadhľadu, vnímajte celok 

Ak sa na veci dívame iba z jediného miesta, nemáme k dispozícii všetky zdroje informácií, chýba nám celkový pohľad na vec a to môže byť veľmi skľúčujúce. Sústredíme sa  potom na detaily, ktoré v celkovom obraze vôbec nemusia byť dôležité, hoci z toho miesta, z ktorého sa dívame, to tak vyzerá. Je ťažké prijať, že tento čas prináša obete, najmä vtedy, ak sa nás týkajú osobne...

Všetci sme však súčasťou tohto procesu, žijeme na jednej planéte, v rovnakom vesmíre. Hranice štátov, ktoré sa uzatvárajú, vytvárajú iba ilúziu oddelenosti... Každopádne, je to proces, ktorý sa deje nám všetkým, všetci sme jeho súčasťou.

5. Dôverujte procesu

V súčasnej situácii si môžete povedať „Veď aj keď sa pozrieme na svet zhora, je to katastrofa! Pandémia sa rozširuje všade a prináša obete!“ To však stále nie je pohľad z nadhľadu. Pokoj prináša dôvera, presvedčenie, že všetko, čo sa deje, má nejaký zmysel – či už pre jednotlivca, alebo pre spoločnosť. Hoci tomu zatiaľ celkom nerozumieme, som presvedčená o tom, že sa v tomto období môžeme veľa naučiť – či už ako jednotlivci alebo ako celá spoločnosť.

Naplno dôverovať môžete aj bez toho, aby ste procesu rozumeli, vedeli presne čo sa deje a prečo. Ide skôr o to, žiť tento čas v prítomnosti s pocitom dôvery, že všetko, čo sa deje, deje sa pre vyššie dobro. Niektorým pomáha vierovyznanie, každodenná modlitba, iným iné (taktiež duchovné) princípy viery (zmysel života, nekonečnosť vesmíru, naladenie sa na tok energie atď). 

Využime túto príležitosť. Hoci je to obdobie, v ktorom zažívame obrovskú bezmocnosť, nie sme absolútne bezmocní. Je toho veľa, čo dokážeme ovplyvniť – každý vnútri v sebe, a nakoniec aj celospoločensky. 

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: