Covid-19: Je dôležité nepodľahnúť panike
Je pochopiteľné, že sa ľudia boja. Šíri sa rýchlo a v súčasnosti neexistuje žiadna vakcína ani preventívna liečba.
Vírus Covid-19 , choroba spôsobená novým kmeňom koronavírusu, vyvoláva strach
Avšak, ako uvádza zahraničný portál Quartz, časť paniky verejnosti, ktorá sa prejavila v posledných týždňoch, bola neprimeraná riziku, ktoré predstavuje Covid-19.
Od začiatku epidémie na jeseň roku 2019 zomrelo na túto chorobu celosvetovo asi 4000 ľudí. Len v USA sa podľa Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) odhaduje, že od októbra zomrelo na bežnú chrípku 20 000 až 52 000 ľudí . A zatiaľ čo staršie osoby a osoby, ktoré už trpia respiračnými ochoreniami majú dôvod pre obavy, u veľkej väčšiny ľudí, ktorí dostanú koronavírus, sa rozvinú mierne príznaky, ktoré sú liečiteľné v domácom prostredí. Niektorí z nakazených dokonca nebudú mať vôbec žiadne príznaky.
Koronavírus a tehotenstvo - toto by ste mali vedieť
Prečo sa teda bojíme koronavírusu?
Psychológia strachu ...
Odpoveďou je „zmes nesprávne spracovaných emócií a obmedzených vedomostí,“ tvrdí psychológ David DeSteno v úvodníku časopisu The New York Times. „Keďže správy o víruse v Číne vyvolávajú naše obavy, nielenže nás to viac znepokojuje, ale sme aj náchylnejší k prijatiu falošných tvrdení a potenciálne problematických, nepriateľských alebo znepokojujúcich postojov voči ľuďom okolo nás. Takéto tvrdenia a postoje zase posilňujú náš strach a umocňujú tento začarovaný kruh. “
Situáciu na Slovensku už ovplyvňujú nielen informácie z Číny, znepokojujúce sú aj informácie z okolitých krajín, najmä z Talianska, ktoré je z akéhokoľvek pohľadu pre našu krajinu dostupnejšie – geograficky bližšie, je častou dovolenkovou destináciou Slovákov, realizujú sa výmenné študijné pobyty, mnoho slovenských študentov študuje aj v tejto krajine, atď...
Psychológovia tvrdia, že s väčšou pravdepodobnosťou považujeme za závažné tie udalosti, ktoré si dokážeme okamžite predstaviť. Túto epidémiu navyše obklopuje non-stop mediálny rozruch (ktorého súčasťou je aj tento článok), a to v tejto situácii veľmi nepomáha. „Uvádza to ľudí do veľmi ostražitého stavu“, vysvetľuje Dorothy Frizelle, klinická psychologička vo Veľkej Británii. "Ľudia si viac všímajú, viac počujú, viac čítajú a interpretujú to hrozivým spôsobom.", dodáva.
Paradoxne, neistotu okolo koronavírusu spôsobuje aj nedostatok informácií
A emócie zhoršujú naše vnímanie rizika. Vo všeobecnosti sa viac obávame nepravdepodobných katastrofických udalostí (ako sú napríklad teroristické útoky), než bežných a život ohrozujúcich udalostí (akou je chrípka). V prípade Covid-19 je zhodnotenie rizika obzvlášť komplikované, pretože naše objektívne znalosti o chorobe sa stále iba vyvíjajú.
"Sme ľudské bytosti, takže prirodzene reagujeme na hrozby tým, že sa chránime," vysvetľuje Frizelle. „Ale je skutočne ťažké ochrániť sa, keď je hrozba taká neistá a dôsledky sú potenciálne ďalekosiahle. To je bod, v ktorom sa ľudia začínajú správať nezvyčajne. “
Príkladom sú panické nákupy nevyhnutných zásob a nie tak celkom nevyhnutných zdravotníckych materiálov, ktoré by vystačili aj na niekoľko mesiacov. Hoci je dobré byť pripravení, ísť do tohto extrému nie je bez dôsledkov: môže to zdravotníckych pracovníkov v prvej línii pripravovať o dôležité zdravotnícke pomôcky, ako sú rukavice, respirátory a pod.
Je rozdiel v racionálnej príprave na situáciu (nakúpenie nevyhnutných zásob na primerané obdobie) a v iracionálnych nákupoch z paniky. Tie naopak situáciu skôr zhoršujú a v konečnom dôsledku podporujú šírenie nákazy.
Pozor aj na dezinformácie o koronavíruse
Neistota tiež vytvára priestor pre šírenie nepravdivých informácií, „čo môže viesť skôr k správaniu, ktoré podporuje prenášanie chorôb“, píše epidemiológ Adam Kucharski v The Guardian.
Často nemáme dostatok času, alebo jednoducho nevieme, ako si tieto informácie overiť. Ďalším dôvodom je to, ako funguje naša psychika – máme tendenciu uveriť informáciám, ktoré čítame opakovane; hľadať informácie, ktoré potvrdzujú naše už existujúce presvedčenia ; a tendenciu viac si pamätať veci, ktoré vyvolávajú silné emócie než veci, ktoré nie sú spojené s emóciami.
„Nie strach, ale fakty môžu zastaviť koronavírus“, uvádza článok portálu weforum.org: „Na slovách záleží - preto nešírte poplašné správy, ale fakty a vyhýbajte sa stigmatizovaniu pacientov. Slabá informovanosť môže napomáhať šíreniu vírusu, naopak správne informácie ho pomôžu zastaviť.“
Čo so strachom môžete urobiť
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v súvislosti s vírusom aktuálne uvádza: „Pri každej príležitosti musíme zastaviť, obmedziť, kontrolovať, oneskoriť a znížiť vplyv tohto vírusu. Každý človek má schopnosť prispieť, chrániť sa, chrániť ostatných, či už v domácnosti, komunite, zdravotníctve, na pracovisku alebo v doprave.“
- Kľúčový je pocit kontroly nad svojimi obavami
Odborníci odporúčajú urobiť všetko pre to, aby ste znovu obnovili pocit kontroly nad svojimi obavami a strachom. Tak, aby ste nereagovali prehnane a neprispievali k celkovej panike v spolv spoločnosti. „To znamená informovať sa bez toho, aby ste to preháňali“, hovorí Holman z UC Irvine. „Ako vieme, príliš veľa mediálnych expozícií môže zvyšovať úzkosť človeka. Prečítajte si len toľko, koľko potrebujete, a zvyšok nechajte tak. “
- Preventívne opatrenia sú obzvlášť dôležité
Existujú „dôležité a veľmi základné veci, ktoré ľudia môžu urobiť,“ hovorí Holman. Medzi nich patrí pravidelné umývanie rúk mydlom a vodou; vyhýbanie sa veľkým zhromaždeniam, ako sú koncerty alebo maratóny, návštevy nákupných centier, izolácia a sledovanie teploty, ak ochoriete.
To, čo môžete pre seba urobiť je i podpora imunity – úprava stravy s dostatočným množstvom ovocia a zeleniny, prechádzky na čerstvom vzduchu mimo zaľudnených oblastí, pravidelné vetranie miestnosti. A v neposlednom rade je to zaiste i pozitívne naladenie a pokojný stav vašej mysle.
- Dôležitá podpora blízkych
Rýchlo sa šíriaca epidémia môže byť obzvlášť ťažkým obdobím pre ľudí , ktorí v minulosti trpeli, alebo trpia úzkosťou, alebo obsedantno-kompulzívnou poruchou, upozorňuje Holman. Pre nich sú rozhodujúce siete sociálnej podpory: „Odporučil by som, aby sa ľudia, ktorí majú tendenciu viac sa znepokojovať, bezpečne spojili s ľuďmi vo svojom živote, ktorým dôverujú; ktorí im môžu pomôcť upokojiť sa; a na ktorých sa môžu obrátiť so žiadosťou o podporu. “
Upokojujúce je i tvrdenie WHO: „Svetová zdravotnícka organizácia bude pokračovať v spolupráci so všetkými krajinami, našimi partnermi a sieťami odborníkov s cieľom koordinovať medzinárodnú reakciu, rozvíjať poradenstvo, distribuovať zásoby, zdieľať vedomosti a poskytovať ľuďom informácie, ktoré potrebujú na ochranu seba a ostatných.“
Zdroje: