Jedz, modli sa, miluj... Už DNES a naozaj!
Na každú z nás vymysleli filmovú dvojníčku – vidíme sa v zmätenej neveste na úteku, a zároveň v hľadajúcej žene v strednom veku, lebo aj my sme/môžeme/chceme byť také... Otázne je, či chceme prežiť JEJ príbeh, alebo SVOJ vlastný. Urobiť niečo odvážne a zobrať život do vlastných rúk chce veľkú guráž.
Videli ste film s rovnomenným názvom, s Juliou Roberts v hlavnej úlohe?
Štyridsaťročná Elizabeth prehodnocuje svoj život vydatej ženy bez detí, rozhodne sa všetko nechať tak a cestovať, aby našla, čo jej chýba. V Ríme si vychutnáva jedlo, v Indii medituje a na Bali sa naučí znova milovať – samu seba a život ako taký. Film sa stal trhákom, napriek nie práve lichotivým kritikám. Nielen bezdetné štyridsiatničky, ale aj niekoľkonásobné mamy hľadali s božskou Juliou zmysel života.
Žena doma: Život môže byť úžasný, ak si správne divná
Jedli, smiali sme sa a pochybovali....to NAOZAJ môžeme?
Toto filmové spracovanie autobiografickej knihy Elizabeth Gilbertovej som si nedávno, v jedno upršané sobotné popoludnie, s kamarátkou pozrela opäť. Deti na prázdninách ďaleko u starkých a my, mamy hľadajúce zmysel s čerstvo nalakovanými nechtami pred televíznou obrazovkou. Celý 140-minútový snímok sme prekecali – najprv s nadhľadom kritizovali réžiu, babsky sa tešili z Juliiných vlasov, a neskôr sa nám aj zaleskli oči a našli sme sa tam – „ach, áno, veď je ako ja...“
Ako rady sa my ženy nachádzame v životoch a emóciách iných. S ochotou jatríme svoje rany, snoríme v potlačených spomienkach, berieme si dušu do rúk a hnietime ju s pravdivou krutosťou. Naša obrovská schopnosť empatie nás vťahuje do príbehov, ktorým podliehame. Dotýkajú sa nás.
Každá z nás má filmovú dvojičku
Psychológovia hovoria v tejto súvislosti o takzvanom „aha efekte“. Je to individuálna zážitková metóda odkrývania príčinnej súvislosti javov a situácií. Inak povedané – vďaka nemu vidíme svoj problém novými očami, uľaví sa nám, že sú aj iní ľudia – hoci vo filme – ktorí riešia rovnaké problémy ako my samy. Všetko, čo sa v našom živote stalo, podrobujeme nekonečnému skúmaniu a porovnávaniu. Stotožníme sa s hrdinkami príbehov, nie zo súcitu, ale na základe podobnosti s naším životom. Emócie sú pre filmových tvorcov veľmi vďačný materiál, rovnako ako je v tomto zmysle ženské publikum výnosnou cieľovou skupinou.
Na každú z nás vymysleli filmovú dvojníčku – vidíme sa v zmätenej neveste na úteku, a zároveň v hľadajúcej žene v strednom veku, lebo aj my sme/môžeme/chceme byť také...
Vráťme sa k Elizabeth. Aj keď sa o jej príbehu hovorí ako o nesmierne inšpirujúcom a naozaj sa mnohé ženy vybrali po jej stopách, otázne je, či chceli prežiť jej príbeh, alebo svoj vlastný. Urobiť niečo odvážne a zobrať život do vlastných rúk chce veľkú guráž.
Často veríme viac hrdinom z televíznych obrazoviek ako samy sebe
Uchlácholíme sa neuskutočniteľným, lebo sa bojíme vymeniť TV ovládač za ovládač svojho života.
Melancholické, náladové, ľahko ovplyvniteľné, aj také sme my ženy. Keď však príde na to, dokážeme so svoju krehkosťou pracovať a postaviť sa životným výzvam tak, ako len my vieme. Niekedy bojujeme ako Lara Croft, inokedy ako Bridget Johnesová.
Nech už nachádzame životné inšpirácie v televíznych hrdinoch, knihách alebo u susedky, mali by sme vedieť, že to, ako to celé s nami dopadne, je v našich rukách. Opakovanie obrazu sa v živote nekoná. Je tu taký, aký je, so všetkými radosťami a trápeniami, ktoré sa nedajú zostrihať.
Nežime potom, žije DNES
Na konci filmu mi kamarátka vraví: „Viem si predstaviť všetko nechať tak a ísť sa hľadať do sveta, keby som nemala deti. Ochutnávať dobré jedlo, vypnúť hlavu a chodiť v sári. Vieš, čo by mi povedalo okolie: Dani, ty si sa zbláznila!“ Zhodli sme sa na tom, že mama predsa nemôže ísť len tak, zo dňa na deň, hľadať samu seba do sveta. Viete, čo sa stalo?
O týždeň táto „bláznivá“ matka zobrala svoju osemročnú dcéru (dvojročného syna nechala na chlapskej dovolenke pod svokriným dohľadom doma) do Ríma. „Je úžasná...“ – stálo na fotopohľadnici z Talianska. Usmievala sa na nej copatá Tamarka s kusom obrovskej pizze. Najlepší spôsob, ako naložiť s filmovou inšpiráciou, pomyslela som si.
Moja dcéra bude mať osem o chvíľu. Žijeme naplno a zvedavo odhaľujeme svoje limity a povahy už pár rokov. Zobrala som ju na krásne miesta do Európy, aj na Téryho chatu, aby som jej ukázala, aký je svet krásny, keď ho žijeme naozaj! DNES!
